Nazveš ma bláznom (zvlášť, ak to práve zažívaš). No ja musím trvať na svojom. Nie je to láska. Je to nanajvýš zaľúbenie či zamilovanosť. Nie je to z mojej hlavy. Hlavy múdre psychologické prišli s pojmom „limerance“ (angl.). Popisujú ním akúsi formu zamilovanosti. Povieš, handrkovanie sa so slovami, no skús sa na to pozrieť trochu realistickejšie.
Stav zamilovanosti si nevyberáš. Príde, očarí ťa, „posadne“ tvoju myseľ a zrazu máš pocity opísané hore. Nosíš ružové okuliare, všetko naokolo kvitne a na svojej „láske“ nevidíš ani jednu chybičku krásy. Je to nádherné obdobie, nič proti nemu. Avšak, aj keď to nechceš počuť, toto obdobie sa skončí. Možno potrvá rok, možno dva. Dva roky prázdnin a vznášania sa na obláčiku.
„Odvaha nespočíva v slovách, spočíva vo voľbe.“ (Antoine de Saint-Exupéry)
Tvrdá biologická a antropologická pravda vraví, že toto obdobie stačí na spoznanie sa, počatie nového života, jeho porodenie a postaranie sa oňho, kým je najzraniteľnejšie (áno, rozprávam o bábätku). Alebo to tak aspoň bolo u pravekých ľudí (s ktorými toho máme stále dosť spoločného). Rozdielom je, že v dnešnej dobe, kým trvá pocit zamilovanosti, nepríde vždy dieťa. Pocit zamilovanosti odíde a čo nasleduje za ním? Oči pre plač? Láska je ako polievka, prvé lyžice sú veľmi horúce, posledné veľmi studené.
Končí sa pocit zamilovanosti. Ružové okuliare nechávaš ležať v prachu cesty. A čo ďalej? Bye Bye Baby, baby goodbye. Bye baby, baby bye bye. Bye bye baby, don't make me cry? Netreba plakať, je dobré, že sa tento pocit končí! Opäť si ťukáš po čele? Ale čoby, zamilovanosť končí a končí len preto, aby mohla pripraviť cestu láske.
Láska nie je zamilovanosťou. Nie je na konci Amorovho šípu, ktorý ťa znezrady zasiahne. Láska je rozhodnutím. Je rozhodnutím ráno vstať a opäť milovať osobu, ktorú si si vybral. Opäť jej otvoriť svoje srdce a opäť ju doň vpustiť. Je dobré, že láska je rozhodnutím, že nie je zamilovanosťou, že nie je akými podivuhodným elixírom, ktorého účinkami sme opantaní, len pokým ho pijeme. Láska je nápojom, ktorý piješ ak sa pre to sám rozhodneš. A veru nie je ľahkým rozhodnutím. Niekedy je najväčším dobrodružstvom mať niekoho rád.
Víno je obrazom lásky. Tá prvá „láska“, zamilovanosť, limerance dôjde. Zrazu jej niet. Vtedy máme dôverovať. Urobiť všetko, čo nám povie.
Ale prezradím ti ešte niečo. Nie si na to sám. Určite poznáš príbeh o svadbe v Káne Galilejskej. Ježišov prvý zázrak. Premenenie vody na víno. Často je čítaný počas svadobných omší. Iba preto, že je o svadbe? Samozrejme, že nie. Víno je obrazom lásky. Tá prvá „láska“, zamilovanosť, limerance dôjde. Zrazu jej niet. Vtedy máme dôverovať. Urobiť všetko, čo nám povie. Vtedy prichádza Ježiš. Prichádza Láska, aby nám dodala druhú dávku, tentokrát tej pravej lásky. Tej, ktorá je rozhodnutím. A pozor! „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.“ Tá druhá láska je oveľa chutnejšia než tá prvá.
Tak teda, neboj sa. Neboj sa pozvať do toho Ježiša. Na každý vzťah je treba 3x „áno“. Neboj sa pozvať Ježiša, keď sa pohár prvej „lásky“ vyprázdni. Nebude to ľahké, bude to rozhodnutie a bude to obeta. Neboj sa milovať. Nesmieme nenávidieť ľudí, pretože máme tak málo času na to, aby sme ich milovali.
Autor: Štefan Klembara
