A zrazu sa o mňa snažil, ten, po ktorom túžilo toľko dievčat. Nešlo mi to celkom do hlavy, veď som si aj dlho nevšímala jeho náznaky. Postupom času však celá situácia nabrala spád, začali sme sa kamarátiť, prišlo randenie, chytil ma za ruku a pobozkal. Doteraz si pamätám moment, ako sa na mňa usmial a ja som sa zamilovala až po uši. Bolo to všetko tak krásne. Bolo to LEN o nás dvoch. Aspoň ja som to tak vnímala. Ale on mal ešte niekoho, čo som nevedela pochopiť.
Napriek tomu, že som chodila pravidelne do kostola, bolo to dosť povrchné. Jediné, na čo som sa naozaj sústredila, bola kázeň. Na spoveď som si ani nespomenula. To len môj priateľ o tom rozprával. Vraj je dôležité tam chodiť, ísť na prijímanie a podobne, ale ja som bola stále príliš hrdá na to, aby som sa zo svojich hriechov spovedala nejakému kňazovi.
Vďaka Bohu... môj priateľ je veľmi vytrvalý človek. Vo chvíli, keď to už-už chcel vzdať som mu oznámila, že som bola na spovedi. Bol to deň pred Vianocami. Bol šťastný a hrdý na mňa. V tom momente som pochopila, že to vôbec nie je o nás dvoch, ale o nás troch. Že som málo vďačná Bohu za to, že mám pri sebe takého človeka, že mám taký vzťah.
Môj priateľ ma priviedol k Bohu. Nie len tým, že ma ťahal do kostola, to vôbec, ale tým, aký je, tým, že on svoju vieru žije.
Môj priateľ ma priviedol k Bohu. Nie len tým, že ma ťahal do kostola, to vôbec, ale tým, aký je, tým, že on svoju vieru žije. On ma ťahá k Pánovi bližšie, za čo som mu nekonečne vďačná. Viem, nemala by som sa vyhovárať, ale v mojej rodine nie sú zrovna správni kresťania a v konečnom dôsledku som ani ja nemala dobrý príklad. A ako moja kamarátka povedala: "Medzi kresťanmi je ľahké byť kresťanom." Preto je dar mať v živote človeka, ktorý vám ukáže cestu, a ktorý tým kresťanom je.
Nemôžem povedať, že od príchodu tej očakávanej spovede to išlo len dobrou cestou. Koľkokrát sme padli... ale snažíme sa vždy vstať a ísť ďalej. On mi ukázal Boha, ukázal mi vieru, radosť, lásku a šťastie. Ukázal mi krajší svet. Je mojou motiváciou pracovať na sebe a byť lepším človekom. Teraz je však na mne, aby som v tom rástla - rástla najmä v reálnych skutkoch.
Ako povedal môj birmujúci kňaz: "Kto úprimne hľadá pravdu, bude spasený."
A aj keď v poslednej dobe nemôžeme byť spolu dosť často, som vďačná za každý deň, ktorý dostanem, kedy viem, že niekde existuje osoba, ktorá ma ľúbi a dáva mi pociťovať nielen svoju, ale aj Božiu lásku.
Touto cestou by som sa chcela poďakovať všetkým, ktorí sa akokoľvek podieľajú na fungovaní tejto stránky, pretože aj skrze Vás sa dokážem(e) posúvať ďalej a pracovať na sebe. Ste mi veľkou motiváciou, veľmi Vám fandím a ďakujem.
Týmto krátkym svedectvom by som chcela povzbudiť všetkých ľudí, ktorí hľadajú samých seba, hľadajú vieru, Boha, niekoho, komu by zverili svoje radosti a starosti. Ako povedal môj birmujúci kňaz: "Kto úprimne hľadá pravdu, bude spasený." Držím vám všetkým palce.
Anna (20)
