Otázka:
Dobrý deň,
chcem Vás poprosiť o radu a Váš pohľad ohľadom mojej situácie. Spoznala som sa cez jednu zoznamku s mladým mužom, ktorý má 27 rokov, je o 2 roky starší odo mňa. Stretávali sme sa asi pol roka, niekedy raz do mesiaca, inokedy častejšie, najmä cez leto. Bývame teraz v jednom meste, avšak zvyčajne, obaja máme aj iné povinnosti. Stretávanie bolo príjemné, veľa sme sa rozprávali, pár krát sme sa pobozkali alebo prechádzali za ruky. Hoci som cítila, že sa mu páčim, neurobil ten prvý krok, akoby mal obavy. Myslíte, že aj žena má niekedy urobiť ten prvý krok?
Postupom času sme sa vzďaľovali a myslím, že som mu pridala na istote ked som sa pre zranenia z medziľudských vzťahoch v minulosti správala chladnejšie ako som sa cítila. Písali sme si raz za čas občas sa dlhšie neozval. Máme síce svoje rozdiely (je to v povahe a pohľadoch na život, ale máme aj spoločné, myslím, že sme mali len príliš obavy z lásky a možného sklamania). Po niekoľkých stretnutiach som chcela vedieť naše smerovanie, ale ako keby sa zľakol. Nie je lepšie sa muža spýtať, či to vidí na vzťah?
Napísala som mu potom, že hoci sme rozdielni, zahľadela som sa do neho a mám ho rada. On mi potom napísal, že nemal žiadne očakávania, že sme rozdielni, že to vidí na kamarátstvo, ale tiež doplnil, že si ma obľúbil a dobre sa so mnou cítil, čo ma zmiatlo. Mám tiež dojem, že som mala písať vždy priamo, pretože sa potom chytal mojich slovíčok. Po dohode o kamarátstve som si vzala trochu času, ale dlho som nevydržala a dohodla som sa s ním na stretnutí, neviem však, či nečakal, že sa prejavím, ale ja som to brala tak, že nechce viac ako kamarátstvo, hoci pred stretnutím som si niekedy hovorila, že sa už konečne prejavím, že ho mám rada, ale potom mi to nevyšlo. Tak sme sa stretli ešte tak 3-krát, ale naposledy v decembri vznikol blok medzi nami v rozhovore a ja som nevedela prečo, nemohli sme sa akoby poriadne porozprávať.
Po jednom stretnutí som sa trápila, tak som mu napísala správy, myslím, že zneli najprv nejasne, ale potom som napísala, že som sa doňho zaľúbila a nezvládnem byť len kamarátka, neodpísal mi však. Po pár dňoch som mu teda ešte napísala, aby sme to mohli uzavrieť, ale pochopila som, že som neurobila dobre, že som to napísala zo svojho pohľadu a jeho som sa vtedy priamo nespýtala, či chce vzťah. Vychádzala som z jeho odpovede z júna. On mi však napísal: "no, nevedel som po tej správe, čo ti odpovedať, prečo si mala problém s rozprávaním o svojich pocitoch a že potrebuješ na niečo čas, ale potom si to rozviedla. Nijako som sa s tebou nehral a pokiaľ je ťažké zostať kamarátmi, tak by som nemal k tebe chodiť." A potom ešte napísal: "Necítim nič k žiadnej inej dievčine a ani neviem, čo by som mal mať voči tvojmu náboženstvu. A naozaj neviem, aké signály myslíš." Myslela som si, že je iného vierovyznania, tak som chcela vedieť, či to nie je stopka pre neho a tie signály som mala na mysli, že by sme ostali kamaráti bez nejakých náznakov na chodenie, tiež som písala, že si beriem čas na zotavenie a potom nasledujúci rok by som sa s ním rada videla kamarátsky, ale myslím si, že len seba chcem presvedčiť, že to tak zvládnem.
Myslím, že som sa príliš snažila a tým som to pokazila a tiež som mala dojem z jeho odpovede, akoby to rozhodnutie nechal na mňa, pretože nenapísal “nebudem k tebe chodiť”, ale “nemal by som k tebe chodiť”. Mohla som tým, že som sa ho neopýtala priamo na chodenie, tak to napísal tiež tak nejasne a nevyjadril sa, či chce aj vzťah? Mňa dosť trápilo, že som sa ho to priamo nespýtala aj teraz v decembri, a on sa teraz tiež stiahol a ja neviem, či ma mal rád a zľakol sa alebo mu ozaj stačilo len kamarátstvo?
Mala by som mu ešte napísať, či sa ešte stretneme a porozprávame alebo sa ho ešte priamo v správe spýtať, či chce vzťah alebo mu napísať list s vysvetlením? Alebo máte pocit z jeho odpovedí, že naozaj nechcel viac ako kamarátstvo? Alebo potrebuje čas a po čase sa ozve? Ja som ešte nemala vzťah a aj preto je pre mňa o to ťažšie prejaviť niekomu lásku a myslím, že on mal len jeden vzťah a naša komunikácia sa akoby zasekla.
Viem, že to nie je jednoduché ani pre jedného z nás a tiež viem, že asi nie je ľahké poradiť čo by som mala spraviť, ale veľmi rada by som vedela váš nestranný názor na celú situáciu a čo by ste mi poradili teraz robiť. Kedy ešte bojovať a kedy to už nechať tak? Z jeho postoja mám pocit, akoby chcel, aby som ja zabojovala, hoci podľa môjho názoru má bojovať muž, ale uvedomujem si, že som mu nedala najavo svoje city a ani mu o tom nepovedala skôr. Tiež si uvedomujem, že som svojim prílišným analyzovaním do toho všetkého priniesla len zmätok. Asi to ozaj všetko vyznelo tak komplikovane, snažím sa teraz nájsť určitú odpoveď čo mám spraviť a čo bude asi najlepšie.
Vopred Vám veľmi pekne ďakujem za pomoc a radu.
J.
Odpovedá psychologička Mgr. Janka Bieščad Vindišová, PhD.:
Ďakujem za dôveru a úprimný popis Tvojej situácie. Na prvý pohľad sa zdá, že základnou otázkou je, či môže žena spraviť prvý krok vo vzťahu. Zdá sa však, že základný problém je omnoho zložitejší, preto i moja odpoveď bude komplexnejšia.
Môže žena urobiť prvý krok?
Ak otázku položíme takto, musím konštatovať, že za určitých okolností akiste môže a dokonca i takto môže vzniknúť krásny vzťah. Predovšetkým vtedy, ak chlapec z nejakého dôvodu má príliš veľký strach z odmietnutia, prípadne nemal k dispozícii adekvátne mužské (resp. rytierske) vzory. Vzťahy nefungujú podľa nejakej šablóny, práve preto je skutočne možné, že nie v každom je práve mužský prvý krok zárukou šťastia „kým nás smrť nerozdelí“.
Otázku môžeme položiť aj inak – mal by ho urobiť muž? Za ideálnych okolností rozhodne áno. K vrodenej výbave mužského pokolenia patrí túžba a snaha dobíjať, ochraňovať, byť oporou a preukázať svojej vyvolenej, že takto pevne pri nej dokážem stáť po všetky dni nášho života. Napriek tlaku feministických prúdov, ako žena musí uznať, že sme skutočne „slabším“ a emotívnejším pohlavím. Viacerí muži na otázku, ako by sa cítili, keby iniciatívu vyvinula práve žena, potvrdia, že by ich takéto správanie odradilo.
Muž by nemal dostať ženu zadarmo, ani príliš lacno. Pretože žena zo svojej prirodzenosti vždy vo vzťahu dáva veľa. Ak by šlo o muža, ktorý hľadá primárne krátkodobé potešenie, takýto „ženou iniciovaný“ vzťah by sa mohol skončiť bolestivým zranením.
V Tvojom maili však čítam omnoho viac. Dokonca sa mi zdá, že otázkou nie je prvý krok. Skúsim sa jemne dotknúť niekoľkých rovín a tiež problémov, na ktoré dievčatá či ženy vo vzťahoch často narážajú.
Išlo o prvý krok?
O prvom kroku možno hovoriť vtedy, keby ste boli spolužiaci v škole, kolegovia, vídali sa v kostole či v susedstve... Išlo by o to, kto spraví krok odvahy a ukáže, či by z toho mohlo byť „niečo viac“. Vo Vašom prípade vzťah začal na zoznamke, to znamená, obom Vám bolo jasné, že sa chcete zoznámiť a hľadáte v tom druhom potenciálneho partnera.
Vzťahy na zoznamkách sú vždy do istej miery umelé... Ideme sa stretnúť s človekom, ktorého sme spoznali vo virtuálnej podobe a mali sme od neho isté očakávania. Na druhej strane motívy oboch zoznamujúcich sa nemusia byť zhodné. Niekto na zoznamke hľadá potenciálneho manžela/manželku (u veriacich dievčat je to takmer 100%), iní krátkodobú známosť, rozptýlenie, vzťah, od ktorého veľa nečakajú a do ktorého nebudú investovať. Poznanie týchto disproporcií môže byť bolestné. Žiaľ, sú mi známe prípady sklamaných dievčat, ktoré svojej internetovej známosti prirýchlo dali celé svoje srdce.
Psychoanalytický postoj a čítanie myšlienok
Ako reagoval, prečo tak reagoval, čo tým myslel, keď tak reagoval a čo si asi myslel, keď som povedala to či ono. Mužské zmýšľanie je omnoho priamočiarejšie. Na priamu otázku odpovedal, že to vníma kamarátsky. Na úprimné vyznanie lásky zo strany ženy nezareagoval. Ak by bol zaľúbený, „aj ja teba“ by bolo prirodzenou reakciou, rovnako ako by bola samozrejmá snaha o častejší kontakt bez „výpadkov“ (zaľúbený človek túži byť s milovaným). V tomto prípade je viac ako jasné, že dotyčnému nejde o viac ako kamarátstvo a viac neočakáva. Akékoľvek hľadanie postranných motívov, významov slov, či alternatívnych vysvetlení je zbytočným plytvaním časom a energiou.
My ženy sa často hráme na profesionálnych čitateľov myšlienok, niekedy sa pri tom odvolávame na vyššiu schopnosť intuície a celý proces čítame cez optiku rozbúrených emócií. Psychológovia hovoria o tzv. kognitívnom (myšlienkovom) omyle. Pri posudzovaní akýchkoľvek vzťahových problémov je vhodné cielene sa pokúsiť o dosiahnutie racionálnejšieho pohľadu a pripustenie skutočnosti, že sa môžem v úsudku mýliť. Jednoducho povedané „možno ku mne skutočne necíti nič viac, len by som si to veľmi priala“.
Kde je láska, musí byť aj sloboda
Láska je vlastne túžbou chcieť druhému dobre. Ako je to v tvojom prípade? A ako je to v prípade tvojho chlapca? Chce pre teba dobro? A dokonca väčšie dobro ako pre seba samého či iných ľudí? Ak nie.. pravdepodobne nejde o nič viac ako kamarátstvo.
Skutočná láska je buď slobodná alebo vôbec nie je. Ak držíme v otvorenej dlani vzácny zlatý piesok, je možné, že časť z neho odveje vietor, ak ho však dlaň s pieskom pevne zovrie, je viac než isté, že sa nám vysype a stratíme ho úplne.
Ak sa príliš snažíš o vzťah, je možné, že ho stratíš skôr ako začal. Ide o tzv. hyperintenciu (nadmerné chcenie). Spánok ani láska sa nedajú vynútiť (je to ako keď si človek trpiaci nespavosťou hovorí „musím zaspať“). Kde je láska, musí byť sloboda, a tá nevyhnutne obnáša isté riziko (straty, sklamania i bolesti). A tu sa dostávame k poslednému bodu:
Aká je vlastne hlavná otázka?
Niekedy je nesmierne dôležité a oslobodzujúce poznať (hoci aj bolestivú) pravdu. Každé dievča túži byť milované, chcené a vybojované. Otázka možno neznie, kto by mal spraviť prvý krok. Medzi riadkami možno čítať otázku mnohých mladých žien: „Ako pustiť neperspektívny vzťah z rúk? Nechcem ostať sama... Možno si už nikoho nenájdem.“
Každej hľadajúcej dievčine prajem, aby si uvedomila svoju hodnotu, ktorá nezávisí od reakcií okolia ani potenciálnych nápadníkov. Poklad seba samej netreba ponúkať príliš lacno. Ten, kto si ho naozaj zaslúži, dokáže oň bojovať a neváha pri tom robiť prvé kroky.
Potrebuješ aj ty poradiť vo vzťahu? Neboj sa a napíš nám svoju otázku cez tento formulár (klik sem) - tvoju otázku vieme zverejniť aj anonymne a zmeníme aj údaje, cez ktoré by ťa ktokoľvek mohol identifikovať ako to môžeš vidieť aj v tejto poradňovej otázke.
