Strach z lásky
V poslednej dobe pozorujem u mnohých mladých zaujímavý jav. Na jednej strane, túžia po láske, po prijatí a po dôverných vzťahoch (pravdepodobne väčšina z nich chce vážny, romantický vzťah), no na strane druhej vidím aj veľa zbytočne neuskutočnených vzťahov, veľa nezadaných ľudí, ktorí by ani nezadaní nemuseli byť.
Príliš veľa ľudí svojich potencionálnych a perspektívnych partnerov akoby obchádza. A robia to dlhé roky. Nikto z nich nemá ochotu opustiť svoju zónu bezpečia a vykročiť smerom k druhému.
Spoločný menovateľ je pomerne jasný - strach. Konkrétne strach z lásky. Pod láskou mám na mysli zamilovanie, partnerské vzťahy, blízkosť a podobne. Mnohí ľudia síce majú vysoké sebavedomie, pokiaľ ide o kariéru alebo koníčky, no pokiaľ majú vstúpiť na pôdu partnerských vzťahov, ovládne ich neistota. Sú schopní obetovať veľa síl, ak ide napríklad o kariérny postup. Avšak, ak sa majú zaľúbiť, vstúpiť do vzťahu, prípadne zaviazať sa, jednoducho sa zľaknú.
Nemám aj ja strach z lásky v zmysle partnerského vzťahu?
V niečom mi to pripomína film Nevesta na úteku, ktorý komickým spôsobom poukazuje na vnútorný chaos a neistotu v živote jednej ženy. Nevesta v podaní herečky Julie Roberts sa vždy v rozhodujúcej chvíli pred oltárom zľakne, zaradí spiatočku, utečie ženíchom a pochopiteľne im spôsobuje bolesť a sklamanie.
Hollywoodské filmy sú samozrejme často veľmi naivné a netreba ich brať príliš vážne, no je evidentné, že tému strachu z lásky reflektuje aj kultúra a umenie.
Láska a strach totiž nejakým spôsobom idú k sebe, no niekedy to môže prerásť aj do toho, čo niektorí odborníci hovoria o fóbii z lásky. To sú však už extrémne prípady, pri ktorých je často potrebná aj odborná pomoc.
Skúsme si však položiť otázku: nemám aj ja strach z lásky v zmysle partnerského vzťahu? Ako ho možno prekonať? Alebo prinajmenšom sa s ním skamarátiť?
Nič nie je bez príčiny a ani strach z lásky nevzniká len tak. Ide však o veľmi širokú tému a u rôznych ľudí sa tento strach môže prejavovať rôzne. Preto aj môj pokus odpovedať na tieto otázky bude iba náčrtom. No prvým krokom k uzdraveniu môže byť...
Rozpoznanie samotných príčin
Pre každého človeka je vstup do vzťahu určitým rizikom a vstupom na neznáme, neprebádané územie. Niekto, kto dlhé roky žije vo svojich usporiadaných chodníčkoch môže mať obavy z toho, že mu nový vzťah jeho životné nastavenie nabúra.
Jedným z najčastejších príčin fenoménu singles u ľudí (aj keď sa to samozrejme nedá zovšeobecniť) po 30-tke, 40-tke môže byť aj to, že:
Títo ľudia boli tak dlho slobodní a už si na tú slobodu aj zvykli
Preto už necítia takú potrebu si niekoho pozvať do svojho života. Zvykli si na nejaký životný štýl a štandard a nepotrebujú niekoho, kto by im to nabúral. Človek v tomto životnom období chce skôr pokoj, stabilitu, istotu a preto mu už nemusí vyhovovať nový vzťah s turbulenciami a prispôsobovaním sa. Zamilovanie môže okrem radosti vyvolať v niekom aj
Obavy z toho, že človek odhalí svoje vnútro tomu druhému
Ukáže svoju zraniteľnosť a krehkosť. Vzťah vyžaduje vloženie veľkého množstva dôvery a nie každý to dokáže aj kvôli predchádzajúcim zlým skúsenostiam v medziľudských vzťahoch.
Negatívne zážitky z detstva
Mnohí ľudia aj pod vplyvom rôznych negatívnych zážitkov z detstva alebo z minulosti, nedostatku lásky zo strany rodičov si neskôr v sebe nesú klamlivú informáciu, že nie sú dosť milovaní a ani si lásku nezaslúžia. Tento vnútorný kritik a sudca nám hovorí, že nie sme dosť dobrí a nemáme na pekný vzťah. Niektorí si na tohto kritika môžu natoľko zvyknúť, že ak im niekto prejaví lásku a pozornosť, môžu na to reagovať obranne až defenzívne. Až jednoducho útekom.
Niekto sa bojí ísť do vzťahu preto, lebo...
...to môže pre neho znamenať emocionálny rozchod z rodinou, ktorá mu doteraz poskytovala bezpečie a ochranu
Ísť do vzťahu môžu znakom rastu a niekto potrebuje čas na podobný prechod, aby sa zveril, prípadne zaviazal niekomu inému.
Veľká časť ľudí sa bojí ísť do nových vzťahov z jednoduchého dôvodu. Rôzne sklamania z minulých vzťahov, detstvo v neúplnej a rozvedenej rodine, v človeku zanechá bariéru, cez ktorú sa často ťažko prenáša. Ten, kto si prejde viacerými neúspešnými vzťahmi má často už podlomenú vieru v to, že mu ďalší vzťah vyjde.
Ako teda prekonať strach z lásky, strach zo zamilovania?
Ako vstúpiť s dôverou do vzťahu a pritom pripustiť riziko, že to nemusí vyjsť? Na to pravdepodobne neexistuje univerzálny návod. Láska a vzťahy sú spojené s rizikom bolesti, sklamania, strápnenia a zranenia. Pred týmto sa nedá úplne chrániť. Ako sa hovorí: kto neriskuje, ten nevyhráva. A ten, kto veľa miluje, ten je často zranený. Podobne ako Kristus, ktorý sa nebál rizika, že bude odmietnutý.
Túto skutočnosť krásnymi slovami vystihuje známy spisovateľ C.S. Lewis v knihe Štyri lásky: „Niet úniku pred bolesťou srdca – ani Augustínovým spôsobom, ani nijakým iným. Neexistuje investícia bez rizika. Milovať znamená stať sa zraniteľným. Milujte čokoľvek a vaše srdce sa ocitne v zovretí a možno pukne. Ak si ho určite chcete zachovať neporušené, nesmiete ho dať nikomu, ani len zvieratku. Obaľte si ho opatrne koníčkami a drobnými pôžitkami, nijako sa citovo neangažujte, uzamknite si srdce do puzdra alebo truhly svojho sebectva. Ale v tej truhle – bezpečnej, tmavej, nehybnej, nevzdušnej – sa zmení. Nepukne, stane sa nerozbitným, nepreniknuteľným, neschopným vykúpenia.“
Na strane druhej, ak človek postavil svoj život na Bohu, ako na jedinom skutočnom zdroji lásky, pozná svoju hodnotu a identitu, čoho sa má báť? Pripomína múdreho muža, ktorý postavil svoj dom na skale, nie na piesku. A teda jeho dom (obrazne povedané) sa nezrúti pod prívalom nepriaznivých životných okolnosti, vrátane sklamaní v medziľudských vzťahov. Naplň svoje srdce pravou Láskou a tá vyženie každý strach.