Rokmi som prišla na to, že svet nie je len čierny alebo biely. Má milióny odtieňov, ktoré sa nás priamo či nepriamo dotýkajú. Keď som spoznala Ježiša, keď sa dotkol môjho srdca, moja viera bola radikálna. Stratila som veľa parádnych CD-čiek, kvalitných kníh i priateľov. Či to bolo dobré, neviem. Ale moja láska k Ježišovi a presvedčenie bolo také silné, že som to urobila z lásky k Nemu.
Po rokoch som však zistila a stále zisťujem, že život je o láske, lebo BOH je láska.
Odkedy som mamou, viac vnímam vzťah Hospodina ku mne ako vzťah otca k dieťaťu. Nachádzam pár paralel. Ja budem svoje dieťa milovať za každých okolností. Budem ho milovať aj vtedy, keď spraví niečo zlé. Budem ho milovať aj s jeho chybami, budem sa mu snažiť pomôcť zo všetkých síl.
Viem, že mať pravidlá je veľmi dôležité. Páčilo by sa mi, keby môj syn podľa pravidiel fungoval a nemusela som mu 500x povedať, aby si večer uložil hračky či umyl zuby. Ale napriek tomu je medzi nami puto mama – syn; a preto (aj napriek všetkému) ho milujem. Milujem ho za každých okolností.
Je veľmi oslobodzujúce, keď si uvedomte, že Boh má ku Vám tiež otcovský vzťah. Ja sa pred Bohom nemusím na nič hrať. Áno, ako správne dieťa sa snažím Hospodinovi páčiť sa, ale to najdôležitejšie je NÁŠ VZŤAH. A to, aký vzťah mám ja s Ježišom, to, koľko lásky do mňa denne vloží, to potom ovplyvňuje moje ostatné vzťahy.
Áno, ako správne dieťa sa snažím Hospodinovi páčiť sa, ale to najdôležitejšie je NÁŠ VZŤAH. A to, aký vzťah mám ja s Ježišom, to, koľko lásky do mňa denne vloží, to potom ovplyvňuje moje ostatné vzťahy.
Viac a viac zisťujem, že láska a prijatie je to, čo ľudí uzdravuje a dáva im silu žiť. Dalo by sa uviesť veľa príkladov, kedy som to v živote zažila.
Mám milosť, že rýchlo odpustím aj v situáciách, kedy za konflikt úplne nemôžem. Prídem a poviem PREPÁČ. Nie je to vždy ľahké, ak ste presvedčení, že máte pravdu. Ale mňa to vždy OSLOBODZUJE. Naučila som sa, že nikdy nebudem v koži iných. A nie všetky rozhodnutia a konania môjho okolia musím chápať. Nemôžem presne vedieť, ako sa cítila moja priateľka, keď od nej odišiel manžel. Nikdy nebudem vedieť, aké je to keď niekto bojuje s vecami, ktoré si nesie životom. Niekoho ovplyvňuje jedno, iného zase druhé. Ja s určitými vecami problém nemám a beriem ich ,,športovo", iný človek s tým môže mať nesmierne veľký problém.
Dôležite je nájsť spoločnú cestu a milovať za každých okolností. A nie je to ľahké.
Vždy som sa snažila hľadať v ľuďoch, ktorí prišli do môjho života, niečo pozitívne. Niečo, čo môže v dobrom môj život ovplyvniť. Je dôležité mať okolo seba ľudí, debatovať, počúvať a utvoriť si vlastný názor. Po rokoch som sa naučila prijať niektorých ľudí či veci, ktoré nedokážem zmeniť. Ako napríklad rodinu, otca, bratov, kolegov, ľudí v zbore. Ak by som sa mala riadiť podľa nejakých mojich kritérií, nikdy by som nemala skutočné priateľstvá. Vždy by mi niečo na niekom prekážalo. Ak by som mala posudzovať napríklad môjho otca podľa jeho skutkov a lásky ku mne, do konca života by som sa s ním nerozprávala. Ale zistila som, že je taký, aký je. Roky s nádejou myslím na otca v modlitbách, snažím sa s ním mať vzťah už teraz. Dať mu najavo, že ho prímam a mám ho rada. Že ak môžem, tak mu pomôžem. A to je to, čo môže obmäkčiť jeho srdce. Láska je to, čo nám ukazuje zrkadlo, a keď ti niekto švihne po jednom líci, nadstavíš mu aj druhé.
Nie je to všetko jednoduché, ale dá sa to zvládnuť. Mám s tým osobnú skúsenosť. V jednom životnom období som cítila, že aj tí ľudia v mojom okolí, ktorých nemám až tak rada, dokonca vrátane tých, ktorí mi lezú na nervy, majú určite tiež svoje kvality. A tak som si dala šancu, aby som ich lepšie spoznala. Mala som v sebe nutkanie zavolať tých ľudí na obed alebo na kávu, porozprávať sa s nimi, spoznať ich viac. A viete čo? Vždy to bol veľmi dobrý čas. Uvedomila som si, že tí ľudia sú v podstate fajn, a aj keď možno nebudú moji najlepší priatelia, odstránila som nálepku „nesympatickí“.
Často máme oči zalepené ideálmi. Vo vzťahoch k ľuďom okolo, k rodine i k priateľom. Že často nevidíme to dobré. Stále riešime to, čo sa nám nepáči a čo by malo nejako byť, aspoň podľa nás. Ale práve tu môže začať vaša najlepšia misia.
Je dobré, ak vám niekto povie pravdu. Ak vás navedie, aby ste sa zamysleli a hľadali v rozhodnutiach to pravé a správne. Ale vždy si budeme niesť zodpovednosť sami za seba.
Ak nájdeme v Bohu to, po čom túžime, nebudeme to hľadať u ľudí, ktorí nás môžu sklamať.
Kľúčové rozhodnutia vo vzťahoch, v práci či vo financiách robíme my sami. Preto je najdôležitejšie mať na zreteli najlepšieho manažéra na svete, najlepšieho otca na svete, stvoriteľa všetkého dobrého. Ľudia sú omylní, majú svoje chyby. Ale ON je dokonalý pastier. Je svetlo v našom osobnom živote. Ak nájdeme v Bohu to, po čom túžime, nebudeme to hľadať u ľudí, ktorí nás môžu sklamať.
Človek ti môže dať iba to, čo má... Ak je niekto celý život podceňovaný, urážaný, odmietaný, čo ti môže ponúknuť? Často si odo mňa ľudia pýtali pomoc. Ja som robila všetko čo som vedela, aby som im s ich celoživotnými trápeniami pomohla. Ale viete na čo som prišla?
Ja nie som tá, ktorá to vie vyriešiť. Hospodin je ten, ktorý mení srdcia, ktorý oslobodzuje, ktorý zdvíha zo špiny a prachu a dáva novú nádej. Dáva niečo, čo ja ako človek tomu človeku dať nemôžem. Niečo tak vzácne, osobné a intímne. Ja som iba nástroj, iba smerovka...
Ale ON je ten, čo vykoná a urobí všetko dokonale.
Aj v tvojom živote, ak mu to dovolíš.
Autor: Jarmila Planková
