Otázka:
Požehnaný deň prajem!
Som vo vzťahu takmer rok (máme okolo 25 rokov).
A veľmi ma trápi, že sme ako veriaci pár spolu a jeden za druhého sa nemodlíme, nečítame Bibliu a kresťanskú literatúru, nechodíme spolu na kresťanské akcie, na omšu atď. Na začiatku vzťahu sme to všetko robili, ale väčšinou som prichádzala s nápadmi ako prvá ja. Potom už mi hovoril, že nemá energiu, nemá čas na tieto kresťanské aktivity. Ale mám pocit, že sa mu to jednoducho nechce. Lebo napríklad na šport alebo pozeranie televízie čas a sily nájde.
Kleslá aj emóčná stránka - nerozprávame o hlbokých veciach, city toho druhého sú akoby na poslednom mieste.
Pre mňa je duchovná stránka veľmi dôležitá, naplno prežívam vieru ako sa len dá. A tie veci spájané s láskou k blížnemu. Jednoducho povedané asi ma nemá rád, keďže sa nevenuje týmto oblasťam v našom vzťahu. Chcela by som byť po boku ozajstného Božieho muža.
Čo mám robiť? Skúšať ďalej rozvíjať našu duchovnú stránku a dať tomu čas alebo lepšie hľadať iného veriaceho muža?
Vopred vďaka za vašu odpoveď a rady.
Pekný večer!
Odpovedá katolícky kňaz o. Peter Olas:
Vďaka za zdieľanie tvojich obáv o vzťahu. Môžeme sa nad tým spoločne zamyslieť. Asi taká úplne prvá myšlienka, čo mi napadla, keď som si čítal tvoje zdieľanie, bola, že všetko musí začať od nás samotných. Vysvetlím ti to. „Jeden za druhého sa nemodlíme“ sa môže maximálne zmeniť na „on sa za mňa nemodlí“, a to hneď ako sa budeš za neho pravidelne modliť ty. Podľa mňa je ale nepredstaviteľné, že by sa on za teba nemodlil, hoci ti to vôbec nemusí povedať. Mužská modlitba má možno iné formy a iné vyjadrenia, ale existuje. Možno to nebude hneď spoločná modlitba a taká ako sa modlievaš zvyčajne ty, no dôležité je hovoriť s Bohom o tom, čo prežívame.
Zdá sa, že si to celé vsadila na „kresťanský vzťah podľa svojich predstáv“ a si schopná obetovať aj priateľa, ak to tak nebude. To ale nevyzerá byť celkom správny postoj. Ide ti o neho samotného, alebo hľadáš len zbožného princa po svojom boku? Iba to prvé sa volá láska... Je úplne jasné, že jeho reakcia je odstup. Je to prirodzená reakcia nás mužov, keď sa necítime komfortne a keď je na nás vyvíjaný tlak. Ak nezmeníš postoj pretláčania duchovných vecí za každú cenu, tak o priateľstvo veľmi rýchlo prídeš. Nie preto, že by nebol veriaci a nemiloval Boha, ale preto, že tvoja forma duchovnosti nemusí byť totožná s tou jeho.
Rozprávanie sa o hlbokých veciach nemožno vynútiť, no možno k nemu povzbudiť tým, že my sami zdieľame hlboké veci s tým druhým. Musíme ich ale zdieľať nezištne, bez toho, aby sa druhý cítil povinný zdieľať aj on. Na začiatku možno nebude vedieť na to reagovať, no ty mu to hovor preto, lebo je pre teba dôležitý, nie preto, aby si rovnako otvorila jeho srdce.
Je veľmi dobré, že vo svojom vzťahu kladieš dôraz na duchovnú stránku. Znamená to, že samotný Boh je pre teba dôležitý. No nezabúdaj na tú ľudskú. Bez prirodzenosti nie je možná žiadna forma duchovného života. Váš vzťah nemôže začať od duchovnosti, ale od prirodzenosti. Viete spolu komunikovať? Cítite sa spolu dobre? Veríte jeden druhému? V tomto období by som nevsadil na rozvíjanie duchovnej stránky, ale na rozvíjanie tej ľudskej. Dávaj priateľovi slobodu, zaujímaj sa o to, čo zaujíma jeho, rozvíjaj komunikáciu s ním začínajúc od seba a modli sa za neho ty sama. Buď mu svetlom hlbokého kresťanského života, vďaka ktorému dostane túžbu po živote s Bohom aj on. Tak budeš mať po boku muža, s ktorým to „klape“, a ktorý tiež hľadá Boha tak ako ty, hoci nie takým istým spôsobom.
Potrebuješ aj ty poradiť vo vzťahu? Neboj sa a napíš nám svoju otázku cez tento formulár (klik sem) - tvoju otázku vieme zverejniť aj anonymne a zmeníme aj údaje, cez ktoré by ťa ktokoľvek mohol identifikovať ako to môžeš vidieť aj v tejto poradňovej otázke.
