Prokrastinácia môže zasahovať takmer všetky oblasti našich životov. Veľkým problémom je práve medzi študentmi, ktorí radi odkladajú svoje školské povinnosti na neskôr až do bodu, kedy nemajú viac času a týmto spôsobom sa učia tomuto zlozvyku. Sám viem veľmi dobre o čom hovorím, nakoľko prokrastinácia, lenivosť a nechuť sa niesli takmer celým mojím študijným životom. Dnes by som už veci riešil inak, ale čas sa vrátiť nedá. To je jeden z hlavných problémov prokrastinácie – zle využitý čas nevrátiš. A problém s časom je, že nevieme koľko ho v skutočnosti máme k dispozícii. Preto dúfam, že tieto moje postrehy vás motivujú k väčšej opatrnosti.
Čo je zlé na tom, že odložím, čo mám robiť a spravím niečo iné? Je to jednoduché a odpoveď sa skrýva v prvej časti otázky – nerobím, čo robiť mám. Každý z nás má isté povinnosti, ktoré plynú zo stavu, v ktorom sa práve teraz nachádzame. Svätý František povedal, že úroveň našich cností spolu s tým, ako dobre sme si plnili povinnosti vyplývajúce z nášho životného stavu, raz určia mieru slávy, ktorú zdedíme v nebi. Ostatní svätí s ním samozrejme súhlasia a často zdôrazňujú dôležitosť plnenia si svojich povinností. Viem však, že často sa nám nechce. A tu sa dostávame k pravej tvári prokrastinácie a to k lenivosti. Prokrastinácia je vlastne krajšie pomenovanie pre lenivosť. Nie je pravda, že lenivosť sa týka len fyzickej námahy. V našej teológii sme vždy lenivosť chápali celkovo – či už išlo o fyzickú prácu, duchovné cvičenia, čokoľvek.
Zle využitý čas nevrátiš.
Skúsme sa všetci pozrieť na seba a znovu si pripomenúť, v akom stave sa práve nachádzame. Si slobodný? Ženatý? Študent? Matka? Mažel? Neviem, čo si, ale viem, že z každého takéhoto stavu plynú povinnosti a viem, že aj ty nejaké máš. Dnes máme neskutočný odpor k slovu povinnosť a myslíme si, že povinnosť automaticky ničí lásku. Ak niečo robím z povinnosti, nerobím to z lásky. Nie je to vždy tak. Ak si verný svojej manželke, lebo si jej tak sľúbil, plníš si svoju povinnosť voči nej a voči Bohu. Prečo to robíš? Preto, lebo ju aj Boha miluješ, ale aj preto, lebo je to teraz tvoja povinnosť, ktorá z tejto lásky do istej miery plynie. Okrem toho je to často práve povinnosť, ktorá ťa “podrží” keď sa na danú vec necítiš. Ak by sme sa znovu pozreli na tvrdenie sv. Františka – ako by sme dopadli, keby sme boli dnes súdení podľa toho, ako si plníme svoje povinnosti? Bol by Boh Otec s nami spokojný? Bol by spokojný s tým, aký si študent, manžel, otec, či kresťan?
Mnohí ľudia sa dnes nemodlia a neberú svoj duchovný život vážne. Myslia si, že sa budú modliť a pracovať na svojej svätosti, keď dokončia skúšky, školu, budú na dôchodku, alebo keď doštudujú, alebo v nedeľu. Viacerých ľudí som v živote stretol, ktorí mi povedali, že na kostol a modlitbu bude dosť času potom, keď deti vyrastú, keď už človek nemusí tak ťažko pracovať atď. Svätý Alfonz presne týmto ľuďom odkazuje “Ako viete, že budete v tom čase ešte žiť?” Nevieme, kedy zomrieme a naozaj nie je múdre a pre dušu užitočné predpokladať, že sa dožijem všetkého, čo chcem. Mnohí sa nedožili a počúvame o nich každý deň v správach. Preto buďme múdri a myslime aj na to, že skutočne nemôžeme odkladať isté dôležité veci do neistej budúcnosti.
Ako by sme dopadli, keby sme boli dnes súdení podľa toho, ako si plníme svoje povinnosti?
Prokrastinácia je extrémne nebezpečná v duchovnom živote a to je práve oblasť, v ktorej sa takmer vôbec nerieši. Napríklad: ako kresťan viem, že mám dodržiavať prikázania. Všetky, bez výnimky, bez ospravedlňovania svojich, očividne zlých rozhodnutí. Mnohí kresťania si povedia, že teraz ešte s týmto, či tamtým môžem mať nejaký čas problém, veď to potom v budúcnosti možno prestanem robiť. Tu ide práve o prokrastináciu – nerobím čo robiť mám a robím to, čo je mi teraz príjemnejšie.
Mnohí ľudia radi so svojím svedomím zjednávajú. Nechce sa im robiť to, čo treba ale svedomiu pomôžu tým, že mu ponúknu čosi iné, aj keď dobré. Toto zjednávanie pramení čisto z lenivosti a nechuti spraviť ťažkú vec a v takomto prípade je potrebné sa zaprieť, umŕtviť svoje chúťky a pohodlnosť a spraviť, čo je treba. Je to ťažké, ale časom sa takéto zapieranie stane pre dušu príjemným.
Prokrastinácia je zlozvyk. Čiže inak povedané, je to chyba, vada alebo defekt našej duše. Boh nechce, aby sme boli vadní, On chce, aby sme sa v spolupráci s Jeho milosťou neustále zdokonaľovali. Jediný spôsob, ako prestať prokrastinovať, je zapierať sa a začať robiť to, čo robiť skutočne mám, aj keď je to v danej chvíľu proti mojej vôli. V praxi to znamená začať študovať tak, ako sa patrí. Začať sa starať o svoju rodinu. Začať sa poriadne zaujímať o svoju dušu a odstraňovať nedokonalosti, ktoré na nej vlastnou vinou mám. Proti každému zlozvyku bojujeme cnosťou, ktorá je v jeho protiklade. V prípade prokrastinácie (lenivosti) by to mala byť sila. Robme teda radi ťažké veci. Zapierajme sa, nebojme sa pôstov, plňme si svoje povinnosti najlepšie, ako vieme, pretože to je skutočne kresťanské.
Chcem dnes povzbudiť všetkých, čo čítali tento článok k tomu, aby si plnili svoje povinnosti a zaujímali sa o svoj duchovný život. Chcem vás aj povzbudiť, aby ste nestrácali svoj čas, ktorý je naozaj veľmi vzácny. Jedine v čase môžeme pracovať na svojej svätosti. Nie je pravda, že máme ešte veľa času. Nevieme, koľko ho máme a keď príde koniec a skončí náš čas, už nič nebudeme môcť robiť, aj keď vtedy mnohí budú veľmi chcieť. Robme, čo máme teraz, nie zajtra. Buďme už teraz dobrými manželmi, otcami, súrodencami, študentmi, deťmi, starými rodičmi, zamestnancami, ale v prvom rade kresťanmi. Už dnes pracujme na tom, aby sme boli dokonalí a svätí, aj keď sa nám to ešte možno dnes úplne nepodarí. V žiadnom prípade to nesmieme odkladať. Nevieme ani dňa, ani hodiny, kedy naša práca tu na tejto zemi skončí a preto si vážme ten čas, ktorý zatiaľ máme a múdro ho využívajme.
