Základným vkladom, o ktorom sme písali v predchádzajúcej časti je snaha pochopiť toho druhého, aktívne ho počúvať a nastaviť sa na to, čo najviac dopĺňa jeho citovú nádrž. Pre každého z nás to môže byť niečo iné - slová uistenia, sústredená pozornosť, skutky služby, dotyk, záujem prejavený darčekom alebo kombinácia viacerých vecí.
Toto pochopenie nás ďalej vedie k druhému vkladu na účet harmonického vzťahu a tým je zameranie našej pozornosti na maličkosti. Nejde o upätú snahu a perfekcionizmus, ale o jemnú citlivosť voči tomu druhému v našich verbálnych aj neverbálnych prejavoch. Ako povedal slávny básnik G. G. Byrne: „Láska sa rodí z maličkostí, z nich žije a pre ne tiež umiera.“
V zdravých vzťahoch, na rozdiel od tých toxických, panuje vzájomný rešpekt, určitá reciprocita, súcit, láskavosť a empatia. Všetky tieto atribúty súvisia s našou všímavosťou a zameraním na druhého.Vyjadrenie záujmu, dojatia, vďačnosti, sympatie alebo náklonnosti slovne, pozornosťou, objatím, či bozkom alebo žmurknutím, posilňujú vzťah ako kvapky rannej rosy pred horúcim dňom.
Dobre fungujúce vzťahy pôsobia v našich životoch ako štít, ktorý nás chráni pred útokmi „baktérií a vírusov“ fyzických, psychických aj duševných ťažkostí.
Manipulatívny a nezdravý vzťah naopak nesie znaky egocentrizmu, ponižovania, pohŕdania alebo potláčania potrieb druhých. Drobné nezdvorilosti, nevšímavosť, ignorovanie a malé prejavy neúcty dokážu pôsobiť na vzťahy podobne ako lykožrúty na drevo stromov.
V r. 2004 sa Vysokými Tatrami prehnala víchrica, ktorá spôsobia obrovské škody. Keď po desiatich rokoch lesníci bilancovali vývoj lesa, zistili, že lykožrút stihol zničiť takmer takú istú plochu lesa ako samotná víchrica. To isté sa stalo 400-ročnému stromu v Colorade.
Počas jeho života do neho udrel blesk 14x, prežil lavíny aj víchrice, no osudným sa mu stal malý chrobák, ktorý sa dá rozdrviť medzi palcom a ukazovákom. Takto pôsobia na naše vzťahy drobné nepríjemnosti a manipulatívny prístup. Sú ako mikrostresory, ktoré svojou kumuláciou môžu pôsobiť rovnako ničivo ako väčšie traumy.
Dr. Gottman a Levenson (2002) sa dlhodobo venovali štúdiu množstva manželských párov, u niektorých v časovom rozmedzí až 20 rokov. Vypracovali si špeciálny kódovací systém, pomocou ktorého dokázali predpovedať až s 90% úspešnosťou, či sa daný pár v budúcnosti rozvedie. V ich kódovacom systéme mali zaznamenané tzv. 4 apokalyptické kone pre vzťahy, ktoré účinkujú doslova ako vzťahové jedy:
-
Kritickosť– zovšeobecňovanie (Vždy prídeš neskoro. Nikdy neodložíš riady. Zakaždým to musím po tebe opravovať...), nálepkovanie (Si neskutočný egoista. Si hysterická ženská. Si presne ako tvoja matka...)
-
Pohŕdanie – nadávky, zhadzovanie, zosmiešňovanie partnera alebo jeho potrieb či zvykov, postojov, hodnôt... (Veď sa pozri na seba, aký si nemožný. To čo máš na sebe?..)
-
Obranné postavenie – zbavovanie sa zodpovednosti (Ja za to nemôžem, neurobil som nič zlé...), ktoré prechádza do protiútoku (Urobil som to, ale ty si ma k tomu vyprovokoval. Mne ideš niečo hovoriť, keď ty si...)
-
Stavanie komunikačných múrov – únik pred nepríjemnými témami – odchádzanie, mlčanie (tichá domácnosť), odmietanie rozhovoru, nevšímavosť, pasívna agresivita...
Takéto formy správania boli pri skúmaní párov jasným signálom, že vzťah smeruje do záhuby. A neplatí to len pre manželské, ale aj pre akékoľvek iné vzťahy – rodičovské, súrodenecké, priateľské aj pracovné. Možno sa to zdajú drobnosti, no pokiaľ sa opakujú a stávajú sa pre nás zvykovým správaním, majú ničivý účinok a predstavujú obrovské výbery z emočného konta.
drobné prejavy uznania, ocenenia, prijatia... veľmi účinne posilňujú našu psychickú odolnosť.
Naopak, drobné prejavy uznania, ocenenia, prijatia alebo vďaky paradoxne znamenajú veľké vklady na emočné konto. Zároveň veľmi účinne posilňujú našu psychickú odolnosť. V každom z nás sa totiž v jeho vnútri, aj pod tým najtvrdším a zdanlivo najnecitlivejším zovňajškom, skrýva túžba byť milovaný a niekam patriť.
Ako hovorí psychiater James Gilligan, „ja“ nemôže prežiť bez lásky a vyhladnuté nedostatkom lásky umiera. Chronický pocit zahanbenia a viny, ktoré nám do života prináša kritika, pohŕdanie alebo ignorovanie znamenajú absenciu lásky k sebe samému, rovnako ako je chlad absenciou tepla. My ľudia sa až príliš ľahko identifikujeme so svojimi slabosťami a nedostatkami. Ak nám ich stále niekto pripomína a ironicky nás zosmiešňuje, často aj pred druhými, máme tendenciu tým veciam uveriť, aj keby neboli pravdivé.
Detská psychiatrička Alice Millerová, ktorá sa venuje práci s mladými delikventami v Los Angeles hovorí, že sa v tíme snažia byť pre decká „osvietenými svedkami, ľuďmi, ktorí prostredníctvom svojej láskavosti, citlivosti a cielenej, pozornej lásky, navracajú ľuďom ich pravé ja.“ Častokrát nemusí ísť o veľké veci, ale práve o maličké prejavy záujmu a pozornosti.
- Konkrétny príklad z knihy „Kérky na srdci“ od G. Boyla.
V Los Angeles pôsobí asi 1100 rôznych znepriatelených gangov s takmer 86 000 členmi. Týmto deťom ide často o život a zomierajú veľmi mladí. George Boyle, kňaz, ktorý sa týmto mladistvým venuje, založil organizáciu Homeboy Industries, akési rehabilitačné centrum, ktoré ponúka program, prácu aj terapiu. Spomína príbeh 17-ročného chlapca, prezývaného Fretka.
Chronický pocit zahanbenia a viny, ktoré nám do života prináša kritika, pohŕdanie alebo ignorovanie znamenajú absenciu lásky k sebe samému, rovnako ako je chlad absenciou tepla.
Ten jedného dňa odprevadil kamarátku domov do tej časti mesta, ktorá už patrila inému gangu. Reálne to pre nich oboch znamenalo riziko ohrozenia života. Zbadali ho 8 členovia nepriateľského gangu, ktorí sa na neho vrhli, hádzali po ňom kamene, palice, prázdne fľaše. Našťastie im unikol. Keď sa už blížil do ulice, kde bolo relatívne bezpečie, vrazil do Yolandy, ženy z miestnej farnosti. Tá sa ho pýta:
„Hej, synku, čo tu robíš? Vieš čo? Niečo ti poviem. Keby sa ti niečo stalo, puklo by mi srdce.“ Yolanda ho pritom pozná len veľmi zbežne. „Vieš, videla som ťa hrať sa so synovcom v parku. Si úžasný strýko. Tiež som ťa videla, ako v kostole dávaš jedlo bezdomovcom. To ti je pánečku úžasná vec.“ A potom ešte s väčším dôrazom povie: „Synku, niečo ti poviem: Keby sa ti niečo stalo, puklo by mi srdce! A teraz už aj trieľ domov!“
Fretka dorazil do kancelárie otca G. Stretnutie s takmer cudzou ženou mu úplne vyrazilo dych. Keď dorozprával, pozrel sa na G. a usmial sa. „Vieš“ hovorí a ťuká si prstami na srdce, „tento matroš mi urobil fakt dobre.“
Pre dobre fungujúce manželstvo Gottman odporúča pomer 5:1. Ak na blízkeho vychrlíme nejaké nemilé a zraňujúce slovo, malo by ho vyvážiť aspoň 5 láskavých interakcií.
„Samozrejme, že áno. A pritom išlo o také nepatrné gesto, o odrobinku nežného súcitu, naviac, od takmer cudzej pani, ktorá nechala vtiecť balzam osobného záujmu do otvorených rán jedného zúfalého detského srdca...“
Druhí ľudia sú naozaj „najlepším protiliekom na naše životné ťažkosti“. Pritom sa od nás často nežiada až tak veľa. Neraz stačí milé slovo, ktoré prenikne k uchu toho druhého, potom do jeho srdca, kde ostane a pomaly klíči. Nie je to len obraz. Časť sluchovej dráhy totiž mieri priamo do jedného z emočných centier, mozgového jadra – amygdaly, kde sa spracúva ako signál a rozlišuje, či ide o pohodu alebo nebezpečenstvo.
Slová a zvuky sú pre nás teda mimoriadne dôležité. Ucho totiž nemá viečka, aby sa vedelo zavrieť. Je v podstate bezbranné a vystavené prúdu slov, ktoré k nám prichádzajú. Pre budovanie dobrých vzťahov by tie pozitívne mali prevyšovať tie negatívne. Dr. Gottman a M. Losada zo svojich výskumov vyvodili, že absolútnym minimom vzájomného pomeru medzi pozitívnymi a negatívnymi interakciami je pomer 3:1, teda 3 pozitívne reakcie na 1 negatívnu.
Pre dobre fungujúce manželstvo Gottman odporúča pomer 5:1. Takže, ak na blízkeho vychrlíme nejaké nemilé a zraňujúce slovo, malo by ho vyvážiť aspoň 5 láskavých interakcií. Samozrejme, nejde o naučenie sa nejakej techniky alebo dodržanie matematického vzorca, ale o cielené zveľaďovanie našej vzájomnej komunikácie a vlastného vnútra.
Matematická ukážka nás však tiež môže inšpirovať. Pozrime sa na mocninu čísla 1. Keď nerobíme nič každý deň v roku –
(1,00)365 = 1,00 nezískame nič nové.
Keď ale vyvíjame síce možno malé, ale konzistentné úsilie –
(1,01)365 = 37,7 rozdiel je markantný.
Podobne to platí aj pri našich interakciách s ľuďmi okolo nás, aj keď s malým rozdielom. Ak nevyvíjame žiadne úsilie, jednotka neostáva jednotkou, ale padá do mínusu. Nezabudnime preto na maličkosti ako na trvalé súčasti každého nášho dňa. Patrí sem všímavosť, praktizovanie vďačnosti a láskavý živý záujem. Tie sú aj podľa psychologičky E. Lucasovej „obrovskou protiváhou pesimizmu a paniky.“
Žime tu a teraz a buďme otvorení pre maličkosti poukazujúce na „zmysel prítomného okamihu“. V ňom môžeme objaviť skrytú krásu a skutočné naplnenie. Ako povedal Michelangelo: „Maličkosťami sa dosahuje dokonalosť, ale dokonalosť nie je maličkosť.“
Prečítaj si tiež nasledujúcu časť: „Objavme správne „vklady“ do našich vzťahov“ (4/8): Mosty dôvery cez dodržané záväzky a sľuby
Predchádzajúca časť: „Vklady“ do našich vzťahov (2/8): Snaha pochopiť toho druhého
Zdroje a inšpirácia pre vás na ďalšie čítanie:
- The Gottman Institute. Marriage and Couples. https://www.gottman.com/about/research/couples/#:~:text=Gottman%20and%20Levenson%20discovered%20that,on%20personality%20differences%20between%20partners.
- John M. Gottman: Sedm principů spokojeného manželství. Praktický průvodce fungováním dlouhodobých vztahů. Jan Melvil, Příbram 2015
- Radkin Honzák. Jak žít a vyhnout se syndromu vyhoření. 2018
- Michal Mlynář. Neviditelné dobro. www.psychologie.cz 2016
- Elisabeth. Lucasová. Tvoj život je tvoja šanca. Ako nachádzať zmysel v každodennosti. 2023.
- Gregory Boyle. Kérky na srdci. Síla milosrdenství bez hranic. 2023.
- Steve Biddulph: Proč jsou šťastné děti šťastné. Portál, Praha 2011.
- Zabijaci manželstva a ako sa pred nimi brániť. 2019. https://www.adventorion.cz/ke-stazeni/zobrazit/768
- S. R. Covey. 7 návykov skutočne efektívnych ľudí. 2010
- Víchrica v Tatrách: https://www.teraz.sk/spravy/pred-15-rokmi-zasiahla-vysoke-tatry-vi/430792-clanok.html
- The Little Things can make a big difference. https://tybennett.com/the-little-things-can-make-a-big-difference/
