„Ona je taká úžasná!“ Lúčime sa, ale chcel by som s ňou byť už zajtra. Čo zajtra! Najlepšie pri nej zaspávať, ráno sa pri nej zobúdzať. Hľadieť do jej rozospatých očí a sledovať krásu jej prirodzenosti.
Cestujem v električke, autobuse, vo vlaku. Vidím toľko zaujímavých vecí okolo seba, o ktoré by som sa s ňou rád podelil. Chcel by som jej ukázať, kde som vyrastal, moje obľúbené miesta, pozvať ju do svojho života, zasvätiť ju do môjho sveta. Chcem s ňou byť stále.
Nejedna mužská partia si povzdychla, že odkedy si jeden z nich našiel frajerku, už o ňom ani nič nevedia. Koľko času by sme ale mali venovať nášmu vysnívanému alebo vysnívanej?
Odpoveď nie je úplne jednoznačná, závisí hlavne od okolností. Napríklad či bývame v jednom meste, či sme spolužiaci alebo kolegovia. Aké sú naše povinnosti a náš týždenný režim? Ak sme spolužiaci či kolegovia, dennému kontaktu sa asi nevyhneme a vzťah má trochu iný spád, ako keď je každý z iného mesta, či dokonca krajiny.
Základné pravidlo je, že všetkého veľa škodí. Začínajúci vzťah je hlavne o spoznávaní sa, je to úplne nový element v našom živote, a preto by nemal kompletne zmeniť náš obvyklý časový rozvrh a doterajší spôsob života. Ak z môjho života kvôli novej známosti úplne vylúčim kamarátov, rodinu, zanedbávam svoje povinnosti a namiesto toho venujem všetok čas len svojej milej/milému, zarábam si na poriadny problém!
Aj keď sa to môže zdať zo začiatku veľmi milé a romantické, keď svoju vyvolenú čakám každý deň pred školou či prácou a odprevádzam ju domov až neskoro večer, časom sa mojej partnerke/partnerovi môže oprávnene začať zdať, že je so mnou až príliš často. Správu, že so mnou moja vyvolená či vyvolený chce tráviť menej času, asi nechce počuť nikto z nás, hlavne nie, ak sa takáto informácia podá nie práve najcitlivejším spôsobom.
Keď sa debata o tomto probléme odkladá, tlak stúpa a šanca na vhodne zvolené slová klesá. Katastrofa je na svete, ďalšie sklamanie, ďalšie zlomené srdce... Opačná situácia nastane, ak moje prvotné zamilovanie začne vyprchávať a zrazu si uvedomím, že povinnosti nepočkajú a že som už ani s tými kamarátmi dlho nebol. Partner zvyknutý na každodenné dlhé stretnutia začne byť v strese, pretože má pocit, že buď sa vo vzťahu objavil niekto tretí, alebo že ho už natoľko nemilujem. Sú to fakt nepekné hádky – viem, o čom hovorím!
Ideálne je vidieť sa tak často, ako sa to len dá, ale zároveň, aby sme mali obaja dostatok voľnosti na naše aktivity, priateľov, rodinu, povinnosti. Nie je nič horšie ako byť väzňom vo vzťahu. Z veľkej lásky sa zrazu stáva veľký problém. Nie je nič ťažšie, ako sa dostať zo vzťahu, do ktorého sa práve takýmto spôsobom jeden z partnerov dostal a v ktorom si vytvoril na druhom nezdravú závisloť.
Počúvaj svoju vyvolenú/vyvoleného, keď rozpráva o svojom živote, zbystri zrak, keď ti začne hovoriť, ako si ju zachránil, ukázal jej život; že bez teba vlastne ani nežila, lebo nemala kamarátov ani nikoho. Buď obzvlášť pozorný, ak ti nikdy nepovie nie, pretože má iné plány. Takýto človek, ktorý nemá zdravé sociálne kontakty, sa môže veľmi ľahko a rýchlo naviazať práve na teba! Že nevadí? Počkaj o pár mesiacov, keď ťa vtiahne do svojho sveta, v ktorom je miesto len pre dvoch.
Je jasné, že náš bežný režim sa postupom času tak či tak zmení a prispôsobí nášmu vzťahu, ak bude napredovať. Nehovoriac o zmene, ktorá príde s príchodom manželstva a detí! Podstatné je nepreskakovať „stupne“ nášho vzťahu od začiatku, aby sme sa čím skôr dostali na vytúžený vrchol. Nie som síce hráč, ale tak, ako je dobrá hra zaujímavá práve svojím priebehom, ktorý nepreskočíme vždy len na záver, tak je potrebné aj vo fáze spoznávania sa postupovať trpezlivo, nechať dej gradovať a hrať každý level tejto hry až do konca. A zároveň sa nebáť po prejdení každého levelu posunúť sa ďalej (že chlapci ;)).
A čo je dôležité — ak tvoja vyvolená alebo tvoj vyvolený potrebuje byť občas aj sám so sebou, či s kamarátmi, ktorí ti nemusia byť úplne sympatickí, treba mu ten čas dopriať a nekomentovať to. Pár zlých poznámok a namiesto pravdy sa môžeš nabudúce dozvedieť milosrdné klamstvo, aby tvoj partner nemal výčitky, že robí niečo zlé. My muži občas potrebujeme samotu a ženy zase kamošky.
Debata o trávení spoločného času sa ale nekončí len pri frekvencii stretnutí. Ako si vypĺňame náš spoločný čas? Tak nejako prirodzene sa očakáva, že réžiu preberieme my muži. S týmto mám fakt niekedy dosť problém, pretože by som chcel byť pán dokonalý a zakaždým vymyslieť perfektný program, aby sme sa vyhli pričastému vysedávaniu kdesi v kaviarni. Niežeby mi káva nechutila. ;)
Prax ukazuje, že niekedy netreba mať žiadne plány, niekedy je najlepšie len tak spolu BYŤ. Dokonca nemusí ani stále niekto niečo hovoriť. Stačí len prítomnosť a ak je medzi dvomi ľuďmi iskra, ticho nie je tak ohlušujúce ani trápne, ako si to často mylne myslíme.
A ako sa s partnerom spoznať najlepšie? Choďte spolu medzi ľudí! Vidieť správanie svojho milovaného naživo v spoločnosti, to, ako sa správa vo svojom prirodzenom aj novom prostredí. Osamote sa snažíme ukázať len to najlepšie z nás, v reálnom živote sme však sami sebou aj s našimi nedokonalosťami a chybami.
Michal Štefan Lelek
