POZNANIE
Rovnako ako Adam na počiatku v Eve spoznal seba, každý človek, muž či žena, potrebuje prijať seba ako dar od Stvoriteľa. Zároveň Adam rozpoznal v Eve osobu, ktorá mu je rovnocenná, ale zároveň dopĺňa to, čo jemu chýba. Tak muži a ženy sú stvorení, aby spolu tvorili jednotu a vo vzájomnom vzťahu sa dopĺňali. Obaja môžu rozpoznať počiatok lásky, čo sa dosahuje vtedy, keď milujúci je prítomný v srdci milovaného, a súčasne je táto potešujúca prítomnosť i opätovaná. Vo výsostnej forme priateľstva, akou je manželstvo, sú obaja povolávaní, aby sa stali jedným telom, prekročili hranice svojho života a žili pre niečo viac – darujúc seba navzájom. Pre oboch je v tomto prípade skúsenosť ľudskej lásky aj odrazom skúsenosti Božej lásky. Skutočná jednota a spoločenstvo s Bohom vo večnosti je cieľom každého ľudského života.
Boh sa pri stvorení sveta zjavil cez tajomstvo ľudskej lásky a v každej ľudskej láske sa i znovu túži opätovne zjavovať.
ČINNOSŤ
Cez skúsenosť lásky Boh volá človeka k činnosti, k milovaniu, t.j. láska nemá byť len príjemným pocitom či niečim pasívnym. Túžbou Boha je, aby človek vydal to najlepšie zo seba, stal sa darom a daroval sa druhému. V tomto duchu je každý človek povolávaný učiť sa umeniu milovať. Osoba je schopná milovať, lebo najprv sama zacítila lásku, bola milovaná. Milovať v najhlbšom význame predstavuje túžbu chcieť a konať konkrétne dobro človeku, ktorého daná osoba nadovšetko miluje. Ak sa človek snaží milovať takým spôsobom, pripodobňuje sa Bohu, ktorý každého človeka miluje do krajnosti až do tej miery, že vydal sám seba za ľudstvo. Zároveň milovaný má možnosť pocítiť, že je napĺňaný láskou, v čom môže vycítiť i Božiu prítomnosť.
Boh povolal celého človeka k láske. To znamená, že láska zahŕňajúca všetky dimenzie sa dotýka celého človeka, jeho tela, duše i ducha. V dnešnej dobe je žiaľ rozmer telesnej lásky chápaný príliš povrchne, v duchu utilitarizmu. Sexualita ponímaná len v rozmere chvíľkovej rozkoše zaručene človeku neprinesie trvalé šťastie, pre aké ho stvoril Boh.
Ak však sexualita vyjadruje darovanie celej osoby druhému človeku, v manželstve či celibáte, človek je otvorený spoločenstvu s druhou osobou, dosahuje plnosť daru svojho života.
SKUTKY
Z konkrétnych skutkov človeka je možné si overiť, tzn. vidieť, aké dobro chce daná osoba pre toho druhého. Skutky vypovedajú veľa o osobe, pretože je slobodnou bytosťou a ich prostredníctvom sa vyjadruje, je tvorcom vlastných skutkov. Človek si musí na základe svojho úsudku a svedomia voliť medzi prirodzenou túžbou i tým, aký skutok vykoná a s akým úmyslom. Čnostný človek je príkladom v takomto rozhodovaní a volení si dobra. Vďaka výchove a správnej formácii svedomia vie rozlíšiť, čo je dobré a čo zlé. Hlbšie pochopenie pravdy o láske mu pomáha uskutočniť premenu jeho túžob. Napríklad rozumie, že intímny sexuálny vzťah mimo alebo pred manželstvom ho neprivedie ku šťastiu, keďže nie je postavený na úplnom a vernom sebadarovaní. Dokáže odmietnuť túžbu po chvíľkovej rozkoši a uprednostniť hlboké a úprimné prežívanie lásky, naplnený život. Po nadobudnutí čnosti - ako trvalej dispozície konať dobro - tak koná stálo a pevne, nielen podľa aktuálnej nálady. Z jeho konania, ktoré odzrkadľuje jeho túžby, zároveň pramení skutočná radosť prinášajúca mu naplnenie. Taký človek napĺňa a žije Boží plán s ľudskou láskou. Naopak nerestný človek je len zmietaný svojimi pôžitkami (2).
ČNOSŤ ČISTOTY
Základom každého spoločenstva osôb a každej ľudskej lásky je vzájomná úcta. Človek ju veľmi výstižne dokáže vyjadrovať svojím telom práve skrze čistotu. Správne prežívaná čistota sa neprežíva potláčaním či odmietaním telesných túžob. Predstavuje však premenu túžob, ktoré uznávajú dôstojnosť druhej osoby, i keď to vyžaduje určitý stupeň askézy. Túžba po pravej láske a spoločenstve osôb slúži ako hnací motor k žitiu čistoty. Človek, ktorý si pestuje čnosť čistoty, je pánom svojich túžob a vášní, v hlbšom zmysle vlastní sám seba. Aby človek mohol naplno darovať sám seba druhému, musí si najskôr vážiť seba samého, ovládať svoje túžby a v neposlednom rade mať úctu voči druhému. Všetky tieto aspekty sú vyjadrené v čnosti čistoty. Dôležitou skutočnosťou je i rozvíjanie zdravej hanblivosti, sexuálneho studu, ktorý v človeku chráni intimitu vlastného vnútra, ľudskej dôstojnosti.
V konečnom dôsledku tak čnosť čistoty prejavuje premenenú sexuálnu túžbu.
Boh vpísal svoj plán s ľudskou láskou do každého ľudského tela. Ľudské telo má tak snubný význam, skrze ktorý sa v manželstve muž odovzdáva žene i naopak, s cieľom vytvoriť spoločenstvo osôb. Zároveň snubný význam tela odkazuje na večné zjednotenie človeka s Bohom, čo už tu na Zemi zjavuje zasvätený život. Plodnosť je výraznou zložkou snubnej perspektívy tela.
Ľudská láska medzi mužom a ženou v manželstve sa žije pravdivo vtedy, keď je zachovávaná úplnosť daru druhej osobe vo vernosti a nerozlučiteľnosti s otvorenosťou plodnosti.
Preto i sexuálny život manželov pri používaní antikoncepcie nie je úplnym sebadarovaním a zjednotením, ktoré zahŕňa celého človeka.
MANŽELSTVO I CELIBÁT
Boží plán s ľudskou láskou je výnimočný, verný a pozýva človeka, aby prežíval najhlbšie šťastie už tu na Zemi, darujúc seba v najvyššej možnej miere. Manželstvo možno nazvať ako výstižné odzrkadlenie Božej lásky na Zemi. Podobne celibát a čistota pre nebeské kráľovstvo sa dajú vnímať ako darovanie svojho tela Kristovi a jeho neveste Cirkvi. V dnešnej dobe je mimoriadne dôležité znovu objaviť a žiť skutočnosť, že čnosť čistoty je základom pravej lásky a prejavom úcty k dôstojnosti druhého človeka. Napriek tomu, že Boží plán s ľudskou láskou kladie na človeka neľahké požiadavky, s milosťou Ducha Svätého, častým príjímaním sviatostí a načúvaním Božiemu slovu sa človek dokáže správne rozhodovať a kráčať po ceste Božieho plánu, nachádzajúc naplnenie a trvalú radosť.
I keď človek sa v živote môže odkloniť od cesty, ktorá je Božím plánom, Ježiš Kristus prichádza každému z nás v ústrety ako Vykupiteľ človeka a našej ľudskej prirodzenosti. Každý deň nám dáva nanovo šancu vykročiť na cestu, ktorú pre nás vysníval Boh, keď stvoril naše srdcia z lásky a pre lásku.
(1) José Noriega. Eros a jeho poslanie: Základy sexuálnej morálky. Lúč: Bratislava, 2017
(2) José Noriega. Eros a jeho poslanie: Základy sexuálnej morálky. Lúč: Bratislava, 2017
Autorka: Andrea Rybárová
