Zase mi napísal. Správy od neho som otvárala s čoraz väčšou zlosťou.
Zlosť na neho. Že prečo je taký dotieravý, prečo sa zaľúbil práve do mňa, prečo si vsugeroval, že som dobré dievča, ktoré zaplní prázdnotu v jeho živote.
Zlosť na seba. Že túto situáciu neviem riešiť lepšie. Respektíve vôbec. Že som nahnevaná, vyčerpaná, že najradšej by som ho poslala niekam.
Zlosť na Boha. Aj keď taká potláčaná. Že čo vlastne odo mňa chce. Mám sa obetovať a byť s človekom, ktorý ma stále viac irituje? Mám kašľať na svoje túžby a ideály? Mám sa snažiť toho človeka povzbudzovať, že Boh ho miluje a raz ho bude milovať aj nejaká žena? Ale ak to robím, má to úplne nulový, respektíve opačný efekt. Namiesto toho, aby sa dotyčný zameral na Boha a hľadanie budúcej, ešte viac sa upína ku mne. Tak čo vlastne robiť?
Zlosť. A otázky. Môžem ho odmietnuť? Kultúra, v ktorej žijem, tvrdí, že áno. Čo však tvrdí Boh? Kde nájsť odpoveď?
Našťastie, odpoveď postupne prišla sama. Alebo Boh mi ju nepodal ako na tácke. Naopak, náš Boh má zmysel pre humor. Poslal mi do cesty mužov, s ktorými som sa dostávala do podobnej situácie stále znova a znova. Vzorec bol rovnaký. Nejaký on. Väčšinou osamelý, zranený, hľadajúci nie Spasiteľa, ale spasiteľku. A potom ja. Submisívna, nerozhodná, s jemne pošramotenou sebaúctou...
Ok, Bože, takže o čo Ti ide?
Dnes to už viem. Boh ma chcel naučiť hovoriť NIE. Také to jasné, definitívne, biblické: „Ale vaša reč nech je "áno - áno," "nie - nie". Čo je navyše, pochádza od Zlého“ (Mt 5,37).
1) Vzťah zo súcitu nie je vzťah
Každý z nás si zaslúži, aby bol vo vzťahu, kde sa cíti prijatý a milovaný. Každé dieťa si zaslúži otca, ktorý je schopný umrieť pre jeho mamu a mamu, ktorá je schopná každodenne zahŕňať nežnosťou ich otca. Svet potrebuje vzory dvojíc, ktoré až tak žiaria šťastím jednoducho pre to, že sú spolu. Ktorí sa milujú v dobrom aj v zlom, v šťastí aj v nešťastí...
Ak vieš, že toto by nebol váš prípad, ukonči to. Ak vieš, že NECHCEŠ (lebo niečo iné je nechcieť, a niečo iné je chcieť a báť sa, že to nedokážeš) obetovať svoj čas, energiu, nežnosť, život jemu, daruj mu svoje „nie“. Daruj, lebo odmietnutie JE dar.
Dar zistiť, že na tomto fronte sa neoplatí bojovať. Že treba ísť ďalej. Niekde, kde môj boj, silu a túžbu milovať ocenia.
V tomto kontexte je odmietnutie to najčestnejšie, čo môžeš spraviť. Dávaš mu nim príležitosť bojovať o niekoho, kto za to bude vďačný – a vráti mu to svojou láskou.
2) Nie nestačí povedať
To bola ďalšia dôležitá lekcia, ktorú som sa musela naučiť. Slová nestačia. Ak niekomu povieš, že nemáš záujem, ale pritom s ním si v kontakte, odpisuješ na každú jeho správu, snažíš sa ho povzbudiť, potešiť, uľahčiť mu situáciu... V podstate mu svojím správaním hovoríš niečo iné. Vlastným konaním vyslovené „nie“ meníš na „možno“.
Ty si myslíš – ja som si myslela –, že si súcitná a empatická. A nejaká kamoška by to tak aj pochopila. Ale (zaľúbený) muž nie. On v tom vidí signál. A reaguje naňho.
Hovor teda „nie“ svojím konaním. Ak ťa niekam pozve, nechoď. Ak ťa niekam pozve znova, opäť nechoď. Ak ťa niekam pozve tretíkrát ... Nechoď. A možno ani nereaguj. Raz mu to dôjde.
3) Nerob si friendzone
Uznávam, ťažký bod. Friendzone, to je jeho pomoc, súcit, ochranné rameno... Zadarmo. Hocikedy. Ochotne. Ale nie je to fér – voči nemu. Aj keď ti dovolí takto sa správať, a ty možno si v pokušení využiť to, skús to potlačiť. Nezneužívaj jeho city pre svoje výhody.
Spolužiačka tomu hovorila „mať rezervu“. Cirkev nás však neučí zhromažďovať si okolo seba potenciálnych partnerov a podľa potreby si vyberať, ktorý dnes môže byť pre nás užitočný.
Friendzone je niečo iné ako kamarátstvo. Kamarát je človek, ktorý vie, že je kamarát – a akceptuje to. „Kamarát“ vo friendzone je človek, ktorý NECHCE byť kamarát – a považuje to za prechodnú fázu. Preto nebuď vypočítavá a stopni to. Nech svoje sily a snahu môže investovať tam, kde sa mu to vráti.
4) Nevyžívaj sa v tom
V jednom z románov Kálmána Mikszátha dostal hrdina radu – nevyber si škaredú ženu. Bude sa chcieť všetkých chváliť, že ju niekto chce.
Ospravedlňujem sa dievčatám, ktorých sa to dotklo, ale mnohé z nás sa naozaj často správajú práve takto. Hneď sa so všetkým chvália kamarátkam, prifarbujú, fabulujú, uvažujú sto rokov dopredu. A nerobia to iba vtedy, keď sa im niekto páči, ale aj keď sa im niekto NEPÁČI. Hlavná vec, že ich chce.
Priznávam, aj touto fázou som si prešla. Záujem iných ľudí o teba môže ľahko prebudiť pýchu a márnivosť. Je však dôležité uvedomiť si – ako by si sa ty cítila na jeho mieste?
Jeho záujem a tvoj nezáujem je vec medzi vami dvomi. Ak to riešil medzi vami dvomi, v súkromí, a ak nerobí niečo extrémne (neprenasleduje ťa, neobťažuje...), vlastne ani nemáš dôvod to posúvať ďalej. Ak to robíš, priznajme si, je to len pre tvoj vlastný pocit dôležitosti a hladkanie si ega. A teda je to hriech.
Rada od muža:
Po rozhovore s jedným mužom (kresťanom) sa mi trochu ujasnil pohľad na to, ako vec vnímajú muži. Dotyčný tvrdí, že je veľmi trápne, ak žena muža odmietne priamo. Niečo v štýle „všimla som si, že máš o mňa záujem, ale ja nie...“. Trápne pre to, lebo my ženy sme (čo si to nepriznať) často domýšľavé) a môže sa stať, že ten, koho tak vehementne odmietame... Nás vlastne ani nikdy nechcel.
Ak si nie si istá, či je jeho záujem kamarátsky alebo chce viac, ale ak vieš, že ty viac nechceš, voľ taktiku „malých nie“. Nie, tento víkend nemôžem do kina. Nie, nemusíš ma odprevadiť, chcem ísť sama. Nie, ďakujem, za seba platím ja.
Časom mu to dôjde. A ak nedôjde, až vtedy je čas na priamy, jasný rozhovor. Áno-áno, nie-nie.
A nezabudni...
Nebudete kamaráti.
Hlúpa fráza. Už si sa s niekým skamarátila tak, že ste si POVEDALI, že teraz ste kamaráti? Kamarátstvo sa skrátka buď zrodí, alebo nezrodí. Nedá sa dohodnúť. Nič si teda nesľubujte, neklamte si, aj tak vieš, že kamarátstvo, kde on slintá alebo hádže psie oči a ty máš chuť utiecť, nie je kamarátstvo.
A ešte odkaz pre mužských čitateľov, ktorí majú pocit, že ženy nerobia nič iné, iba ich odmietajú: Ak ženu chce viacero (či súbežne, alebo za život) chlapov, je jasné, že sa MUSÍ naučiť väčšinu z nich odmietnuť.
Mimochodom, som zvedavá, či by si vety typu „si veľmi náročná“, „každého len odmietaš“, „si nedobytná“ hovorili s rovnakou výčitkou aj žene, ktorá odmietla X mužov pred nimi, aby si napokon vybrala jediného – teba... :)
