Veľmi sa mi páči, že svätí nás často učia veci doslova v protiklade s tým, čo počúvame vo svete. Jednou z týchto vecí je aj to slávne “Memento mori” alebo po slovensky “Pamätaj na smrť”. Mnoho ľudí ani nevie, že ide vlastne o kresťanskú praktiku pripomínania si vlastnej smrteľnosti. Prečo by si niekto dobrovoľne pripomínal fakt, že zomrie? Kresťania to robili preto, aby si uvedomili nepotrebnosť a márnosť pozemských vecí a celého procesu naháňania sa za nimi. Dnes sa z tejto praktiky stala už len veta, ktorú si dávaju ľudia vytetovať. My si však dnes povieme prečo by sme ako dávaní kresťania aj my sami mali pamätať na smrť.
Spôsob ako posvätiť svoje skutky
Svätí hovoria, že spomínané rozjímanie nad vlastnou smrťou je jedným zo spôsobov, ako doslova posvätiť svoje skutky. Svätý Bazil hovorí: “Keď ráno vstávaš, pochybuj či sa dožiješ noci. A keď prichádza noc neuisťuj sa, že sa dožiješ rána.” Svätý Bernard zašiel ešte o čosi ďalej keď vraví, aby sme pred každým svojím skutkom spýtali seba samého: “Keby som mal teraz zomrieť, robil by som to?”. Ako veľa nebezpečných a hriešnych vecí by sme týmto spôsobom nespravili a s akou dokonalosťou by sme si plnili svoje povinnosti. Ako veľmi dobre by sme sa pripravili na spoveď či sväté prijímanie, keby sme vedeli, že toto je posledná možnosť prijať tieto sviatosti. S akým zápalom by sme sa modlili, keby sme vedeli, že sa modlíme naposledy. Ak by sme na smrť mysleli často, nikdy by nás nezastihla nepripravených.
Jedno z pokušení, ktoré na nás diabol veľmi často používa je, že hriešnikov presvedčí, že majú ešte veľa času na všetko, že jedného dňa zmenia svoje životy a že budú s Bohom za dobré. Nie každému sa dostane tejto milosti.
Svätí tvrdia, že jeden z najlepších spôsobov ako zistiť či kráčame pred Bohom tak, ako by sme mali je preskúmať, či sa nachádzame v stave, v ktorom by sme boli ochotní zomrieť. Ak zistíme, že v tomto momente alebo pri tomto skutku, ktorý práve konáme sa smrti nemusíme báť, môžeme byť spokojní. Ak je to však naopak a momentálne si neželáme zomrieť v našom súčasnom stave, ale boli by sme radšej, keby je naša smrť oddialená ešte nejaký čas, kým veci, ktoré zamestnávajú našu myseľ a prekážajú nám v našej svätosti pominú, považujme to za evidentný znak, že nie sme tak veľmi starostliví (pokiaľ ide o náš duchovný rast a spásu), ako by sme mali byť.
Ak zistíme, že v tomto momente alebo pri tomto skutku, ktorý práve konáme sa smrti nemusíme báť, môžeme byť spokojní.
Je pravda čo tvrdí svätý Tomáš Kempenský, že ak by sme mali čisté svedomie, smrti by sme sa nebáli, pretože nie smrti, ale hriechu sa máme báť. Keďže sa smrti tak veľmi bojíme, vieme, že naše svedomie nám vyčíta čosi, čo nemáme vo vzťahu s Bohom ešte vysporiadané. Správca, ktorý má všetko v dobrom stave a v poriadku sa teší na navštívenie svojho pána, ktorý skontroluje ako veci spravoval. Zatiaľ čo ten, ktorého veci v poriadku nie sú nerozmýšľa nad ničím iným len ako získať viac času.
Mnohí ľudia zomrú prekvapení a nepripravení
Svätí radia, aby sme sa často nad sebou v tomto duchu zamýšľali. Ten, čo tak robí je šťastný a pripravený počas svojho života. Je pravda, že sa môžeme obrátiť na konci života (ako mnohí ľudia v histórii) avšak Svätý Gregor tvrdí že: “Ten, ktorý sľúbil odpustenie tým, čo ho prosia, nesľúbil ďalší deň tým, ktorí hrešia.” Často zvykneme hovoriť, že nie je nič také isté v našom živote, ako práve smrť. Alebo, že smrť je jediná istota. Svätí hovoria, že nie je nič tak isté ako smrť a tak neisté ako hodina, v ktorej nás navštívi.
“Tvoj posledný deň je neznámy práve preto, aby si bol pripravený každý deň.” (Sv. Augustín)
Je naozaj pravda, že nevieme ani dňa ani hodiny a mnohí ľudia zomrú prekvapení a nepripravení. Na hriešnika smrť prichádza ako zlodej v noci, nečakane a hrozne. Spravodlivý sa však smrti báť nemusí. Svätí tvrdia, že je od Boha veľmi milosrdné, že nevieme, kedy zomrieme, pretože môžeme byť na smrť pripravení vždy. Svätý Augustín píše: “Tvoj posledný deň je neznámy práve preto, aby si bol pripravený každý deň.” Svätý Bonaventúra poznamenáva, že táto neistota, kedy zomrieme, nás odpútava od pominuteľných vecí, keďže vieme, že o ne prídeme práve vtedy, keď to najmenej čakáme a preto by sme im nemali pripisovať vysokú hodnotu. “Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život, a čo si si nahonobil, čie bude?” (Lukáš 12: 20).
Jedno z pokušení, ktoré na nás diabol veľmi často používa je, že hriešnikov presvedčí, že majú ešte veľa času na všetko, že jedného dňa zmenia svoje životy a že budú s Bohom za dobré. Nie každému sa dostane tejto milosti. Veľa duší nerieši svoj duchovný život a stav, v akom sa nachádza a myslia si, že neustále majú veľa času (špeciálne mladí ľudia). Mnoho z nich na takéto pokušenie naletí.
Preto vás chcem znovu všetkých povzbudiť, aby ste na niečo podobné vy nenaleteli a mali svoj posledný moment pred očami. Je užitočné meditovať nad smrťou a nad tým, či som pripravený alebo nie. Jeden svätý raz povedal: “Keď nie si pripravený dnes, prečo si myslíš, že zajtra budeš? Nevieš, či pre teba bude nejaké zajtra.” Na záver len dúfam, že toto naše zamyslenie sa nad smrťou nikoho nezdeptá a že začneme aj vďaka nemu brať svoj duchovný život vážne, tak ako nám Ježiš povedal cez Písmo a svojich svätých.