Kde začať? Asi Vám najprv priblížim môj život. Vyrastal som v rodine, v silne veriacej rodine, ktorá mi celý život opakovala, že život s Bohom a kontakt s ním je veľmi dôležitý. Samozrejme, že som ich počúval a môj kontakt s Bohom bol naozaj silný. Už ako 10 ročný som začal miništrovať a byť súčasťou tohto zázraku na každej liturgií bolo pre mňa niečím neopísateľným. Cítil som, že Boh je pri mne a ja som mu veril. A takto vyzeralo moje detstvo až do obdobia puberty.
V puberte nastal zlom, kedy som si povedal, že musím niečo so svojím životom urobiť. Keďže už ako malý som sa zaujímal o gitary a hrával na nich, v puberte som to všetko využil. Začal som hrávať v kostoloch, so zbormi a môj život naberal poriadne obrátky. Akcie s mladými a angažovanosť u mňa nepoznali hraníc. Začal som šíriť Božiu lásku a vo svojom srdci som cítil, že takto je to správne. Boh bol u mňa na prvom mieste. Aj napriek tomu, že som to mal na základnej a strednej škole ťažké, zotrval som a stretával som sa len s ľuďmi, ktorí žili s Bohom presne tak ako ja.
Po maturite nastal čas, rozhodnúť sa kam ďalej
Mnohí očakávali žiadosť do kňazského seminára. No aj keď som veril Bohu, moje srdce volalo po niečom inom. Túžil som po vysokej umeleckej škole, kde som si poslal žiadosť, ale žiaľ, moje prosby neboli vypočuté. Po odmietnutí na vysokú školu a ďalších iných sklamaniach, môj život stratil zmysel. Stratil som zanietenie pre Boha. Obviňoval som ho za všetko čo sa stalo. Hneval som sa naňho a nechápal som prečo práve ja. Po odmietnutí na vysokú školu som začal pracovať. Práca však bola pre mňa trestom. Môj kontakt s Bohom sa stratil. Žil som len pre ďalší deň a čakal som kedy znova skončí. Stal som sa chodiacou siluetou bez duše.
Otočil som sa a videl ju. Krásne dievča, ktoré sa usmialo a pozrelo na mňa. V tú noc nastal v mojom srdci zlom. Moje srdce začalo strašne biť a iskra v jej očiach zapálila sviečku v mojom srdci.
A po 2 mesiacoch sa to stalo. Mal som práve nočnú zmenu a šiel som na večeru. Ako vždy som čakal v rade na to, kedy príde na mňa rad. No vtedy som počul smiech, niečo také, čo moje uši nikdy nepočuli. Otočil som sa a videl ju. Krásne dievča, ktoré sa usmialo a pozrelo na mňa. V tú noc nastal v mojom srdci zlom. Moje srdce začalo strašne biť a iskra v jej očiach zapálila sviečku v mojom srdci. Všetci by ste očakávali, že som išiel za ňou sa zoznámiť, ale tak to vôbec nebolo. Keďže som bol veľmi hanblivý, nezmohol som sa ani na obyčajné ,,Ahoj“ a tak som pokračoval ďalej a počas večere stále hľadel na ňu. Nemohol som od nej odtrhnúť oči. Celé dni a týždne som myslel na jej oči a úsmev. Keď som bol v práci a všimol si, že pracuje na rovnakej linke ako ja, stále som na ňu zazeral. Moje srdce bilo strašne silno pri každom pomyslení na ňu.
Aj napriek tomu, že sme mali k sebe blízko, neodvážil som sa k nej prihovoriť. Vravel som si, že to skúsim cez Facebook. Veď žijeme v modernej dobe. Môj plán stroskotal hneď na začiatku, keďže som vôbec nevedel ako sa volá. Po pár týždňoch naberania odvahy, som tú odvahu dostal a vravel si, že zajtra to urobím a oslovím ju. Avšak v ten deň už do práce neprišla. Ani tie ďalšie. Bol som strašne sklamaný, ale prvé čo som vtedy urobil, keď som sa vrátil z práce bolo to, že som išiel do kostola.
Kľakol som si a prosil Boha o odpustenie za to, že som pochyboval a s plačom som sa modlil Ježišovu modlitbu. Po hodine prišiel kňaz za mnou a ja som ho poprosil o spoveď. Cítil som strašnú bolesť a hanbu pred Bohom. Keď som sa vyspovedal a absolvoval som aj liturgiu, vrátil som sa domov plný pokory a prosil Boha, aby sa stala jeho vôľa a pritom veril, že bude podobná tej mojej.
Pred spaním som sa prihlásil na Facebook, čo bolo mojím každodenným rituálom a vtedy som pochopil, že Boh vie, čo je pre nás dobré a nikdy nechce aby jeho deti boli sklamané.
Medzi návrhmi na priateľstvo bola aj ona
Tú tvár som hneď spoznal a neváhal jej napísať a dohodnúť sa, aby sme sa stretli. A tak sme si písali, deň čo noc a rozprávali sme sa. Šli sme von a ja som vedel, že som sa zamiloval. Ale ona ma stále a intenzívne odbíjala. Strácal som nádej, ale stále som veril, že Boh to zariadi. Modlil som sa.
Ona bola veľmi aktívna. Mala rada diskotéky, dlhé zábavy spolu s kamarátkami a kamarátmi, neskoré príchody domov. Mňa to bolelo, lebo som tušil, že asi nie som pre ňu. No po niekoľkých týždňoch písania si o tejto problematike, nastal ďalší zlom, kedy Boh konal a používal si nás oboch. Šiel som k nej, aby sme boli spolu a ako prvé čo sme urobili, išli sme do kostola.
Vtedy sme obaja pochopili, že Boh nám dal dar. Dar lásky, ktorý zmenil nás oboch. Znova som začal silne veriť a zažil obrátenie. A moja priateľka sa zmenila na ženu.
Vtedy sme obaja pochopili, že Boh nám dal dar. Dar lásky, ktorý zmenil nás oboch. Znova som začal silne veriť a zažil obrátenie. A moja priateľka sa zmenila na ženu. Na ženu, vážiacu si rodinu, na ženu, milujúcu, pokornú a hlavne ženu, žijúcu s Bohom. Náš vzťah je pre nás veľmi dôležitý a pracujeme na ňom aby vydržal už navždy. A my veríme, že vydrží, lebo tam kde je Boh, je aj láska. Vieme, že naša láska je láskou od Boha a sme mu vďační za to, že nám otvoril oči a naše srdcia znova začali biť pre neho a zároveň aj pre nás oboch navzájom.
Nikdy nezabúdajme, že náš vzťah nie je len o nás, ale aj o Bohu
Pravidelne sa spolu modlíme, chodíme na sv. Liturgie a veríme Bohu a aj sebe. Pochopil som, že v živote je dôležitá pokora a nikdy sa nespoliehať len na seba. Verte že, aj keď padáte, Boh čaká len na jedno. Na pokoru, na čas kedy zdvihneme hlavu hore a povieme Bohu, ty vieš čo je pre mňa správne, ja ti verím a urob všetko to, čo ty chceš. Ako sa aj modlíme ,,buď vôľa tvoja“ tak prosme ,,Bože, nech je aspoň taká ako moja“. Bože, používaj ma vo svojom veľkom diele, lebo ja ti verím a budem s Tebou kráčať.“ Tak ako kráčam ja teraz spolu s priateľkou.
Ján (21)
