Smútok alebo hnev počas nákazy? Nemá to zmysel!

Máme tu globálnu pandémiu. Denne vychádzajú správy o tom, koľko ľudí sa nakazilo alebo umrelo v tej či onej krajine, aký negatívny dopad bude mať momentálny stav na našu ekonomiku, kam môžeme a nemôžeme ísť... A ja vám hovorím, nenechajte sa oblbnúť arzenálom negativity, ktorá je počas týchto dní okolo nás prítomná!

Smútok alebo hnev počas nákazy? Nemá to zmysel!
Foto: © pexels.com

Vzhľadom na prácu či štúdium fungujeme v núdzových režimoch, bojíme sa o to, či sa nakazíme, keď vyjdeme von, sledujeme každé kýchnutie či zakašľanie a celú plejádu ďalších vecí. A ja vám hovorím, nenechajte sa oblbnúť arzenálom negativity, ktorá je počas týchto dní okolo nás prítomná!

Práve naopak, toto obdobie si od každého z nás vyžaduje to, na čo sme ako ľudia predurčení – schopnosť prijať a zároveň dávať lásku.

Vôbec nemám na mysli, že si máme zakrývať oči pred realitou. Je dobré mať prehľad aj o správach, ktoré v nás vyvolávajú hnev, frustráciu, stres, strach a byť k nim citliví, avšak v tomto prípade platí „všetko s mierou“! Ak sa necháme prevalcovať dennými, a pritom neprimeranými dávkami negativity, automaticky sa tým môže meniť i náš postoj k tejto situácii – to nesmieme dopustiť! Práve naopak, toto obdobie si od každého z nás vyžaduje to, na čo sme ako ľudia predurčení – schopnosť prijať a zároveň dávať lásku.

Čo to však (aj) počas týchto dní znamená?

Nastaviť svoju dušu, myseľ i srdce pre druhých tak, aby som bol pre nich obohatením. Skrášliť niekomu deň tým, že ho rozveselím, pomôžem mu, niekoho objímem, venujem svoj čas, porozprávam sa s človekom, obzvlášť ak to nevyhnutne potrebuje, niekomu poviem dobrú správu..., skrátka každému, čo vyhovuje, netreba k tomu žiadnu prílišnú kreativitu. Vedzte, že najmä teraz to ľudia ocenia, ba dá sa predpokladať, že prijatú lásku od vás podajú ďalej – práve tu sa dostávame ku spomínamému prijímaniu a dávaniu lásky.

Ak sa chceme hrať na ustarostených, mrzutých, ufrflaných ľudí, tak prosím, no nepomôžete tým ani sebe, ani nikomu inému. Ak ako jednotlivec v zásade nemôžete urobiť nič okrem modlitby a zodpovednosti pre to, aby sa nákaza v týchto dňoch vytratila z celého sveta, nemali by sme zahlcovať svoje vnútro tým, čo nie je konštruktívne.

Vnímať treba, samozrejme, pozitíva aj negatíva – uvažovať o nich, hodnotiť ich, zaujať k nim postoj, no ak máme byť „soľou zeme a svetlom sveta“ (Mt 5, 13-14), je potrebné začať od vlastnej zodpovednosti voči sebe a iným ľuďom. Nemám tým na mysli vyslovene chrániť seba a ostatných pred šírením vírusu, ale takisto je mimoriadne dôležité rozdávať okolo seba radosť a pozitivitu, tobôž počas tohto obdobia. Nehovoriac o tom, že samotný stres, najmä pravidelný, znižuje imunitnú schopnosť, takže už len vyváženým a pozitívne zameraným vnímaním a prejavmi danej situácie okolo seba napomáhate sebe i okolitému svetu, a pritom ide len o kvapku v mori z toho, čo môžeme ponúknuť, všakže?

Preto aj ja sa vám v stručnosti pokúsim načrtnúť, čo okrem početných negatív vidím na aktuálnej situácii pozitívne – pretože všetko zlé je aj na niečo dobré. Mýlim sa? Tak napr.:

 

► Nastáva progres v oblasti výskumu v rámci epidemiológie, virológie, medicíny, fyziológie, biológie, farmakológie...; mnohí vedci, často aj z radov mladších kategórií, vymýšľajú „zlepšováky“ pre zvládnutie tejto situácie, čo podporuje ich kreativitu, prax, kritické a analytické myslenie...;

► Došlo k výraznému zníženiu emisií (najmä oxidu dusičitého vznikajúceho primárne v cestnej doprave) vo viacerých častiach sveta, obzvlášť v Číne, severnom Taliansku, veľkých európskych mestách (Miláno, Paríž, Madrid...);

► Pozastavenie sa nad vlastným životom (podľa mňa najdôležitejší bod!) – táto situácia mnohých z nás prinúti zastať, zamyslieť sa nad sebou samými – „kto som?“, „prečo som tu?“, „čo je mojou úlohou?“, „čo mám robiť lepšie a ako a čo robiť nemám?“, „na čom/kom mi záleží a prečo?“... – bez týchto otázok žijeme ako roboty neschopné načrieť do svojho vnútra;

► Máme možnosť uvedomiť si, že mnohé veci sme vnímali ako samozrejmosť, vzhľadom na čo nám však momentálna realita berie akékoľvek ilúzie – preto treba byť vďačný za všetko, čo človek má a koho má pri sebe;

► Ako ľudia sme voči sebe mnohí navzájom viac solidárni, vľúdni, ochotní, mnohých nás tento stav viac zocelí, možno v sebe objavíme niečo, o čom sme ani sami netušili;

► Mnohí trávia teraz viac času so svojou rodinou;

► Máme možnosť uvedomiť si, akí sme oproti prírode malí a že sa tu nemáme hrať na všemohúcich, inak to môže zle skončiť;

► Je tu predpoklad, že sa ľudia z tejto situácie poučia, čosi do budúcnosti zlepšia (kiežby som nebol naivný);

► Výraznejšie znovuobjavujeme hodnotu ľudí, zdravia, prírody, rodiny, profesií (pracovníkov a pracovníčky v zdravotníctve, vzdelávaní, obchodoch, kaderníctvach, na pošte, v oblasti gastronómie, kuriérov, kamionistov, opravárov atď.);

► Zistili sme, že peniazmi si šťastie nekúpime, a vidíme, koľko toho k životu nepotrebujeme;

► Partneri v rámci vzťahu zisťujú, aké je to fungovať na diaľku a núti ich to zamyslieť sa, čo pre nich znamená ich vzťah (aj keď vzhľadom na vzťahy to možno poňať aj všeobecne);

► Pre veriacich je to príkladná skúška viery – „zmizli“ kostoly, zbory, stretká, spoločenstvo..., ba nebyť internetu, TV, rádií... zmenilo by sa niečo? – zaujímavé zamyslieť sa nad tým, nie?; kríza vždy ukáže, či je viera živá alebo nie...

 

Našlo by sa toho ešte akiste viac, no napísal som to, čo mi momentálne napadlo, hoci každý bod by bol hodný osobitných prednášok, článkov, diskusií. Osobne vidím v týchto bodoch obrovský potenciál a je len na nás, ako s ním naložíme. Vedzte však, že je ukrytý v každom z nás. Necháme ho vyplávať na povrch alebo ostane v útrobách nášho vnútra? Odpoveď nechám na vás. Snažme sa teda do najbližších týždňov a mesiacov dávať okolo seba niekoľkonásobne viac lásky, ako sme zvyknutí – pokiaľ je to možné. V týchto dňoch musíme všetci držať spolu, nehľadať zbytočné rozpory, neporovnávať sa, ale byť ľuďmi. Robiť to, čo je našou úlohou na tomto svete – byť zdrojom lásky, nechať ju rozkvitnúť a tak ju rozdávať okolo seba.

Na samotný záver si myslím, že by bolo vhodné použiť slová Marka Orka Váchu, ktorý sa nedávno vyjadroval k aktuálnej situácii. Verím, že tieto slová nám všetkým padnú na úrodnú pôdu:

... Tyhle krize nás ale vybičují, ať ukážeme to nejlepší, co je v nás. Věřím, že Bůh v tom jede s námi. Tohle je skvělý impulz křesťanství. Bůh vám neumete cestu, ale řekne – tady máš rozum, člověče, tak s ním něco dělej. Uč se, přemýšlej, rozviň jej, zvládni svět. Díky tomuhle impulzu máme antibiotika i stanici ISS (...) a díky němu zvládneme i tuto pandemii.

Podobné články

Chcel by si aj ty prispieť svojím svedectvom, článkom... alebo chceš pomôcť iným spôsobom k rastu tohto webu?

Ozvi sa nám!