„Vy ste svetlo sveta“ (Mt 5,14). Tento verš som čítala niekoľkokrát. Väčšinou vtedy, keď som potrebovala povzbudenie. Myslím si, že som nebola jediná, ktorá sa po prečítaní tejto kratučkej vety cítila odhodlanejšie. Veď sám Pán Ježiš nám hovorí, že my sme tým spomínaným svetlom. Máme svietiť iným v tmách. Ukazovať svetu, aký šťastný môže byť človek, ktorý zveril svoj život Bohu. Pravda však je, že nie vždy sa cítime dostatočne hodní toho, aby sme si priznali, že môžeme byť pre niekoho svetlom.
Prečo to tak je? Odpovedzme si úprimne, že si za to najčastejšie môžeme my. Niečo sa nám nepodarí, niekto nám povie niečo nepríjemné alebo Boh neodpovedá na naše modlitby. Veľa ľudí, najmä mladých, upadá do depresie. Nie možno tej, ktorá sa musí liečiť, ale tej, keď sa nám nič nechce. Ani modliť. Máme pocit, že Boh sa od nás odklonil a my ani nemáme silu volať Ho naspäť.
Depresia ma desí. Desí ma pocit, že sa cítim nevládne. Desí ma pozrieť sa na seba do zrkadla a takmer sa nespoznávať, alebo ešte horšie, nenávidieť osobu, ktorú v ňom vidím. Musíme si ale uvedomiť, že na svete nie sme iba my a že okolo nás je veľa ďalších, ktorí potrebujú pomoc ešte viac než my.
A teraz prichádza dôležitá otázka: Čo urobíš ako kamarát alebo príbuzný osoby, ktorá sa trápi? Chápeš jej pocity, sám si ich už zažil. Vieš si predstaviť, čím si tá osoba prechádza, no napriek tomu sa nevieš odhodlať zasiahnuť. Sám so sebou máš problémy, tak ako by si mohol radiť niekomu ďalšiemu?
Aj keď si nie si istý, či sú tvoji milovaní skutočne deprimovaní, alebo majú zlé obdobie, existujú minimálne tri veci, ktoré môžeš spraviť a byť aspoň malým svetielkom, aj keď sa na to možno necítiš.
Tvoja prítomnosť
Tvoj kamarát nepotrebuje všakovaké riešenia, rady alebo motivačné reči. Potrebuje niekoho, kto si k nemu sadne a podrží ho, ak sa bude potrebovať vyplakať. Potrebuje niekoho, kto sa bude oňho zaujímať, pýtať sa ho otázky a snažiť sa porozumieť tomu, čím si prechádza. Môžeš sa ho opýtať ako sa má, ale myslím si, že lepšia otázka by znela: Ako sa máš dnes? Aj keď sme my samotní v zlej nálade a nemyslíme si, že dokážeme niekomu pomôcť, niekedy stačí taká maličkosť, akou je prítomnosť.
Ak je tvoj kamarát ďaleko od teba, napíš mu. Skontroluj ho, zaujímaj sa. Modli sa zaňho a tiež spolu s ním, ak by mu to neprekážalo.
Tvoja starosť o fyzické potreby
Viem, znie to zvláštne. Tu je však vysvetlenie. Smútok alebo depresia nie sú vždy len psychologické záležitosti, ale aj fyzické. Nikdy nezabudnem, keď mi jedna moja kamarátka doniesla obložený rožok, ktorý mi sama pripravila. Nepýtala sa ma, či som hladná, prosto mi ho spravila a povedala: „Viem, že keď máš takúto náladu, tak neješ.“
Pokús sa vytiahnuť svojho kamaráta von. Ak nemáš čas, som si istá, že počas dňa budeš robiť nejakú aktivitu, ktorú musíš spraviť. Tak ho pozvi, aby sa pripojil. Aj keď to bude len kúpenie rožkov v supermarkete. 
Tvoja trpezlivosť
Sám vieš, že keď nemáš náladu, nie je s tebou zábava. Rovnako to platí aj u tvojho kamaráta. Preto sa nehnevaj, keď odmietne tvoju ponuku ísť večer medzi ľudí. Ty to myslíš dobre, ale on chce iba niekoho, s kým by sa porozprával.
Musíš mu trpezlivo pripomínať, že nie je sám, že je milovaný a hlavne, že Boh je stále s ním. Aj keď sa mu to nezdá, Boh ho nikdy neopustil.
Dobrou radou je tiež fakt, že čím viac pomáhaš svojim kamarátom, tým viac si pomáhaš urovnávať vlastné pocity.
Na záver by som už chcela iba povedať, že aj keď majú slová v dnešnom svete veľkú moc, stále existujú prejavy či skutky, ktorými vieme povedať, a teda pomôcť, oveľa viac. Každý deň máme toľko príležitostí na konanie dobra a je veľká škoda ich nevyužiť. Nám sa naša prítomnosť, starosť o fyzické potreby a trpezlivosť môže zdať ako málo, ale pre niekoho môžu predstavovať celý svet.
Pane, vďaka za možnosť byť svetlom pre tento svet. Amen.
Filoména Ághová
