Za svoju vieru som sa nikdy nehanbil. Moja orientácia však bola príčinou mojej hanby na dlhé roky.
Som katolík a som na to hrdý. Svoju orientáciu si nevyberáte, no vieru do značnej miery áno. Síce nás všetkých v tomto smere ovplyvňuje výchova, nakoniec sme to my sami, kto sa v dospelosti rozhodne, či zostane pri viere, v ktorej ho vychovali, alebo nie. Do môjho života osobne zasiahol Kristus, preto som kresťanom.
Som katolík a som proti akýmkoľvek prejavom nenávisti voči komukoľvek. Som katolík a nesúhlasím s tým, keď sa politici snažia vytĺkať body predstieraním viery a hraním sa na záchrancov kresťanskej kultúry, hoci ich život vyzerá úplne inak. Nesúhlasím, keď rozdúchavajú vášne voči akejkoľvek skupine obyvateľstva.
Som katolík, člen spoločenstva, ale o mojich zápasoch, okrem spovedníka, vie len pár vyvolených. Nemôžem o tom hovoriť otvorene. Nemôžem sa "vyoutovať" pred zvyškom spoločenstva, pretože by to z veľkej časti nepredýchali. Už len to, že by som sa verejne priznal k mojej orientácii, by bolo pre mnohých dôvodom na odsúdenie. A to bez ohľadu na to, akým spôsobom života žijem.
Už len to, že by som sa verejne priznal k mojej orientácii, by bolo pre mnohých dôvodom na odsúdenie.
A nie som jediný. Poznám katolíkov činných vo farnosti či spoločenstvách, ktorí sú tiež homosexuálne orientovaní. Keby sa to o nich prevalilo, zrejme by okamžite museli so svojou službou prestať. A to aj napriek tomu, že verne nasledujú učenie Krista a jeho Cirkvi.
Som katolík, no v Cirkvi, ktorá má byť mojou rodinou, sa nie vždy cítim bezpečne.
Som katolík, no v samotnej Cirkvi mám problém nájsť hlboké priateľstvá. My, veriaci s homosexuálnou orientáciou, nemáme inú možnosť ako budovať priateľstvá, lebo pre väčšinu z nás je cesta do manželstva zatvorená. Lenže koľko priestoru sa v rámci kresťanskej formácie venuje práve priateľstvu? Keď sa moji kamaráti postupne začali ženiť a vydávať a mali malé deti, zostalo im stále menej času a naše priateľstvá začali chladnúť. Tak som sa postupne prepadával do samoty.
Koľko priestoru sa v rámci kresťanskej formácie venuje práve priateľstvu?
Som katolík, no nie som hrdina, ktorý s prehľadom všetko zvláda ľavou-zadnou. Som hriešnik odkázaný na Božiu milosť a milosrdenstvo. (To sme všetci, len málokto si to uvedomuje.) Zápasím, bojujem, padám a vstávam. Neviete si ani len predstaviť, koľkými hlbokými vnútornými konfliktmi som si prešiel a koľko sĺz a potu ma to stálo. Prešiel som si aj vyhorením a odvtedy si skladám vzťah s Bohom úplne odznova.
Moja orientácia a všetky ťažkosti, ktoré mi priniesla ma naučili pokore (i keď to pre moju prchkú povahu nie je vždy vidieť). Niekedy sa cítim ako medzi dvoma mlynskými kameňmi. Som plný otázok a stále hľadám odpovede. Túžba po láske je najhlbšou túžbou ľudského srdca. Nedá sa ani potlačiť a ani ignorovať. Dá sa len nejakým spôsobom spracovať.
Som katolík, ale v samotnej Cirkvi z môjho pohľadu nedostávam tú pomoc a podporu, ktorú potrebujem. Istý čas som žil v zahraničí, kde som mal možnosť spoznať apoštolát Courage určený pre veriacich s homosexuálnou orientáciou, ktorí chcú nasledovať učenie Katolíckej cirkvi. Jeho zakladateľ je v procese blahorečenia. Veľmi mi to pomáhalo. Keď na duchovnú obnovu prišiel medzi nás miestny biskup, bolo to veľmi silné gesto. Spovedal, slávil sv. omšu a počúval naše zdieľanie. Bol tam ako otec, ktorý sa zaujíma o svoje deti.
Túžba po láske je najhlbšou túžbou ľudského srdca. Nedá sa ani potlačiť a ani ignorovať.
Na Slovensku, žiaľ, zatiaľ tento apoštolát chýba. U nás si akoby stále veľká časť kléru myslí, že v katolíckej cirkvi žiadny homosexuáli nie sú. Alebo nás automaticky považujú za dúhových aktivistov. Viete ako u nás vyzerá pastorácia homosexuálov? Jedna skupinka nadšencov v Košiciach, druhá skupinka nadšencov v Bratislave a na zvyšku Slovenska nič. Cirkev má vo svojich dokumentoch napísané úžasné veci, ale keď príde na lámanie chleba, tak po praktickej stránke nám toho k dokonalosti chýba ešte veľa.
Som katolík, no rozumiem tomu, keď sa veriaci homosexuál po rokoch snaženia a neúspešných zápasov o čistotu rozhodne pre trvalý monogamný vzťah. Vtedy často konečne príde do jeho života stabilita a odídu psychické problémy spôsobené skrytým, dvojitým životom. To však neznamená, že to schvaľujem. No vôbec sa tomu nečudujem. Kto som ja, aby som súdil? Veď aj ja som si prešiel obdobím rezignácie.
Som gej, no nesúhlasím s mnohým, čo robia samozvaní LGBTI aktivisti. Najmä nesúhlasím, aby akýkoľvek nesúhlas (najmä ten kultivovaný) s ich politickou agendou bol automaticky označený za homofóbiu.
Kto som ja, aby som súdil?
Som gej a nesúhlasím s tým, aby ktorýkoľvek tábor politicky zneužíval vraždu dvoch mladých ľudí pred gej barom. Som gej a som znechutený z toho, ako niektorí politici a aktivisti zneužili tento teroristický čin na to, aby mohli kydať na Cirkev a kresťanstvo, hoci útočník nemal s kresťanstvom nič spoločné.
Som gej, no som pro-life až do špiku kosti. Právo na život je pre mňa posvätné a nedotknuteľné. Som gej, no myslím si, že na štátnych budovách majú visieť len štátne symboly. Som gej, no aj za mňa vylial Ježiš Kristus svoju krv na kríži. Som gej, no snažím sa nasledovať učenie Katolíckej cirkvi a nechcem ho meniť. Som totiž presvedčený, že je pravdivé.
Nikdy som sa nezúčastnil ani dúhového pochodu a ani pochodu Hrdí na rodinu. S čistým svedomím by som nemohol prísť ani na jeden z nich. Nateraz som verný Cirkvi a jej učeniu. Zostáva mi len dúfať, že dobrotivý Boh svojou milosťou spôsobí, že to tak bude aj naďalej. Ja sám na to nemám sily. Každý deň sa modlím: „Pane Ježišu, ak nechceš, aby som si našiel frajera, pošli mi skutočne dobrých priateľov.“
Neviete si ani predstaviť, aké to je byť veriacim homosexuálom. Celý život sa snažíte vyriešiť neriešiteľnú rovnicu o mnohých neznámych. Častokrát je to "na mašľu" – (a nie jeden homosexuál tak aj skončil). Niektorí zanevrú na vieru, iní si vieru zachovajú, no vo svojom srdci sa rozídu s učením Cirkvi o homosexualite. No a ďalší sa snažia toto učenie nasledovať a zápasia o čistotu – niekto úspešne a niekto neúspešne.
Ak sa pre život v čistote niekto rozhodne, je to veľmi vyzreté a vybojované rozhodnutie.
Ak sa pre život v čistote niekto rozhodne, je to veľmi vyzreté a vybojované rozhodnutie. Tí, ktorým sa podarí žiť čisto a žijú naplnený a radostný život, sú skutoční hrdinovia. A verte mi, ich cesta k tomu bola strastiplná a namáhavá. Bez hlbokých priateľstiev by to určite nedokázali.
Nesmieme však zabúdať aj na tých, ktorí sa snažia nasledovať učenie Cirkvi, bojujú o čistotu a pravidelne zlyhávajú. Vo svojich bojoch sú často úplne sami, odkázaní iba na seba a na Boha. Modlia sa, pristupujú ku sviatostiam, no aj tak zlyhávajú. Nie je nič nezvyčajné, že z toho majú aj rôzne psychické problémy. Preto sa nečudujem nikomu, kto tento boj vzdá.
Ako vidíte, môj život je plný paradoxov. Až mám niekedy pocit, že toľko paradoxov v jednom živote dokáže spojiť len Boh. On sám vie, kde by som bol teraz, keby ma jeho milosť nezasiahla včas. Snáď vo mne nebude márna.
A tak stojím v modlitbe pred Pánom ako zástupca ako kresťanov, tak aj LGBTI komunity a prosím Ho za vzájomné odpustenie, zmierenie a uhasenie každej nenávisti.
