Možno si si v tej chvíli povedal: „Každý vôkol mňa má už vzťah a ja stále nič. Dokedy budem čakať? Už príliš dlho čakám, veď predsa chcem aj ja zažiť niečo pekné po niekoho boku.“
Ide tu vlastne o to, že človek vplyvom zranenia z minulosti, komplexu menejcennosti či neznalosti, resp. neuvedomovania si vlastnej hodnoty padá do otroctva. V postate toho druhého len „využíva“ a to môže veľmi bolieť. Stáva sa otrokom vlastnej sebeckosti spojenej so sebaľútosťou a skrytou túžbou po Bohu.
Naplnenie nenájdeme v priateľoch, rodičoch, ani vo svojom životnom partnerovi
To miesto, ktoré sa snažíš zaplniť vo svojom srdci týmito osobami patrí výsostne Bohu. Naša duša prahne po ňom. Len my si to v zaslepenosti srdca neuvedomujeme alebo si to nechceme priznať. Týmto spôsobom otvárame cestu Nepriateľovi do svojho vnútra a on s potešením využíva našu slabosť, krehkosť a zranenia.
Myslím si, že je dobré mať partnera, na ktorého sa vždy môžeme spoľahnúť, o ktorého sa môžeme oprieť, u ktorého nájdeme pocit bezpečia a lásky. To je síce pravda, ale za akú cenu?
Ísť do vzťahu len preto, že mi to vyhovuje, nemá nič spoločné so zdravým sebavedomím a spôsobilosťou pre vzťah.
Dospieť k takémuto nerozvážnemu riešeniu je sebecké (prepáč) a aj povrchné. Problémom je tvoje vnútorné nastavenie. Ísť do vzťahu len preto, že mi to vyhovuje, že budem mať pri sebe niekoho, kto sa mi síce nepáči, ale trávi so mnou čas, čím zapĺňa to prázdne miesto, ktoré v sebe mám (že sa budem v očiach svojich blízkych cítiť prijatý a že „zapadnem“), nemá nič spoločné so zdravým sebavedomím a spôsobilosťou pre vzťah.
Nenechaj sa premôcť tlakom okolia a pocitmi duchovnej neútechy
Do tohto bodu dospeje človek až vtedy, keď bude poznať svoju hodnotu a krásu v očiach svojho Stvoriteľa. Si vzácny v Božích očiach a On má s tebou plán!
Nenechaj sa premôcť tlakom okolia a pocitmi duchovnej neútechy. Možno ťa okolie bude chváliť a obdivovať, že už konečne niekoho máš a možno aj navonok budeš pred ostatnými vyzerať šťastne a možno o tom presvedčíš aj samého seba, ale je to len krátkodobé. Je to len akési divadlo.
Nie si odkázaný na to, aby si žil s človekom, ktorý sa ti nepáči, kritizuje ťa a nevidí v tebe tú krásnu bytosť, akou v skutočnosti si.
Pamätaj, Boh vidí do tvojho vnútra, vidí tvoju zlomenosť, tvoju hlbokú túžbu po naplnení. Nie si odkázaný na to, aby si žil s človekom, ktorý sa ti nepáči, kritizuje ťa a nevidí v tebe tú krásnu bytosť, akou v skutočnosti si. Možno sa pýtaš, ako z takej situácie vyjsť? Čo môžeš robiť?
Odpoveď je jednoduchá. Skonči takýto nezmyselný vzťah. Možno sa trápiš nad tým, ako to urobiť. Ako sa k tomu postaví tvoj partner/partnerka a ako to vysvetlíš okoliu. Dôležité je upriamiť sa na Boha a prosiť ho o dar odvahy. Naber odvahu a povedz svojmu partnerovi/partnerke, že v takom vzťahu už ďalej nechceš pokračovať. Ospravedlň sa za to, že si ho ranil a že ťa to veľmi mrzí. Modli sa pred krížom a spájaj svoje trápenie s Ježišovým.
Ver, že aj keď ukončenie tohto vzťahu bude pre teba veľmi ťažkým rozhodnutím, stojí to za to. Nakoniec sa ti uľaví a ty s Božou pomocou objavíš svoju krásu a hodnotu.
A čo na tvoju samotu povie tvoje okolie?
Nie je dôležité, čo hovoria ľudia. A toto nie je fráza… Myslím to naozaj vážne. Apoštol Peter, keď im (veľkňazi - ľudia) zakázali ohlasovať Krista a učiť (teda robiť to, do čoho ich Boh povolal v tomto období ich života), hovorí: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí.” (Sk 5, 29)
Je dôležité si uvedomiť, že si v procese. Samota nie je choroba, nie je to kliatba a nie je to ani trest, z ktorých ťa niekto musí vyslobodiť (partner) alebo z ktorých sa máš vyslobodiť sám už spomínaným vstupom do vzťahu. Ak napriek tomu prežívaš samotu takýmto spôsobom, potrebuješ uzdravenie, nie vzťah. A to je v poriadku.
Áno, tie otázky typu: “No, čo ty? Nejaká frajerka/frajer sa nerysuje?” nie sú príjemné. A niečo ti prezradím, nie sú ani vhodné od tých ľudí (a ak máš odvahu, môžeš im to v slobode aj povedať, toto je zdravé určenie si hraníc v tom, čo ti ubližuje). Možno to nemyslia zle, ale to nevysvetlíš svojmu práve zasiahnutému srdcu.
Vzťah aj super chalan či dievča príde, ale najprv si tu TY.
Bude to niekto, kto ťa privedie bližšie k Bohu, kto ti bude rozumieť, s ktorým budeš zdieľať svoj život, a ktorý ťa „ohúri“ svojím charakterom… ale najprv si tu TY.
Už ho nebudeš vnímať ako ďalšieho, kto zaplní tvoje prázdne vnútro, ale ako niekoho, komu budeš môcť darovať seba v plnosti lásky. Nie tej egoistickej, ale dávajúcej… ale najprv… áno, TY. A možno sa teraz pýtaš:
Čo teda robiť, ak som sám a uvedomil som si, že nechcem vstupovať do vzťahu, ale najprv “poriešiť” seba?
Viac sa zahĺb do modlitby, pridaj pôst a buď si vedomý, že Boh koná. Nevstupuj z jedného vzťahu hneď do druhého a nesnaž sa opäť spadnúť do tej istej priepasti. Nedovoľ, aby Nepriateľ tebou manipuloval a pripomínal ti staré zlyhania, pády a zranenia. Vylej si svoje srdce pred Pánom v adorácii a dovoľ Bohu, aby ťa premenil a nasýtil nebeským pokrmom, po ktorom tvoja duša skutočne túži. Pretože len tak môžeš byť takým, akým ťa Boh chce mať. Skutočné naplnenie nájdeš iba v Ňom.
Ale!... nie… radšej takto… ALE! Neostávaj len pri modlitbe, pretože viera bez skutkov je mŕtva (Jak 2, 26). Presne tak, nie je to len o modlitbe, že si vymodlíš dobrého manžela/manželku alebo tak nejak. Modlitba “nefunguje”, pokiaľ nevykročíš k ľuďom s nastavením, že to dievča/chlapec, na ktoré sa pozerám nie je objekt môjho ďalšieho vzťahu. Nie. Buduj vzťahy, ktoré sú oslobodené od myšlienky: “...čo ak bude on/ona môj budúci partner/ka?”. Nie si menejcenný alebo nekompletný, ak nemáš vzťah.
Buduj priateľstvá. Silné priateľstvá založené na službe (oddanosti, otvorenosti, úprimnosti…), jeden druhému. Toto ťa buduje pre dobrý partnerský vzťah - priateľstvá. Postojom “dajte mi” neobstojíš ani v kamarátstve a v partnerskom vzťahu už vôbec nie.
Nauč sa žiť sám so sebou, možno medzi ľuďmi, ktorých nepoznáš, v prostredí, ktoré ti je cudzie (intrák, práca, dobrovoľníctvo, rôzne obyčajné akcie - nemyslím tie pre single ľudí). Ľudia, ktorí žijú vo svojich bezpečných kruhoch, stretávajú sa len s tými, ktorých dobre a dôverne poznajú už roky (napr. aj rodičia), majú tendenciu byť neskôr závislí na svojom budúcom partnerovi.
Je ťažké odísť zo svojho pohodlia a prostredia, kde to už poznám, ale omnoho ťažšie je žiť spôsobom vzťah-rozchod, vzťah-rozchod, a tak dookola celý život. Pokiaľ nerezignuješ úplne - vyčerpaný, znechutený zo seba, z lásky, zo vzťahov. A toto nie je život, to je otroctvo.
K tomu ti vyprosujem veľa Božích darov, milostí, požehnania a správnych životných rozhodnutí.
Autorky: Lenka Žáčiková a Veronika Košťálová
