„Kde som dala rozum? Je mi tak ľúto, čo som spôsobila. Taká chyba. Aký zmätok a bolesť to prinieslo. Hnevám sa na seba, že som bola taká nechápavá . Svojim správaním som mu ublížila. Práve človeku, ktorý je mi najbližší. Som hrozný človek. Nie som dobrá kresťanka. Všetko je to moja vina,“ vravela si Laura v duchu. V hlave si stále dookola premietala udalosti posledných dní a rozhovorov s jej priateľom. Toľko slov, emócií, snáh a pokusov. Teraz, keď všetko spomalilo, nastúpili myšlienky obviňovania. Bola to všetko jej vina? Naozaj? Poďme sa na to spoločne pozrieť.
Chyby. Nedostatky. Nedokonalosti. Nikto z nás ich nemá rád. Fúúú. Spôsobujú nám zimomriavky. Nie sú nám príjemné. Mnohokrát sa na ne hneváme, odmietame ich alebo sa kvôli nim cítime vinne. Niektorí ich schovávajú, iní prehliadajú a tí odvážni si ich priznajú. Radi by sme začali tento blog s jednou dôležitou vetou: Ty máš taktiež svoje chyby, nedostatky a nedokonalosti. Vieme, že sa Ťa to určite dotýka a máš sto chuti zvolať: „Čo? Chyby? Ja? Nikdy!“ Našou snahou nie je teraz Ťa presviedčať o opaku. Chyby robíme, aj napriek tomu, že ich nemáme radi. V kresťanstve, spoločnosti alebo rodinnom prostredí sme niekedy napomínaní o dokonalosti: „Musíš mať vynikajúce známky. Zase si nechal kúsok neutretého prachu na polici. Musíš si vybudovať kariéru. Potrebuješ sa dostať na tú školu. Máš si nájsť dobrého, bohatého muža a mať dokonalú rodinu. Ako kresťanka nikdy nesmieš druhým ublížiť. Buď dobrá! Snaž sa splniť všetko, čo Ti povedia,... Áno, tieto a podobné vety asi poznáš sám/a. Našou druhou dôležitou vetou na začiatok tohto blogu je: Nie si dokonalý/á. Akákoľvek snaha o dokonalosť padne. Nejde to. Vieš prečo? Sme hriešni. Niekedy sa ako kresťania tak veľmi snažíme o výkon, aby sme boli „tí dobrí, vzoroví kresťania“, že nám úplne unikne zmysel tejto snahy. Nemôžem byť dokonalý/á, pretože som hriešny/a. Robiť chyby budem. Toto však nemá byť ospravedlnením k tomu, aby som nad svojimi chybami mávol rukou a nechal ich tak. Nie. Je potrebné do celého tohto procesu pozvať Boha. On je Jediný, kto nám s našimi chybami môže pomôcť. Čo teda s nimi urobíme?
Veľmi radi Ti ponúkneme pár praktických informácii. Radi by sme sa s Tebou o tom pozdieľali na základe našej osobnej skúsenosti. Akej? Väčšina našich chýb sa ukáže, keď sme s niekým vo vzťahu. U nás to je úplne rovnako. Sme vo vzťahu s úžasným človekom. Obaja máme svoje chyby. Logicky na ne narážame. Sú príčinou našich nedorozumení. Naučili sme sa o nich rozprávať, pracujeme na nich a spoločne rastieme. Ponúkame Ti pár praktických krokov, čo robiť s chybami. Si pripravený/á? My áno, tak poďme na to.
1. Vyjdenie z točiaceho sa kruhu
Keď odhaľujeme naše chyby, občas skĺzneme do pasce diabla. Pasce obviňovania sa. Cítime sa vinní, nehodní, zlí,... Točíme sa v kruhu negatívnych myšlienok o nás samých. Stále dookola a dookola. Jediný, kto nás obviňuje, je diabol. On je žalobca a bude na Teba žalovať x vecí. Asi to poznáš. Myšlienky typu: „Zase si to urobila. Zase si jej ublížil. Nikdy sa nezmeníš. Vzdaj to. Si úbohý, nemožný. Len ľuďom ubližuješ. Nemáš na to!“ Ty aj ja sme však dieťaťom Kráľa kráľov s plnou výzbrojou k duchovnému boju. V tomto boji je dôležitým bojiskom naša myseľ. To, ako o sebe zmýšľame, čo si myslíme. Na začiatku je však potrebné urobiť rozhodnutie nemotať sa a vyjsť z tohto kruhu. Deje sa to jednoducho. V krátkosti sa napríklad pomodlím: „Otče nechcem sa motať v kruhu negatívnych myšlienok o mne samej, o druhom. Túžim vidieť seba aj druhého tak, ako Ty sám. Toto je moje rozhodnutie, v ktorom chcem kráčať. Pozývam Ťa do toho. Veď ma prosím.“
2. Čo na to hovorí Boh?
Keď chceme vedieť, ako niečo funguje prečítame si návod na použitie. My sme boli stvorení Bohom a preto je potrebné hľadať odpovede u Neho. Vieme, je to trochu divné prirovnávať Boha k návodu na použitie. Prišlo nám to však ako dobrá paralela. Druhou fázou duchovného boja je vedieť, kým som. Ako ma vidí Boh. Toto je podľa nás najdôležitejší bod. Boh Ťa totiž pozná dokonale. Vie, čo potrebuješ v danej situácií počuť. Tvoj priateľ, priateľka, rodina majú možno tušenie, ale Boh to vie na 100 %. Preto sa Ho spýtaj v modlitbe: „Ako ma vidíš? Čo si o mne myslíš? Kto som?“ Môžem Ti sama svedčiť (toto píše Lenka), že v čase, kedy som sa ja sama cítila ako tá najhoršia žena na svete a obviňovala som sa z veľa vecí, Pán Boh mi dookola stále hovoril: „Si dobrá žena!“ Nič viac. Len túto jednoduchú vetu. Niesla ma celým obdobím. Verím, že Boh má pre Teba pripravené rovnako dôležité vety. Stačí si len sadnúť k Jeho nohám a počúvať. On je ochotný prehovoriť k Tebe.
3. Nahradenie negatívnej myšlienky, Božou myšlienkou
Keď už si odhalil/a, ako Ťa vidí Boh, je čas všetky negatívne myšlienky o sebe a druhom nahradiť tými Božími. Neboj sa, nejedná sa o žiadnu metódu východných náboženstiev. Toto je Boží spôsob ako vyhrať boj v Tvojej mysli. Prakticky to znamená toto. Keď mi napadne myšlienka „Som hrozná žena“ prestanem na ňu myslieť a miesto toho začnem myslieť na to, čo mi povedal Boh „Som dobrá žena.“ Nepotláčam tým túto myšlienku. Len ju jednoducho nahradím inou. Niekedy si tieto vety hovorím aj sama sebe do zrkadla. Môžeme Ti svedčiť, že zo začiatku sú myšlienky žalobcu cez deň časté. Čím častejšie ich však nahrádzame tými Božími, ich prítomnosť klesá. Myšlienky Boha o mne v mojej mysli vyhrávajú. On nás cez toto prenesie v náručí Jeho pravdy.
4. Maj sa rád/a
Vo všetkom tomto je dôležité mať sa rád/a. Ako? Napríklad tým, že si odpustím. Áno, odpustím sám sebe. Veľa sa v našich kresťanských kruhoch píše o tom, že máme odpúšťam iným. Rovnako dôležité je však odpustiť aj sebe samému. V modlitbe to vyzerá potom takto: „Odpúšťam si v mene Ježiša, že som urobil/a ...(vymenuješ konkrétnu vec)“. Rovnako dôležité je nehnevať sa na seba. Hnev otočený k sebe samému nie je v ničom prospešný. Je to opäť len pasca žalobcu. Ďalším krokom je, že zabudneš na to, čo si urobil/a (po tom, ako poprosíš o odpustenie druhú osobu) a nebudeš sa k tomu vracať a znova to vyťahovať. Tu je jednoduchý dôvod, prečo je potrebné sa mať rád: do akej miery máš rád sám seba, tak budeš mať rád aj druhého. Keď si naučený/á odpúšťať sebe samému/samej, je pre Teba prirodzenejšie odpúšťať druhému. Keď sa máš rád, je pre Teba ľahšie, mať rád druhého.
5. Poprosenie o odpustenie
Postav sa čelom svojim chybami. Hovor o nich. Keď sa niečo na základe nich stane, popros druhého o odpustenie. Tu by sme sa radi dotkli jednej veci. Ľudia majú niekedy mylnú predstavu o tom, že naši najbližší nám nemôžu ublížiť. Opak je pravdou. Tí, čo sú nám najbližšie sú tí, ktorí nám pravdepodobne ublížia. Nerobia to naschvál, náročky. Nemajú záľubu v tom, aby nám nebolo dobre. Vzťahy sú krásne, dynamické a krehké zároveň. Tým, že sa spoznávame, druhí nám vstupujú do oblastí, kde sme napríklad zraniteľní. Bohu vďaka za to. Takto odhalíme, v ktorých oblastiach potrebujeme uzdravenie. Ak si vo vzťahu, je potrebné s Bohom pracovať na tom, ako reagovať nabudúce, aby som druhému v tejto situácií pomohol. Akákoľvek malá snaha sa počíta. Zmena neprichádza hneď teraz a tu. Je to postupný proces. Takto sa z chyby stane príležitosť na spoločný rast. Keď sa spolu dohodneme, čo nám v daných situáciách pomôže, zapojíme do toho Boha, výsledok stojí za to!
Na záver nám dovoľ aby sme Ti povedali, že každá chyba je príležitosťou rastu. Kto chyby nerobí, ten nerastie. Nehanbi sa preto robiť chyby. Vyvaruj sa tomu chyby skrývať. Máme a dopúšťame sa ich, preto aby sme rástli. Dovoľ nám teda zmeniť uhol pohľadu na chybu. Miesto obviňovania sa, buďme hrdí na to, že robíme chyby. Znamená to, že spolu s Bohom porastieme do osoby, ktorá miluje seba samého aj druhých okolo seba.
Žehnáme Ti túto zmenu uhla pohľadu. Taktiež aj to, aby si vyšiel/a z točiaceho sa kruhu, našiel/a si čas s Bohom a aby si sa skrze tento spoločný čas s Ním učil/a milovať seba samého/samú. Modlíme sa, aby každá chyba bola Tvojou novou príležitosťou rastu.
