Kedysi počas strednej školy som videl film s názvom A Walk To Remember. Možno ho poznáte. Pre tých, ktorí ho nevideli: Dej filmu je zameraný na osudy dvoch mladých ľudí - hlboko veriacu dievčinu a chlapca, ktorý vyniká všetkým možným iba nie vzorným správaním. Mladí sa neskôr do seba zaľúbia, no napokon dievča vážne ochorie a zomrie. Mladý rebel však prejde zmenou, akoby šibnutím čarovného prútika a nakoniec sa z neho stane slušný študent medicíny. Pre niekoho sú takéto filmy príšerným gýčom, pre niekoho sladkou limonádou na osvieženie. No a pre niekoho dokonca návodom, ako má pristupovať ku vzťahom.
Ísť do nejakého vzťahu a dúfať v to, že sa partner zmení je takmer vždy utópia a dokonalý návod na frustráciu.
Takéto motívy - láska, ktorá mení človeka - sú prítomné v mnohých filmoch a knihách. V týchto príbehoch často vystupuje muž (alebo žena), ktorý nie je príliš cnostný až dovtedy, kým nestretne tú pravú (pravého) a láska ukáže v človeku to najlepšie. Škoda, že reálny život sa často nepodobá týmto príbehom. Ísť do nejakého vzťahu a dúfať v to, že sa partner zmení je takmer vždy utópia a dokonalý návod na frustráciu. Niektorí ľudia si skutočne myslia, že svojou nekonečnou láskou zmenia toho druhého. Je to však chyba z dvoch hľadísk.
Môžeme zmeniť niektoré partnerove návyky - napríklad štýl obliekania alebo obľúbené miesta. Nikto nie je dokonalý, každý má aj svoje charakterové chyby. Niekto je lenivý, prchkejší, sem-tam povie aj to, čo nemá povedať a podobne. Každý si musí sám zvážiť, či toto partnerovi ešte dokážem tolerovať a čo už je za čiarou. Vzťah je v ideálnom prípade aj o práci na sebe a na obrusovaní hrán, aby neboli také ostré.
No veriť, že zo žiarlivca, manipulátora, agresora, notorického flákača, sebca, alkoholika, gamblera, stratenej existencie sa vďaka nezištnej, bezhraničnej láske stane vzorný, poslušný a milujúci človek je veľká naivita. Niekedy v kresťanských kruhoch to môže byť umocnené tým, že predsa mnohí svätci sa modlili za beznádejné prípady desiatky rokov až napokon sa obrátili k Bohu. Chrobák v hlave je na svete - veď, čo ak sa to podarí aj mne a zachránim ho (ju). Títo ľudia si zjavne neuvedomujú, že jediný Spasiteľ je Ježiš Kristus a oni len žijú ako nejakí fiktívni hrdinovia z romantických a fantasy knižiek.
Niekedy v kresťanských kruhoch to môže byť umocnené tým, že predsa mnohí svätci sa modlili za beznádejné prípady desiatky rokov až napokon sa obrátili k Bohu.
Táto napomáhajúca láska je v mnohých kresťanoch silne zakódovaná. Sme predsa vedení k tomu, aby sme boli altruistickí, obetaví, láskaví aj k nepriateľom. Na tom by nebolo nič zlé. Niektorí však príliš zabúdajú na seba, nedokážu byť asertívni, strácajú svoju tvár. Kresťania môžu mať niekedy pomýlené vnímanie Božieho plánu pre ich život. Sú obetaví tam, kde to od nich Boh vôbec nechce a naopak.
Odborníci a ľudia z praxe však napríklad hovoria, že alkoholikom nepomôže obetavá láska, ktorá všetko urobí za nich. Nepomôže im ani iba modlitba, hoci nespochybňujem modlitbu ako takú. No iba modliť sa nestačí, pretože ani chorému človeku nepomôže iba modlitba, je potrebná komplexná liečba.
Ľudia, ktorí veria, že vďaka svojej obetavej láske zmenia druhého však nielenže nič nevyriešia, ale veľmi často aj oni spadnú do zhubnej špirály závislosti. Závislosť bol iba ilustračný príklad. Platí to aj v prípade chorobných žiarlivcov, agresívnych ľudí a podobne. Ľudia, ktorí večne dúfajú v ich zmenu sa rýchlo dostávajú do pasce toxických vzťahov. Preto je vždy dobré používať zdravý rozum, nerobiť si zbytočne problémy a nevstupovať do vzťahu s človekom, o ktorom existujú závažné pochybnosti.
Ísť do vzťahu s tým, že tam idem niekoho pretvárať je nesprávne nastavenie a zlá motivácia, prečo mať vzťah.
Tieto vzťahy môžu okrádať o energiu. Títo spasitelia a záchrancovia sú často ľudia s nízkym sebavedomím a mizerným obrazom o sebe samých. Niekedy je skutočne najlepšie vziať nohy na plecia a utekať preč z nefunkčných vzťahov.
Mimochodom, nemusíme zachádzať do príliš krajných prípadov. Nemyslím si, že by mali nazývať láskou to, že niekto chce údajne z lásky a z dobrého úmyslu zmeniť charakterové črty toho druhého a prerobiť ho tak, aby mu vyhovoval. Skôr by som to nazval manipuláciou, ktorá nie je nikdy dobrá. Ale ako sa hovorí: cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami.
Ísť do vzťahu s tým, že tam idem niekoho pretvárať je nesprávne nastavenie a zlá motivácia, prečo mať vzťah. Ak niekoho milujem, milujem ho aj s jeho chybami (pozor: chyby tu treba chápať ako nedostatky, zlozvyky, nie však toxické, chorobné správanie ako manipulácia, tyrania, chorobná žiarlivosť a iné…). Láska vidí druhého takého, aký je. Láska nie je ilúzia ani sebaklam. Žiaľ, nie každý to tak vníma a aj preto máme nekvalitné vzťahy, z ktorých sme len nešťastní.
