Chcete mať dobré manželstvo? Buďte vďační!

Máme za sebou už tri kroky k dobrému manželstvu na celý život:
1. Rozprávajte sa,

Nasleduje v poradí štvrtý krok:

4. Buďte vďační!

Niektoré zážitky si pamätáte aj po veľmi dlhom čase. My s Martuškou si vieme v mysli presne vybaviť jeden moment spred štvrťstoročia. Naša svadobná liturgia sa konala v sobotu 19. júla 1997 a trvala viac ako dve hodiny. Jedným z dôvodov nezvyčajnej dĺžky jej trvania bolo aj to, že namiesto obvyklých dvoch čítaní sme ich mali – päť. Túžili sme, aby zazneli vybrané state zo Starého i Nového zákona, ktoré boli pre nás počas nášho vzťahu kľúčové.

Jedným z nich bola aj pasáž z tretej kapitoly Pavlovho listu Kolosanom s názvom „Nadovšetko majte lásku“. Toto čítanie prednášala naša svedkyňa Katka. Prečítala ho s veľkým dôrazom a veľmi roztomilo. Ale asi všetci sme si zapamätali, ako zhruba uprostred čítania urobila prestávku, zdvihla hlavu a priam až materinsky nám položila na srdce záver pätnásteho verša: „A buďte vďační!“

Vďačnosť je cesta k radosti a spokojnosti. Aj v manželstve. A najmä v manželstve.

Toto Božie slovo sa nám vrylo do srdca a pripomíname si ho po celý čas nášho spoločného života. Aj ako manželia, ale aj ako rodičia, si často opakujeme: „Buďte vďační!“ Dlhý čas sme mali toto slovo napísané na nástenke v našej kuchyni.

Ak chceme dobré manželstvo, vďačnosť je kľúčová. V rámci jedného rozsiahleho prieskumu zisťovali mieru spokojnosti ľudí s ich manželstvom a jej súvislosť s tým, ako sa vo svojom manželskom vzťahu k sebe správajú. Zaujímavé bolo, že postojom, ktorý sa najčastejšie objavoval u ľudí, ktorí boli so svojím manželstvom spokojní vo vysokej miere, bola – vďačnosť.

Avšak nie tak, ako by si to interpretovala väčšina ľudí. Teda, že – sú vďační, lebo sú spokojní. Nie! Presne naopak! Sú spokojní, vďaka tomu, že sú voči sebe navzájom vďační!

Ak chcete byť v manželstve obojstranne spokojní, ak chcete mať dobré manželstvo – buďte vďační!

Podľa jednej definície je vďačnosť pocit, ktorý sa dostavuje, keď nejaké dobro nepovažujeme za samozrejmosť. A sme doma! My si totiž veľmi rýchlo zvykneme na dobro, ktorým je pre nás náš manželský partner a život s ním, a pokladáme ho za samozrejmosť. A tak nie sme vďační. Alebo presnejšie, nepociťujeme vďačnosť.

Božie slovo nám nehovorí, že máme pociťovať vďačnosť. Božie slovo nás vyzýva: „Pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás!“ (1Sol 5,18). Iné preklady upresňujú: „Za všetko ďakujte“ alebo „V každej okolnosti vzdávajte vďaky“. A všetky sa zhodujú, že „to je Božia vôľa pre vás“.

Nezabudnime: Nefunguje to tak, že „až keď budeme spokojní, potom začneme byť vďační“. Funguje to naopak: Keď začneme byť vďační, začne sa zvyšovať miera našej spokojnosti v manželstve.

Boh chce, aby sme boli vďační. Boh chce, aby sme za všetko a v každej okolnosti ďakovali. Boh to chce pre naše dobro. Vie totiž, že len tak sa dokážeme radovať z dobrých vecí, ktoré sme dostali v našom živote. Vie, že len tak budeme spokojní. Vie, že len tak budeme mať dobré manželstvo. Alebo ešte inak: Ak budeme vďační, pravdepodobne zistíme, že my máme dobré manželstvo! Zistíme, že máme dobrého manžela, že máme dobrú manželku.

Vďačnosť spôsobí, že to množstvo dobra, na ktoré sme už zabudli, respektíve pokladali sme ho za samozrejmosť, si nanovo uvedomíme, prežijeme a budeme mať z neho radosť. Vďačnosť je cesta k radosti a spokojnosti. Aj v manželstve. A najmä v manželstve.

Nezabudnime: Nefunguje to tak, že „až keď budeme spokojní, potom začneme byť vďační“. Funguje to naopak: Keď začneme byť vďační, začne sa zvyšovať miera našej spokojnosti v manželstve.

Niet divu, že prežívame v manželstve len veľmi málo radosti a žiadnu spokojnosť

Opakom vďačnosti je – nevďačnosť. Nič nám nie je dobré. Nič nám nestačí. Všetko ofrfleme. Všetko dobré prejdeme chladným mlčaním. Niet divu, že potom prežívame v manželstve len veľmi málo radosti a žiadnu spokojnosť.

Nevďačnosť je jedným z najväčších zabijakov dobrého manželstva. Môže byť aktívna a pasívna. Aktívna nevďačnosť sa prejavuje neustálym nachádzaním chýb na všetkom dobrom, čo náš manželský partner urobí. Pasívna sa prejavuje – mlčaním. Dobré si nevšímame, pokladáme ho za samozrejmosť, sme veľmi úsporní pri jeho ocenení.

„Smilstvo a akákoľvek nečistota alebo lakomstvo nech sa ani len nespomenú medzi vami, ako sa patrí na svätých, ani mrzkosť ani hlúpe reči a neprístojné žarty, lebo to sa nesluší; radšej vzdávajte vďaky“ (Ef 5,3-4).

Svätý Pavol vyzýva všetkých kresťanov: „Vynikajte vo vzdávaní vďaky!“ (Kol 2,7). Zdá sa, že my sme majstri vo všeličom, len to vzdávanie vďaky nám až tak nejde. Pavol to popisuje veľmi konkrétne: „Smilstvo a akákoľvek nečistota alebo lakomstvo nech sa ani len nespomenú medzi vami, ako sa patrí na svätých, ani mrzkosť ani hlúpe reči a neprístojné žarty, lebo to sa nesluší; radšej vzdávajte vďaky“ (Ef 5,3-4).

Vynikajte vo vzdávaní vďaky! Veriaci kresťan je vďačný človek. Kresťanskí manželia sú vďační ľudia. A vďační ľudia sú dobrí manželia. Vzdávajte vďaky za všetko. V prvom rade za dobré veci, ktoré máme. „Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia“ (Ž 103,2). Nezabúdajme na ne, pripomínajme si ich, neberme ich automaticky.

Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života“ (Lk 16,25)

Jeden z najsilnejších zásahov „do srdca“ som dostal raz skoro ráno, ešte za tmy, keď som si s kávou v ruke všimol na chladničke nový lístoček s Božím slovom, ktoré si moja rodina zapísala pri večernej modlitbe, ktorej som sa nezúčastnil, pretože som prišiel domov neskoro v noci. Stálo tam: „Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života“ (Lk 16,25). Totálne ma to dostalo a hlboko sa ma to dotklo. O to viac, že to bolo nečakané. Bolo skoro ráno, v celom dome ticho, ešte som sa nemodlil, išiel som si po mlieko do chladničky. A zrazu: „Synu...“ Tak som tam stal, bosý, v ruke kávu a v očiach slzy.

Spomeň si, čo všetko dobré si dostal za svojho života. Pripomeňte si a pospomínajte na všetko dobré, čo ste dostali a čo máte vo svojom živote. A keďže to nie je samozrejmosť, buďte vďační. Vzdávajte vďaky. Naučte sa v tom vynikať. Šomranie a sťažovanie sa nám ide väčšinou skvele. A ako na potvoru, zrovna to hovorí Božie slovo, že robiť nemáme. Máme ustavične vzdávať vďaky za všetko.

Pripomeňte si a pospomínajte na všetko dobré, čo ste dostali a čo máte vo svojom živote. A keďže to nie je samozrejmosť, buďte vďační.

V dome máme zavesené viaceré umelecké obrázky s Božím slovom. Ale v našej najväčšej miestnosti, medzi krbom a kuchyňou, máme na stene tapetu s citátom zo žalmu: „Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky“ (Ž 118,1). Slovami iných prekladov: „Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý...“, „lebo naveky trvá jeho milosť“ či „Vzdávajte vďaky Jahvemu, lebo je dobrotivý a jeho láska trvá naveky“.

Ďakovať „za všetko“ znamená ďakovať aj za vášho manželského partnera. Ak chcete dobré manželstvo, tak predovšetkým za neho. Vždy, keď vidím, že niekto ocení svojho manželského partnera a je za neho úprimne vďačný, hreje ma pri srdci. Viem, že títo ľudia sú na dobrej ceste. Na dobrej ceste k dobrému manželstvu.

V našich manželstvách je priestor na napomínanie, na nápravu, na nesúhlas, ale predovšetkým na – vďaku

Svätý Pavol nebol žiaden „mäkkýš“ a vo svojich listoch prísne karhal ich adresátov. Vždy ale začínal – vzdávaním vďaky. „Vzdávam vďaky svojmu Bohu zakaždým, keď si na vás spomeniem“ (Flp 1,3). Uvedomoval si ich chyby, napomínal ich, karhal, ale predovšetkým – ďakoval. „Predovšetkým vzdávam vďaky svojmu Bohu skrze Ježiša Krista za vás všetkých“ (Rim 1,8). Predovšetkým vzdávam vďaky...

V našich manželstvách je priestor na napomínanie, na nápravu, na nesúhlas, ale predovšetkým na – vďaku. Predovšetkým znamená „predo všetkým“, pred všetkým. Najprv vďaka, potom všetko ostatné. Dobré manželstvá to tak majú. Alebo sa to aspoň učia a usilujú sa o to. Vďačnosť predo všetkým.

Vďačnosť za svojho manžela, manželku, ale vďačnosť voči svojmu manželovi, manželke. Nielen ďakovať za neho, ale aj ďakovať jemu. Ďakovať za to, čo robí, ďakovať za to, aký je, ďakovať za to, že – je.

Lebo vďačnosť mení vášho manželského partnera. Mení ho až trikrát

Po prvé, mení ho – vo vašich očiach. Mení váš pohľad na vášho manželského partnera. Byť vďačným znamená uvedomovať si dobro, vidieť ho. Takže vďačnosť zlepšuje náš zrak. Čoraz lepšie vidíme dobro, ktoré sme si už na našom manželskom partnerovi nevšímali a brali ho ako samozrejmosť. Čoraz lepšie vidíme a vidíme aj čoraz lepšieho – manželského partnera. Bez toho, aby sa zmenil. A keď vidíme čoraz viac dobra a čoraz lepšieho manžela, manželku, máme z neho viacej radosti a náš vzťah sa zlepšuje. Vyskúšajte si to!

Po druhé, vďačnosť mení vášho manželského partnera – v jeho očiach. Ani on si možno neuvedomuje, koľko dobra je v ňom a koľko dobra cez neho dostávate vy. Vaša vďačnosť mu pomôže nanovo objaviť jeho hodnotu a prínos, ktorým je pre vás a pre svoje okolie. Takéto poznanie mu prinesie väčšiu radosť a ochotu. A to určite nebude kvalite vášho manželstva na škodu!

Najprv vďaka, potom všetko ostatné. Dobré manželstvá to tak majú. Alebo sa to aspoň učia a usilujú sa o to.

Po tretie, vďačnosť mení vášho manželského partnera. Mení ho. Bodka. Možno nie zo dňa na deň, ale postupom času určite. Mení aj váš manželský vzťah. Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Keďže vždy sa nájde nejaké „ale“, tak možno aj teraz: „Ale on sám je taký nevďačný!“ Svätý Peter píše o vzájomných vzťahoch: „Neodplácajte sa zlým za zlé alebo zlorečením za zlorečenie, ale naopak, žehnajte“ (1Pt 3,9). Ak sa vám niečo nezdá, pokojne to svojmu manželskému partnerovi povedzte. Ale nezlorečte! Žehnajte. Hovorte dobre. Buďte vďační.

Počul som krásny výklad Ježišových slov: „Kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má“ (Mk 4,25). Vraj treba pridať slovo „vďačnosť“ a čítať to takto: „Kto má vďačnosť, tomu sa pridá, a kto nemá vďačnosť, tomu sa vezme aj to, čo má!“

Preto: Buďte vďační!