O pasivite mnohých mužov dnešnej doby sa už napísalo takisto veľa. Žiaľ, v mnohých prípadoch je pasivita charakteristikou dnešných mužov. Neobviňujem ani neospravedlňujem žiadne z pohlaví. Skôr som uvažovala, prečo my, ženy, podporujeme túto pasivitu.
Keď sa pozriem do knihy Genezis, na úplný počiatok a dôsledok hriechu, žena dostala „odmenu“ za svoju nedôveru toto prekliatie: „...hoci budeš po mužovi túžiť, on bude vládnuť nad tebou“ Gn 3,16b. Odvtedy, akákoľvek sebestačná by sa žena snažila byť, neustále v jej srdci bude túžba po niekom, kto jej srdce pochopí a ochráni.
...túžba po trvalej láske nás privádza k ústupkom. Nechceme ho stratiť, tak skôr či neskôr mu dáme, po čom túži, len aby to nemusel hľadať inde.
Keď toho svojho objaví, túžba po stabilite vzťahu ju často núti spraviť aj to, čo predtým vytrvalo odmietala. Ako často sa stane, že táto ešte slobodná žena zastávala čistotu a horlivo vyhlasovala, že aj vo vzťahu ostane pevná. No keď prichádza na lámanie chleba, často robí kompromisy, ktoré ju napokon privedú až k pádu do nečistoty.
Prečo? Pretože táto nedôvera voči Bohu, voči mužovi a dokonca aj voči sebe samej sa zakorenila v jej srdci a túžba, ktorú v ňom má, ju ženie bezrozmyslu podľahnúť jej citom.
Keď milujeme, ideme do toho s celým srdcom aj dušou, však? A túžba po trvalej láske nás privádza k ústupkom. Nechceme ho stratiť, tak skôr či neskôr mu dáme, po čom túži, len aby to nemusel hľadať inde. Lenže zabúdame, že nás už neženie láska, ale strach. Strach, že nás prestane milovať, strach, že zostaneme samé, že iná mu dá, čo ja nie, že... Písmo hovorí, že „dokonalá láska vyháňa strach“ 1 Jn 4,18. Ale opäť, BOJÍME sa riskovať zistenie, že práve tá naša láska nie je dokonalá.
Áno, aj ja sama som tento strach prežívala. A tiež som často robila ústupky, aby som nestratila môjho milovaného. Keď sa minule ktosi pýtal môjho manžela, či tiež o mňa bojoval, môj manžel odpovedal veľmi zaujímavo: „Áno, ale mohla ma nechať bojovať aj viac.“ Táto veta vo mne rezonuje až dodnes a Pán mi odhaľuje mnoho vecí, ktoré sa v nej ukrývajú. Dnes už omnoho viac chápem, aký veľký význam má nechať muža bojovať.
Keď sa minule ktosi pýtal môjho manžela, či tiež o mňa bojoval, môj manžel odpovedal veľmi zaujímavo: „Áno, ale mohla ma nechať bojovať aj viac.“
Boh dal mužovi bojovné srdce. Srdce, ktoré túži po dobýjaní hradieb, zdolaní vrchov (v akomkoľvek ponímaní), dosiahnutí cieľa, pocite, že jeho námaha nebola zbytočná. Tento boj si muž veľmi cení a zapisuje sa hlboko do jeho srdca, ak dosiahne nejaký ideál.
Ženské srdce je však preňho nekonečným objavovaním stále vyššej méty – v skutočnosti hneď, ako dosiahne istú úroveň, mysliac si, že je už na vrchole, objaví sa pred ním ešte vyšší vrch. A jeho srdce mu nedovolí uspokojiť sa s dosiahnutým cieľom, a preto sa ženie ďalej. Toto je ideálny stav, keď sa muž zapáli a rozhodne pre tú jedinú a ona, vedomá si svojej hodnoty, postupne odhaľuje stále väčšiu a väčšiu hlbinu nie tela, ale duše. A tá krása je neodolateľná, toto odhaľovanie svojej milovanej ho nikdy neunaví. Prebádať jej telo je ľahká méta, ale ponoriť sa do jej duše, to je to, čo muža drží (ak mu to žena dovolí a odhalí sa v tejto rovine).
No čo sa stane, ak sa žena lacno priskoro mužovi ponúkne telesne „z lásky“ (v skutočnosti, zo strachu, ako sme už spomínali)? Muž je naplnený vášňou, túžbou, zdá sa zrazu ako dokonalý rytier, až kým ho tento (ne)boj omrzí. Nemusel dať zo seba takmer nič. A nedostal nič, čo by nemala aj iná žena – teda, keď sa mu tá jeho pre niečo znepáči, ide ďalej a hľadá cieľ, ktorý bude viac nedosiahnuteľný.
Teraz sa môže zdať, že sa my, ženy, máme nechať dobýjať len preto, aby sme pre svojich mužov boli príťažlivé vždy. Musíme sa hrať na tak trošku tajomné, nedosiahnuteľné, aby muži mali pocit, že ešte neodhalili všetko. Toto je hra na mačku a myš. A v skutočnosti vôbec nie je kľúčový tento rozmer.
Prebádať jej telo je ľahká méta, ale ponoriť sa do jej duše, to je to, čo muža drží (ak mu to žena dovolí a odhalí sa v tejto rovine).
Žijeme v manželstve len 4 roky, ale obaja vieme, že manželstvo je beh na dlhé trate. Ak sa usilujete žiť Božiu vôľu vo vzťahu, vo výchove, v rodine, v službe, stretnete sa s mnohými zápasmi. Ale nečaká vás „zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach“ Ef 6,12. Diabol má jediný cieľ – zničiť jednotu. Preto tak nenávidí manželstvo, preto tak proti nemu bojuje. Totiž rodina plná lásky je obrovským nebezpečenstvom – môže premeniť svet okolo seba.
A sme pri koreni veci. Ak tvoj muž, ktorý je predurčený a vyzbrojený na boj od Boha (žena je nádobou plnou citov a má svoju rodinu nasmerovávať k láske – nie je povolaná k boju), nemusí bojovať ani na úrovni tela, ako obstojí v boji na úrovni ducha? Akým bojovníkom bude, keď prídu duchovné útoky na váš vzťah, rodinu, deti? A ver mi, že v manželstve sa väčšina bojov vybojuváva na kolenách v modlitbe. Preto, drahá žena, potrebuješ POMÔCŤ svojmu mužovi, objaviť v sebe bojovníka, byť Božím bojovníkom.
V manželstve sa väčšina bojov vybojuváva na kolenách v modlitbe.
Strach a nedôvera viedli Evu k prvému hriechu. Nedovoľ, aby strach a nedôvera zničila v mužoch okolo teba Božie poslanie. Žena bola stvorená ako ezer kenegdo – pomocnica, ktorá chráni. K tomuto sa potrebujeme vrátiť. Túto pravdu musíme prijať. Nielen sladké reči o princeznách hodných dobýjania. Sme partneri v duchovnom boji. Sme povolaní, aby sme spoločne rástli, spoločne napredovali. Buďme si teda nápomocní a už od začiatku svojich vzťahov budujme to, čo je naozaj podstatné.
