- Čo ťa priviedlo k hudbe?
K hudbe som mal blízko už od detstva. Moji rodičia ma prihlásili v ôsmich rokoch na ZUŠ-ku, kde som študoval spev a klavír. Chodil som aj do detského speváckeho zboru na Zákopčí. Popritom som začal hrávať aj na orgáne. Moji rodičia tiež prihlásili do ZUŠ-ky aj mojich dvoch bratov. Tieto okolnosti tvorili dobrý predpoklad k tomu, že v budúcnosti vytvoríme spoločnú hudobnú skupinu, čo sa nám aj neskôr podarilo a založili sme skupinu Karmel. Začiatky neboli vôbec jednoduché. Začali sme hrávať v kostoloch. Neskôr som začal tvoriť vlastné piesne, skrze ktoré chcem vzdávať Bohu chválu.
- Svojím prvým hudobným albumom "Nič nie je nemožné" si chcel poukázať na nádej, keď nevládzeme ísť ďalej. Prežil si niekedy vo svojom živote situáciu, keď si nevládal ísť ďalej?
Vo svojom živote som prežil mnohé situácie, ktoré sa javili ako beznádejné. Spätne daný album vnímam ako prorocký. Keďže napríklad jedna z ťažších situácií nastala, keď som neúspešne ukončil po piatich rokov vysokoškolské štúdium bez titulu. Na začiatku štúdia som mal sen, že úspešne dokončím štúdium a plne rozviniem svoje talenty v odbore, ktorý som študoval. Avšak daný sen sa po opakovanej neúspešnej skúške rozplynul. Napriek tomu, že som všetko úsilie venoval štúdiu a tomu aby som danú opakovanú skúšku už zvládol. Následne som nevedel, čo mám ďalej v živote robiť a cítil som veľkú frustráciu a beznádej.
Ďalší moment, keď som nevládal ísť ďalej bol, keď sme sa s manželkou Katkou snažili o dieťa. O prvé dieťatko sme žiaľ prišli a mali sme pocit, že sa nám nedarí. Pýtali sme sa: Ako to mohol Boh dopustiť? Paradoxne sa v týchto situáciách ukázal Boh ako nádej. O čom vyšla aj pieseň Posledná nádej. Vo Sv. Písme, v Jánovom evanjeliu v kapitole 3 a vo verši 8 sa píše: „Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha." Veľakrát som sa musel v ťažkých životných situáciách „narodiť z Ducha“. Musel som sa naučiť na dané situácie pozerať v Božej perspektíve. Síce som nevedel kam ma bude Pán smerovať. Podobne je to aj s vetrom, ktorý veje a nevie kam. Úplne som sa musel v ťažkých situáciách „narodiť z Ducha“ a spoliehať sa na Pána a na jeho vôľu. On mi vždy pomohol vyjsť z beznádejných situácií.
Prorok Izaiáš v kapitole 55 a vo verši 8 hovorí: „Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky
a vaše cesty nie sú moje cesty - hovorí Pán.“ My chceme ísť cestami svojimi, ale Boh nás privádza na Jeho cesty, ktoré sú niekedy odlišné ako tie naše. Moja cesta v mojej mysli mala byť priamočiara. Mala smerovať k úspešnému zvládnutiu štúdia alebo k rýchlemu založeniu si rodiny, ale Božia cesta bola kľukatá, za čo som mu v konečnom dôsledku vďačný, keďže ma nepriaznivé okolnosti bližšie priblížili k Pánovi.
- V súčasnosti mnoho mladých ľudí má skôr bližší vzťah k hudbe. Myslíš si, že chvály sú dobrým prostriedkom ako priviesť mladých bližšie k Bohu? Sú chvály novým prostriedkom evanjelizácie?
Už v Katechizme sa definuje chvála ako najbezprostrednejší spôsob, ktorým sa uznáva, že On je BOH. Preto si myslím, že je to dobrý prostriedok ako priviesť ľudí bližšie k Bohu. Samozrejme hudba nie je jediným prostriedkom na vyjadrenie chvály Bohu. Preto je úplne v poriadku, keď niekto chváli Pána v tichu alebo na prechádzke v prírode, alebo pokorne svojou každodennou prácou. Keďže som hudobník pre mňa osobne sú chvály novým prostriedkom evanjelizácie, ktorým sa dá originálnym spôsobom šíriť Božia láska.
- V jednej zo svojich najnovších piesni „Nájdem ťa“ spievaš: „...aj na koniec sveta sa vydám a viem, že nájdem ťa...“, čo ti bolo inšpiráciu pri písaní tejto piesne?
Pri písaní piesní nie vždy nachádzam inšpiráciu priamo, ale modlím sa a čakám... Čakám, čo mi Boh povie prostredníctvom rozličných situácií v mojom živote. Častokrát napíšem text, ktorý pochopím až neskôr. Konkrétne v piesni Nájdem ťa vnímam Boha ako nádej, za ktorou musíme niekedy prejsť “časť sveta“, prekonať mnohé prekážky, aby sme si mohli očistiť svoje srdcia.
Nie vždy je jednoduché veriť Bohu, keď sme v ťažkej situácii. Aj Ježiš nás vyzýva hlásať evanjelium na konci sveta, čo môže byť pochopené aj doslovne, ale rozhodnutie je vždy na nás. Mnohokrát je však najnáročnejšie hlásať evanjelium v našom najbližšom okolí, či už je to v škole, v práci alebo priamo medzi našimi najbližšími.
- Aká je tvoja obľúbená postava zo Svätého Písma a prečo?
Asi by to mal byť Ježiš (smiech), ale pre mňa je veľkou inšpiráciou Mojžiš a to najmä kvôli jeho veľkej dôvere k Bohu v beznádejných situáciách. Napríklad, kým Mojžiš orodoval za svoj ľud u Pána na vrchu. Ľud miesto toho aby poslušne čakal, spravil si liate zlaté tela, ktoré začali uctievať. Keď to Mojžiš videl, v hneve rozbil kamenné tabule, ktoré boli Božím dielom (Ex 1, 1-35). Mojžiš bol tiež v tej chvíli v beznádejnej situácii, ale nevzdal sa a na druhý deň vystúpil na vrch a opäť prosil Pána o odpustenie za hriech svojho ľudu.
- Čo je tvojím najväčším životným snom?
Chcel by som robiť to na čom som bol stvorený a naplno využívať svoje talenty. Každý z nás nejaké talenty dostal a našou úlohou ich je ich využívať naplno.
- V tvojej najznámejšej pieseň „Láska je trpezlivá“ spievaš: „Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nie je nehanebná, nie je sebecká. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží...“ Mnohé súčasné páry prežívajú krízu manželského povolania, čo v mnohých prípadoch končí rozvodom. Myslíš si preto, že láska a budovanie vzťahu s Bohom je prostriedkom ako vyjsť z dnešnej krízy manželského povolania?
Každý človek má rebríček hodnôt. Napríklad mnohí neveriaci alebo len slabo praktizujúci kresťania majú na prvom mieste partner/ka, na druhom mieste rodinu, na treťom financie, na štvrtom záľuby atď. V konečnom dôsledku sa nemajú v krízovej situácii o čo oprieť. V jednej piesni sa spieva, že: „Budem stavať život svoj na tvojej láske Pane.“ Ak budeme mať v manželstve Boha na prvom mieste v rebríčku životných hodnôt, ak ho uprednostníme, tak v prípade krízy sa budeme mať o čo oprieť. Mnohé manželstvá, kde obaja, či už manžel alebo manželka nemajú vzťah s Bohom na prvom mieste, tak im chýba vyššia hodnota, chýba im vyšší zmysel ich života a ľahko môže dôjsť k rozvodu. Avšak, ak obaja žijú vo vedomí, že Boh ich miluje a ak si to dokážu plnohodnotne uvedomiť, tak v prípade krízy sa dokážu zjednotiť. Dokážu sa spoliehať na Božiu lásku a milosť, ktoré sú im plnohodnotnou oporou, a ktoré všetko iné presahujú. Dokážu prostredníctvom lásky k Pánovi prekonať krízu akokoľvek by bola náročná.
- Cirkev bola od jej prvopočiatkoch charakterizovaná ako živé spoločenstvo myslíš si, že to platí aj v súčasnosti?
Určite áno. To do akej miere je spoločenstvo živé, záleží na jednotlivcoch, ktorí sú v spoločenstve, teda na každom jednom z nás, ktorí sme pokrstený. Tvoriť živé spoločenstvo je práve úlohou laikov. Častokrát počúvam ako mnohí šomrú na Cirkev, ale práve to, aká bude Cirkev záleží od každého jedného z nás. Aj ten tzv. “šomrajúci“ si musí uvedomiť, že aj on je pozvaný aktívne sa podieľať na vykonávaní apoštolátu a ohlasovania evanjelia svojim vlastným životom.
- Pôsobíš ako vedúci spoločenstva SZ Zákopčie na Kysuciach, čo tebe osobne dala táto služba?
Byt lídrom ma posúva ďalej. Učím sa byť trpezlivý a dávať ľuďom priestor. Zároveň je to veľká zodpovednosť, keďže som stále v popredí. Preto o to viac sa snažím poukazovať na Ježiša, ktorý mi je originálnym vzorom ako byť dobrým lídrom.
- Tvoja manželka Katka je tiež členkou spoločenstva ako ona vníma tvoju službu?
Vníma ju jednoznačne pozitívne, aj keď častokrát je to pre nás oboch náročné, najmä z časového hľadiska, keďže musíme skĺbiť prácu s výchovou a samotnou službou v spoločenstve. Avšak na druhej strane je to aj veľkým požehnaním, keďže mnohé činnosti vykonávame spolu, resp. Katka prežíva veľa vecí so mnou, či už je to radosť, smútok, alebo sklamanie. Je mi veľkou oporou za čo som jej nesmierne vďačný.
- Pomáha spoločenstvo podľa teba aj v partnerských vzťahoch?
Myslím si, že áno. Veľa párov môže pocítiť podporu práve v spoločenstve. Môže to byť pre nich miesto, kde môžu duchovne načerpať silu a utužiť nielen svoj vzájomný vzťah, ale predovšetkým vzťah s Bohom. V spoločenstve sa môžu stretnúť aj s inými pármi, ktoré im môžu pomôcť pri rozličných problémoch.
- Dá sa tvoja služba v spoločenstve skĺbiť aj s výchovou, keďže si sa prednedávnom stal oteckom?
Rodina je pre mňa veľmi dôležitá. Pokiaľ budem dobrý manžel a otec, tak až potom môžem byť dobrým lídrom spoločenstva. Môžem robiť veľké veci, môžem byť skvelých vedúcim, ale ak vzťahy v rodine nebudú v poriadku, niekde sa stala chyba. Samozrejme je veľmi náročné, keď ako laik chcem slúžiť vspoločenstve, byť manželom, a zároveň vychovávať dieťa. Musím mať správny “time manažment“ a vedieť byť zodpovedný v maličkostiach.
- Mnoho mladých ľudí nechce žiť v kresťanskom spoločenstve, skôr uprednostňujú tzv. „gaučovú kultúru“, na ktorú neraz upozorňuje aj pápež František. Prečo by mali mladý opustiť gaučovú kultúru?
Dnes máme veľa možností, ale málo zodpovednosti. Nedokážeme byť zodpovední voči svojmu vlastnému životu. Mnohý mladí prijatím sviatosti birmovania ukončujú svoje pôsobenie v Cirkvi. Nezažívajú okolnosti, ktoré ich môžu niečo nové naučiť v duchovnej oblasti. Môžu mať všetko hneď a v takej miere v akej chcú, na nič nemusia čakať. Bohužiaľ, takéto okolnosti nielen ich, ale aj nás môžu privádzať k tomu, že sa máme problém zrieknuť nejakých "krátkodobých pozemských dobier“ a to nás robí pohodlnými. Práve kresťanské spoločenstvo môže byť priestorom, kde sa môžu naučiť niečo nové. Môžu byť v konfrontácií s pravými hodnotami, ktoré sú zosobnené v osobe Ježiša a jeho učeníkov. Ježišovi učeníci pôsobili ako jednotné spoločenstvo, či už s negatívami alebo pozitívami stránkami. Apoštoli nám môžu byť vynikajúcimi vzormi ako žiť v spoločnosti a rozvíjať svoje duchovné dary a podieľať sa na evanjelizácií.
- Dá sa prehĺbiť vzťah s Bohom práve aktívnou účasťou v kresťanskom spoločenstve?
Podľa môjho názoru byť v spoločenstve je nutnosť pre každého znovuzrodeného kresťana, ktorý chce ísť na hlbinu. Boh častokrát hovorí cez ľudí v spoločenstve, a ak spoločenstvo nemáme, tak o to prichádzame.
- Je kresťanské spoločenstvo základ alebo zbytočnosť?
V prvom liste Timotejovi v kapitole 3 a vo verši 15 je kresťanské spoločenstvo nazvané Božím domom, stĺpom a oporou pravdy. Tiež je nazvané Cirkvou živého Boha. Lepšie by som to sám necharakterizoval. Preto môžem s určitosťou povedať, že kresťanské spoločenstvo je základom, na ktorom je potrebné stavať, ak si chceme viac prehĺbiť vzťah s Bohom. Zoberme si napríklad samotného Ježiša, ktorý si najskôr vyvolil dvanástich apoštolov, ktorí tvorili malé spoločenstvo. Toto malé spoločenstvo sa stalo niečím unikátnym, niečím čo tvorilo základ pre budovanie cirkevného spoločenstva, tak ako ho poznáme dnes.
- Čo by si odkázal tým, ktorí sa rozhodujú vstúpiť do kresťanského spoločenstva a chcú si začať budovať aktívny vzťah s Bohom?
Aby zahodili strach a vystúpili zo svojej zóny komfortu. Spoločenstvo je miesto, kde nás ľudia môžu usmerniť, usvedčiť, povzbudiť a to všetko prostredníctvom pôsobenia Ducha Svätého. V dnešnej dobe je podľa mňa nutnosťou byť v spoločenstve, ktoré sa aktívne snaží žiť evanjeliové rady. Nemyslím tým len spoločenstvo počas liturgie, ale menšie spoločenstvá, ktoré rovnakou mierou participujú ako údy jedného tela, ktorým je Kristus. Základnou úlohou každého spoločenstva by malo byť privádzať človeka bližšie k Bohu na čo netreba nikdy zabúdať. V závere by som Vás všetkých rád pozval k tomu aby ste urobili krok vpred, možno pre niekoho krok do neznáma a vstúpili do nejakého spoločenstva, ktoré máte vo svojej farnosti. „Napokon, bratia, radujte sa zdokonaľujte sa, povzbudzujte sa navzájom, rovnako zmýšľajte, žite v pokoji a Boh lásky a pokoja bude s vami.„Milosť Pána Ježiša Krista a láska Božia i spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými.“ 2 Kor 13, 11.13
