Ef 5, 21-32
Bratia, podriaďujte sa jedni druhým v bázni pred Kristom.
Ženy svojim mužom ako Pánovi, lebo muž je hlavou ženy, ako je aj Kristus hlavou Cirkvi, on, Spasiteľ tela. Ale ako je Cirkev podriadená Kristovi, tak aj ženy mužom vo všetkom.
Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom, aby si sám pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky, ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená.
Tak sú aj muži povinní milovať svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba samého. Veď nik nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale živí si ho a opatruje, ako aj Kristus Cirkev, lebo sme údmi jeho tela.
Preto muž zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele.
Toto tajomstvo je veľké; ja hovorím o Kristovi a Cirkvi.
Milý Ženích, milá Nevesta, drahí bratia a sestry :)
V druhom čítaní sme počuli: “podriaďujte sa jedni druhým v bázni pred Kristom” a v evanjeliu “tvrdá je to reč, kto to môže počúvať” :) Veru, to, že sa máme jedni druhým podriaďovať, je tvrdá reč, ale keďže mám rád adrenalínové kázne, rozhodol som sa dnes venovať práve druhému čítaniu z Listu Efezanom :).
K tejto téme chcem pristúpiť s veľkým rešpektom, pretože téma podriadenosti ženy je často zneužívaná panovačnými mužmi, ktorí si chcú vynútiť manželkinu poslušnosť a zneužívajú na to aj slová, ktoré sme dnes počuli. Nič nie je ďalej od toho, čo Pavol naozaj chcel povedať, to si povedzme hneď na začiatku.
Hriech nevytvoril vedenie a podriadenosť; on ich poškodil a skreslil a urobil ich škaredými a deštruktívnymi.
Predsa však, “keď hriech vstúpil do sveta, zničil harmóniu manželstva nie preto, že by priniesol do života vedenie a podriadenosť, ale preto, že prekrútil pokorné, milujúce vedenie muža na nepriateľskú nadvládu u niektorých mužov a na lenivú ľahostajnosť u druhých. A inteligentnú, ochotnú podriadenosť u žien prekrútil na otrockú poslušnosť u jedných alebo na (panovačnosť) u druhých. Hriech nevytvoril vedenie a podriadenosť; on ich poškodil a skreslil a urobil ich škaredými a deštruktívnymi.
Ak je to pravda, potom vykúpenie, ktoré očakávame s príchodom Krista, nie je odstránením pôvodného, stvoreného poriadku láskyplného vedenia a ochotného podriadenia sa, ale jeho zotavením z pustošenia hriechu. A práve to nachádzame v našom úryvku z Listu Efezanom…”
(Porovnaj: https://www.desiringgod.org/messages/husbands-who-love-like-christ-and-the-wives-who-submit-to-them)
Ešte predtým, než sa pozrieme na Pavlovu víziu manželstva, treba poznamenať, že tu nejde len o akúsi organizáciu spoločenských vzťahov, ale o niečo hlbšie. Nášmu úryvku predchádzajú slová o tom, že máme byť naplnení Duchom Svätým (Ef 5,18). Vzájomná podriadenosť v manželstve je teda jedným zo spôsobov, akými môžeme prežívať naplnenie Duchom Svätým a teda Božiu prítomnosť v našich životoch.
Pavol dáva mužovi minimálne rovnako ťažkú úlohu, ktorá tiež zahŕňa podriadenie sa žene, hoci iným spôsobom.
Keď sa pozrieme bližšie na to, kto sa má komu a ako podriaďovať, v prvom rade treba povedať, že Pavol hovorí o vzájomnom podriaďovaní sa - “podriaďujte sa jedni druhým v bázni pred Kristom”. Keď Pavol ďalej rozvíja svoju úvahu, tak slovo podriadenosť používa už len na opísanie vzťahu ženy k mužovi, avšak mužovi dáva minimálne rovnako ťažkú úlohu, ktorá tiež zahŕňa podriadenie sa žene, hoci iným spôsobom. Mužom Pavol hovorí: “milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu”.
Manžel je teda povolaný milovať svoju manželku ako Kristus miloval nás, teda až na kríž. Tu sa chcem chvíľu pristaviť a zamyslieť sa nad tým, čo znamená Kristov kríž. Znamená to, že máme v manželstve vítať utrpenie? Alebo že čím viac trpíme, tým viac milujeme?
Nie.
Kristus nešiel na kríž preto, že by mal záľubu v utrpení, ale preto, že to bol jediný spôsob, ako zostúpiť až k nám, do stredu našej biedy, a objať nás, takých, akí sme boli, hriešni a zranení. Kríž bol dôsledok toho, že Kristus sa rozhodol byť blízko pri nás, uprostred našej biedy a utrpenia, za každú cenu. Preto aj úlohou manžela je milovať svoju manželku takýmto spôsobom. Byť vždy blízko pri nej a nebáť sa zostúpiť do jej utrpenia, do jej bolesti, a to aj za cenu kríža.
Znamená to, že manželka má byť ochotná prijímať lásku od svojho manžela, tak ako je Cirkev povolaná prijímať Kristovu lásku, nechať si ním slúžiť. V manželstve sú k tomuto postoju pozvané osobitne ženy.
V takomto kontexte potom podriadenosť manželky nadobúda úplne nový význam. Znamená to, že manželka má byť ochotná prijímať lásku od svojho manžela, tak ako je Cirkev povolaná prijímať Kristovu lásku, nechať si ním slúžiť. Peter sa bránil, keď mu chcel Ježiš umývať nohy. No my sme povolaní nebrániť sa Kristovej láske, ale dovoliť mu, aby nám slúžil. Chce to veľkú dávku pokory. V manželstve sú k tomuto postoju pozvané osobitne ženy.
Je pravda, že všetci sa potrebujeme učiť oboje: v prvom rade vedieť lásku prijímať, ale potom byť ochotní dávať ju aj ďalej. Avšak manželstvo je obrazom vzťahu Krista a Cirkvi a Pavol hovorí, že funguje dobre vtedy, keď muž preberá akoby úlohu Krista a manželka preberá akoby úlohu Cirkvi.
Pavol dáva každému z manželov za úlohu to, s čím má tendenciu mať väčší problém.
Navyše, myslím si, že Pavol dáva každému z manželov za úlohu to, s čím má tendenciu mať väčší problém. Ženy zvyknú mať problém skôr s pasívnou láskou, s prijímaním. Radšej dávajú, starajú sa o muža, o deti, niekedy až do tej miery, že sa ich snažia pretvárať na svoj obraz. Nestáva sa mi často, že by muž prišiel na spoveď s ťažkým srdcom, že jeho žena robí to a tamto a deti neposlúchajú a nevie, ako to má riešiť… Ženy však toto riešia veľmi často. A pritom by to malo byť skôr naopak. Pavol pozýva ženy, aby prenechali iniciatívu mužovi, no nie preto, že by v tom ženy boli horšie, ale preto, že sú v tom až príliš dobré.
Každý z nás má v sebe dobro, ktoré sa zbláznilo, a preto mu musíme dať uzdu, podriaďovať sa iným aj v tom, čo robíme dobre. Potrebujeme sa navzájom brzdiť a manželstvo je na to veľmi dobrým nástrojom.
Muži zvyknú mať problém skôr s aktívnou láskou, my by sme všetkých nechali na pokoji :) Aj vtedy, keď treba konať. Preto nás Pavol pozýva k aktívnej, obetavej láske. Potrebujeme sa vzoprieť svojej tendencii a vyjsť zo seba… Milovať ako Kristus znamená podriadiť sa svojej manželke v tom, že jej potreby a záujmy postavíme pred tie svoje.
Drahí bratia a sestry, na každý vzťah treba dvoch: na vzťah Krista a Cirkvi, pretože hoci nás Kristus miluje, ak jeho lásku neprijmeme, nebude to fungovať. Ale aj na vzťah manželov, pretože manželka sa ťažko môže podriaďovať manželovi, ktorý ju nemiluje. No verím, milý Ženích, že prijmeš výzvu a že budeš svoju manželku milovať celým svojím srdcom podľa obrazu Kristovej lásky a že Tebe, milá Nevesta, nebude robiť ťažkosti podriadiť sa takémuto manželovi.
Tak vám Pán Boh pomáhaj!
Amen.
o. Jakub Melo
Bonusové materiály:
“Pavol považuje za samozrejmosť tradičné domáce kódexy starovekého grécko-rímskeho sveta a nesnaží sa ich prevrátiť, aspoň nie priamo. Namiesto toho jeho prístup spočíva v akceptovaní tradičných domácich usporiadaní starovekého sveta na povrchu a zároveň ich podkopávaní zvnútra. Robí to so svojimi dosť šokujúcimi pokynmi pre manželov.”
https://juniaproject.com/paul-turns-headship-head-ephesians-5/ (odsek Paul’s instructions for wives)
„Áno, manželia, vy ste hlava!… Teraz si pozrite, ako vyzerá byť hlavou, keď uznávate Krista ako Pána a snažíte sa žiť život v Duchu.’ ... Výzva vo verši 25 pre manželov, aby ‘milovali svoje manželky, ako Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu’, spôsobuje revolúciu v spôsobe vedenia. V Lukášovi 22:26 Ježiš hovorí: ‘Ale vy nie tak! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca ako služobník.’ Inými slovami, manželia, neprestávajte viesť, ale premeňte všetko svoje vedenie na službu. V tejto pasáži je ťažké rozlíšiť rozdiel medzi byť ‘hlavou’ a byť sluhom!”
https://juniaproject.com/paul-turns-headship-head-ephesians-5/ (Odsek: So does Paul teach male headship in this passage? Yes! . . . well, sort of!)
“Podriadenie sa neznamená postaviť manžela na miesto Krista. Verš 21 hovorí, podriaďujte sa z úcty ku Kristovi. Podriadenie sa neznamená, že manželovo slovo je absolútne. Jedine Kristovo slovo je absolútne. Žiadna žena by nemala nasledovať manžela do hriechu. Z úcty ku Kristovi to nemôže urobiť. Podriadenie sa neznamená vzdať sa myslenia. Neznamená to, že nemá žiadny vplyv na rozhodnutia alebo nemá vplyv na svojho manžela. Nepochádza z nevedomosti alebo neschopnosti. Pochádza z toho, čo sa ‘sluší v Pánovi’ (Kolosanom 3:18) v Božom stvorenom poriadku.
Podriadenosť je ochotou (inclination) vôle povedať áno manželovmu vedeniu a dispozíciou ducha podporovať jeho iniciatívy. Dôvod, prečo hovorím, že ide o dispozíciu a ochotu, je ten, že budú chvíle, keď aj tá najpoddajnejšia manželka bude váhať s manželovým rozhodnutím. Môže sa jej to zdať nerozumné. Predstavme si mňa a Noël (moja manželka). Chystám sa urobiť rozhodnutie, ktoré nebude dobré pre našu rodinu. V tom momente by Noël mohla vyjadriť svoju podriadenosť asi takto: ‘Johnny, viem, že si o tom veľa premýšľal a páči sa mi, keď preberáš iniciatívu v plánovaní a keď preberáš zodpovednosť, ale v tomto rozhodnutí naozaj nemám pokoj a myslím, že sa o tom musíme ešte porozprávať. Mohli by sme? Možno niekedy večer?’
Dôvody, prečo je toto skutočným biblickým podriadením sa, sú tieto:
-
Manželia, na rozdiel od Krista, sú omylní a mali by si to priznať.
-
Manželia by mali chcieť, aby sa ich manželky tešili z rodinných rozhodnutí, pretože aj Kristus chce, aby sme sa tešili z toho, že sa riadime jeho rozhodnutiami, a nie len, aby sme ich poslúchali s nevôľou.
-
Spôsob, akým Noël vyjadrila svoje obavy, jasne ukazuje, že podporuje moje vedenie a potvrdzuje ma v mojej úlohe hlavy.
Keď muž pociťuje prednostnú zodpovednosť za duchovný život rodiny, ktorú mu dal Boh, keď zhromažďuje rodinu na modlitbu, berie ju do kostola, zvoláva na modlitbu pri jedle, keď pociťuje prednostnú zodpovednosť od Boha za disciplínu a výchovu detí, hospodárenie s peniazmi, poskytovanie jedla, bezpečnosť domova, riešenie nezhôd, tak tento zvláštny zmysel pre zodpovednosť nie je autoritársky, autokratický, panovačný, utláčateľský alebo urážlivý. Je to jednoducho služobné vedenie. A nikdy som nestretol ženu, ktorej by bolo ľúto, že je vydatá za takého muža.
https://www.desiringgod.org/messages/husbands-who-love-like-christ-and-the-wives-who-submit-to-them (záver)
A tiež https://www.gci.org/articles/christian-life-and-marriage-ephesians-5/
