Pred niekoľkými dňami sa objavil na Facebooku Bezhraničnej lásky príspevok s úprimnou otázkou od odvážnych, mladých manželov: „Chceme, aby naša manželská sexuálna predohra bola čistá, dôstojná a nie hriešna. Čo môžeme a čo už nie?”
V komentároch dostali množstvo odpovedí, tipov, skúseností. Vo mne mnohé evokovali rady typu „...jeden kňaz MI raz povedal… JA to žijem takto… ”. Aj takéto individuálne rady majú svoju pridanú hodnotu a sú podstatné, no pri dospelých kresťanoch je potrebné hlavne vstúpiť do seba a rozlíšiť dané veci s ohľadom na oficiálne učenie Boha a Cirkvi, na to, čo nám Boh zveril v našich telách a našej vlastnej a konkrétnej situácii a stave srdca.
Pozn. autora: Príspevok obsahuje konkrétne názvy častí tela a sexuálnych úkonov, ako ich bude obsahovať do istej miery aj tento článok. Prosím, buďte obozretní v jeho čítaní.
Čo nám hovorí Boh a Cirkev?
Na túto otázku by sa dalo pozrieť z rôznych uhlov pohľadu. V prvom, či je taká a onaká vec hriechom, teda, čo nám hovorí Boh a Cirkev? Tu pozývam na zamyslenie sa nad slovami Katechizmu katolíckej cirkvi, ktorý v sebe často ponúka odpovede na naše otázky. Konkrétne na časť 3 – sekciu 2 – kapitolu 2 – článok 6 – diel III Manželská láska -> konkrétnejšie nad staťou 2362:
„Úkony, ktorými sa manželia intímne a čisto medzi sebou spájajú, sú čestné a dôstojné a, ak sa konajú spôsobom skutočne ľudským, vyjadrujú a napomáhajú vzájomnému darovaniu sa, ktorým sa navzájom radostne a vďačne obohacujú.´ Sexualita je prameňom radosti a potešenia:
„Sám Stvoriteľ... ustanovil tiež, aby manželia v tejto úlohe (plodenia) nachádzali rozkoš a šťastie tela i ducha. Manželia teda nerobia nič zlé, keď túto rozkoš hľadajú a tešia sa z nej. Prijímajú to, čo im Stvoriteľ určil. Ale aj manželia sa musia vedieť udržať v medziach správnej umiernenosti.“ (Pozri viac na: https://katechizmus.sk/sieste-prikazanie)
Teda v krátkosti a jednoduchosti, ako vnímam učenie Cirkvi, pokiaľ vyvrcholenie manžela nastane v pošve svojej manželky so všetkou úctou a bez zabraňovania počatiu, nejde o hriech v podstate pri akejkoľvek predohre.
Druhý pohľad - svedomie
Samozrejme, aby to nebolo také jednoduché (úsmev), je tu aj druhý pohľad. Sme pozvaní skúmať svoje srdcia, svoju pravú sexualitu a nachádzať jej pravý význam a rozmer. A tu sa vynárajú otázky, ktoré si musí každý zodpovedať sám pred svojím trénovaným svedomím a svojou manželkou/manželom – preto si myslím, že autori otázky nenachádzajú úplne konkrétne odpovede, lebo pre každého to môže predstavovať iný rozmer.
Konám danú predohru z prirodzenosti alebo len preto, že som to niekde videl/a či počul/a (filmy, porno, hudba, okolie – často sa nečisté veci, ktoré si vpúšťame očami a ušami do našich sŕdc, prejavujú v našich činoch a formujú realitu) a myslím si, že je to tým pádom normálne? Konám ju z lásky k tomu druhému alebo kvôli dosiahnutiu svojho potešenia – a nedbám na druhú osobu? Zamýšľam sa nad biologickou skutočnosťou svojho tela, ktorá časť na čo slúži a aké môžu prísť dôsledky (napr. zdravotné – rôzne infekcie), pokiaľ ich používam aj na iné veci? Napríklad ústa slúžia prioritne na požívanie potravy a komunikáciu, penis slúži na vylučovanie moču a ejakulátu, análny otvor slúži na vylučovanie… Chcem nutne tieto časti spájať dokopy dôstojne a slobodne? Ruky slúžia aj k dotyku, v rôznych častiach tela máme nervové zakončenia, ktoré na daný dotyk reagujú aj rozkošou, a teda aj v predohre sa napĺňa pravá funkcia týchto častí.
...takéto vyjadrenie lásky vyžaduje od človeka mimoriadne vysokú mieru čistoty srdca a úcty k partnerovi, aby sa za žiadnych okolností nedegradovala hodnota manželskej intimity
Konkrétne k otázke o orálnej stimulácii budem citovať časť z knihy Radostná zvesť o sexe a manželstve od Christophera Westa, ktorú vrelo odporúčam nielen manželom, ale aj dospelým slobodným, prípadne pripraveným mladším ročníkom (ak už sú pripravení a chcú sa na tieto témy pozerať s úctou). Autor v nej vychádza hlavne z teológie tela a poskytuje priame odpovede na konkrétne otázky.
„Žiaden z prvkov, z ktorých pozostáva pohľad Cirkvi na telo a sexuálnu lásku, nešpecifikuje pohlavné orgány ako objektívne "nepobozkateľné", pokiaľ sa to deje ako súčasť predohry k pohlavnému styku... Treba tiež povedať, že aj keď na orálno-genitálnom kontakte ako takom, pokiaľ sa praktizuje ako predohra k pohlavnému styku, nie je nič zlé, takéto vyjadrenie lásky vyžaduje od človeka mimoriadne vysokú mieru čistoty srdca a úcty k partnerovi, aby sa za žiadnych okolností nedegradovala hodnota manželskej intimity. Tento druh čistoty srdca je možný, no je tiež veľmi jednoduché (povedali, by sme, že najmä pre mužov) prekročiť hranicu medzi láskou a žiadostivosťou, medzi intímnym pritakaním hodnote partnerovho tela (a prijímaním takéhoto pritakania zo strany partnera) a čírou snahou o uspokojenie svojich nízkych túžob na úkor partnera, respektíve využívajúc sa navzájom. Ako hovorí jedno príslovie: ´Od vznešenosti ku fraške je len krok´.“ (Kapitola 5, otázka 4)
Na záver prajem odvážnym mladým manželom, ktorí otvorili túto tému, ako aj všetkým, čo čítajú tento článok, veľa síl a odvahy nebáť sa skúmať tieto veci a seba samých v Božom pohľade. Boh už všetko, čo potrebujeme, vymyslel a vložil do nás. Je len na nás to postupne objavovať, prijímať a rásť s Jeho pomocou.
Janka
