Je to tak. Utrpenie a ťažkosti sú všade a ľudia sa všetkému nepríjemnému snažia neustále vyhýbať. Prečo ale svätí verili, že utrpenie nie je zlé? Mnohí z nich dokonca verili, že je dobré. V dnešnej dobe vyhlásiť, že utrpenie nie je zlo hraničí so šialenstvom. Kto by dnes chcel trpieť?
Ako môže byť Boh dobrý, keď ľudia trpia?
Otázka utrpenia je čosi, čo mnohých ľudí zlomí vo viere. Na túto otázku existuje viacero odpovedí, ale myslím, že najlepšia je odpoveď, ktorú nám predkladá naša viera.
Je pravda, že tí, ktorí sa vedia z utrpenia radovať nemajú ďaleko od svätosti.
My veríme, že Boh je dobrý. Čiže, ak na nás dopúšťa utrpenie, z nejakého dôvodu je pre nás dobré. Ak by Boh dopúšťal na ľudí utrpenie bezdôvodne bol by sadista, nemohol by byť dobrý.
Keďže veríme, že Boh dobrý je a vidíme, že dopúšťa na svoje deti často aj čosi ťažké, môžeme z toho usúdíť, že utrpenie, ktoré sa nám dostáva slúži nám samým na dobré.
Utrpenie ako forma trestu?
Niektorí ľudia vidia Boha len ako spravodlivého a prísneho, a preto vidia každú formu utrpenia ako istú formu trestu. Netvrdím, že Boh nikdy netrestá svoje deti.
O Bohu vieme zo svätého Písma aj zo spisov svätých, že ku svojim milovaným deťom pristupuje prísne, ako dobrý Otec, a teda, ak je to potrebné vie potrestať. Aj keď je pravda, že je taký, je aj pravdou, že nie je len taký. Boh má aj iné vlastnosti ako tieto dve.
Utrpenie nemusí byť vždy hneď naším trestom. Často si Boh používa práve utrpenia na to, aby nás očistil.
Je aj láskavý, trpezlivý, milosrdný. Utrpenie nemusí byť vždy hneď naším trestom. Často si Boh používa práve utrpenia na to, aby nás očistil. Vo svätom Písme čítame, že koho Boh miluje, toho očisťuje. Od čoho?
Od všetkého, čo je na nás nečisté a zlé. To môžu byť naše nezriadené žiadosti, zvrátené chúťky, prehnaná láska k sebe samým, naša samovôľa a mnohé ďalšie veci. V skratke všetko, čo Boh vie, že nie je pre nás dobré.
Na utrpenie je možné nazerať aj ako na istú formu medicíny či lieku
Podobne ako lieky, aj utrpenie je často nepríjemné a nechutné. Tak ako veríme doktorovi, že sa o nás podaním trpkého lieku stará, mali by sme veriť Bohu, že sa o nás tým, že na nás dopustí čosi ťažké stará podobne.
V každej ťažkosti by sme mali myslieť na to, že aj keď sa nám deje čosi nepríjemné, Boh to má pod kontrolou
V každej ťažkosti by sme mali myslieť na to, že aj keď sa nám deje čosi nepríjemné, Boh to má pod kontrolou a vie, čo je v danej situácii pre nás dobré. Vie to oveľa lepšie ako to vieme my.
Sú veriaci, ktorí milujú Boha len potiaľ, pokiaľ nemusia trpieť. Títo nie sú skutočnými veriacimi. Sú však aj takí, ktorí milujú Boha bez ohľadu na to, čo sa im v živote prihodí a toto sú tí, ktorí sú svätí už tu na zemi a po smrti dosiahnu nebo.
Čo všetko môžeme považovať za utrpenie?
Dalo by sa povedať, že všetko, čo je proti našej vôli. Každá ťažká a nepríjemná situácia, každé jedno protirečenie, každé zlé a nepriaznivé počasie. Vlastne všetky situácie, kde by si bol rád, keby to bolo inak.
Istou formou utrpenia môže byť aj situácia v Cirkvi či na politickej scéne, vzťahy v tvojej rodine, choroba, či už tvoja alebo tvojich blízkych, každá nezaslúžená výčitka od ľudí, každé necitlivé slovo či pripomienka, každé ohováranie teba či tvojej rodiny, strata dobrého mena medzi ľuďmi. Každá bolesť tela či duše.
Prečo utrpenie nie je zlé ?
Ako som už spomínal, utrpenie je dobré najmä preto, lebo k nám prichádza pre naše dobro, naše očistenie, a tým pádom pre našu budúcu spásu. “Vieme, že tím čo milujú Boha, všetko slúži na dobré” (Rimanom 8:28).
“Ak tak Boh chce, aj ja tak chcem.”
Kto však trpí, nech trpí dobre, ako kresťan, nie ako zločinec. Zločinec trpí to, čo si svojimi zlými skutkami zaslúžil. Kresťan trpí aj navyše a potichu, v skrytosti, bez sťažovania sa a v úplnej podriadenosti Božej vôli. Svätí hovorieveli na všetky formy utrpenia: “Ak tak Boh chce, aj ja tak chcem.”
Ak sa zamyslíme na chvíľku nad tým, čo je zlo, zistíme, že jediné skutočné zlo je hriech. Pokiaľ nepáchaš hriechy, nedeje sa ti nič zlé. Budú sa ti ale isto diať ťažké a nepríjemné veci, s tým sa treba zmieriť a treba ich prijímať, tak ako svätí radia, akoby toto všetko prichádzalo od samotného Boha.
Všetci svätí sa z utrpenia dokázali radovať, lebo pochopili alebo im bolo zjavené tajomstvo utrpenia
Chápali, že čím viac v živote trpeli, tým väčšia sláva ich v nebi čakala. Chápali, že čím viac na nich Boh dopúšťa ťažkosti, tým viac si mohli byť istí Jeho láskou voči nim. My ako tí, ktorí sme zatiaľ len na ceste k svätosti sa máme pokúšať imitovať všetkých tých, ktorí išli dobre a sväto pred nami.
Môžeme sa zamerať aj na dokonalý príklad znášania utrpenia, ktorý máme v samotnom Ježišovi a v jeho najsvätejšej Matke, ktorú máme ako patrónku Slovenska (Sedembolestná Panna Mária)
Môžeme sa pozrieť na akéhokoľvek svätého a nájdeme v jeho živote veľa nespravodlivosti voči nemu samému od jeho rodiny, priateľov, predstavených, veľa ťažkostí, chorôb či strát blízkych a milovaných.
Môžeme sa zamerať aj na dokonalý príklad znášania utrpenia, ktorý máme v samotnom Ježišovi a v jeho najsvätejšej Matke, ktorú máme ako patrónku Slovenska (Sedembolestná Panna Mária). Obaja trpeli bez toho, že by si to boli svojimi skutkami zaslúžili.
Majme v utrpení všetci nádej
Každé utrpenie raz skončí, ale cnosti, ktoré naša duša v tomto plameni skúšok získala nikdy nestratíme. Radujme sa, keď môžeme zažívať každý deň malé, alebo veľké utrpenia. Za príklad ako trpieť si berme prorokov, svätých, Ježiša a Máriu a nikdy sa v živote nebudeme sťažovať na svoju ťažkú situáciu.
Prajem nám všetkým, aby sme dokázali prijímať od dobrého Otca tento liek na naše neduhy a neodmietali ho. Je pravda, že tí, ktorí sa vedia z utrpenia radovať nemajú ďaleko od svätosti. Svätosť sa vždy prejavuje najjasnejšie v utrpení. Buďme teda svätí.
