Môžem Ti povedať, že si taký zacyklený vo svojich menších či väčších hriechoch, že si sám so sebou nevieš dať rady a máš dojem, že to nikdy neskončí.
Môžem Ti povedať, že každý hriech je nekonečné zlo, a preto sa v zásade treba vyhýbať každému jednému.
Môžem Ti povedať, že svojím úbohým rozumom nie si schopný domyslieť následky svojich hriechov, ktoré neraz prenášaš na iných ľudí, ktorí na základe Tvojich hriechov páchajú ďalšie hriechy, z čoho sa vytvára nedozerná reťaz zla.
Môžem Ti povedať, že si ďaleko horší človek, ako si myslíš.
A možno tiež nie.
Čo ti však musím povedať? Ježiš Ti odpúšťa a bezhranične Ťa miluje – neúnavne Ťa povzbudzuje k novým začiatkom a čaká, že sa mu plne odovzdáš. To vôbec neznamená, že nebudeš hrešiť – pretože nik nie je bez hriechu – no najdôležitejšia je Tvoja úprimná ľútosť a neprestajná snaha. Ježiš to s Tebou nevzdá nikdy, tak sa láskavo prestaň ľutovať a nenechaj sa klamať Zlým, že nie si hoden Jeho odpustenia. Si hoden, pretože zomrel aj za Teba. Sám Boží Syn za Teba položil svoj život, tak vstávaj! Neustále...
Boh a život, ktorý Ti dal, od Teba očakávajú, aby si tu po sebe zanechal toľko lásky, koľko len zvládneš, lebo ak sa hodláš utápať v žiali a sebaľútosti, ďaleko nezájdeš.
Mnohí z nás možno občas pocítia ten dojem zo sveta, ktorý sa opisuje aj v druhej časti filmu Hobit: „Taká je už povaha zla – hnisá a rozpína sa ako tieň, ktorý narastá v temnotách.“ Naokolo samá zloba, utrpenie, hnev, smútok, frustrácia, nezdary, ohováranie, osočovanie, nepochopenie, neúprimnosť, ľahkovážnosť, neochota, nezhody, pokazené vzťahy a celá spleť ďalších negativít. Nie že by som chcel, aby si to bral na ľahkú váhu, ale pýtaj sa seba, na čo si tu. Pokiaľ sa chceš nechať unášať prúdom týchto jedov, ktoré majú tendenciu nás zvnútra postupne a neraz nebadane rozkladať, tak budiž, ale na to si svoj život nedostal. „Veď vy všetci ste synmi svetla a synmi dňa. Nepatríme noci ani tme. Nespime teda ako ostatní, ale bdejme a buďme triezvi!“ (1 Sol, 5, 5 – 6) Tvojou úlohou je žiť vo svetle, či občas padáš, alebo padáš stále... a kto nie?! Sme v tom všetci spolu. Otázkou je, kam nechávaš smerovať svoje srdce. Sústavná snaha, to chce od Teba Boh. Som o tom presvedčený. A ja verím v Tvoj potenciál – v potenciál každého z vás. Ver si aj Ty!
Za žiadnych okolností sa nenechaj zabrzdiť, aj keď už máš všetkého dosť. Viktor Frankl hovorí krásne: „To, pred čím má utrpenie človeka chrániť, je apatia, umŕtvujúca duševná strnulosť. Dokiaľ trpíme, zostávame duševne nažive. V utrpení dokonca vyzrievame, v utrpení rastieme, činí nás bohatšími a mocnejšími.“ Tvoje utrpenie nebude trvať navždy. Okrem iného, mnohé dokážeš ovplyvniť sám – odpustenie sebe je toho príkladom. Žalostiť nad vlastnou hriešnosťou dokáže byť z času na čas vhodné, ako aj konštruktívne, ale všetko s mierou, pretože Boh a život, ktorý Ti dal, od Teba očakávajú, aby si tu po sebe zanechal toľko lásky, koľko len zvládneš, lebo ak sa hodláš utápať v žiali a sebaľútosti, ďaleko nezájdeš.
Dobre pamätaj na to, čo povedal Ježiš sv. Faustíne: „Nech sa nijaký hriešnik nebojí ku mne priblížiť, hoci by jeho hriechy boli ako šarlát. Aj keby duša bola ako rozkladajúca sa mŕtvola, aj keby po ľudsky už nebolo pre ňu vzkriesenia a všetko bolo už stratené, nie je tak u Boha! Aj keby hriechy duše boli čierne ako noc, ak sa hriešnik obráti k môjmu milosrdenstvu, vzdáva mi najväčšiu slávu a je cťou môjho umučenia. Keď duša oslavuje moju dobrotu, satan sa pred ňou trasie a uteká na samé dno pekla."
Vždy máme východisko. Ja viem, že nie vždy je to ľahké. Ono sa o tom píše ľahko, ako aj hovorí, a zložitejšie sú už samotné skutky, ako aj čas, ktorý vlastným starostiam musíme občas obetovať. Beztak, drahí čitatelia, povzbudzujem nás k sústavnému zápasu o seba samých. Život každého z nás je nekonečne významný – nech by bol už akýkoľvek – a preto s odvahou a rozhodnosťou čiňme skutky dobra a lásky všade navôkol – na oslavu Najvyššieho, pre dobro svojho okolia a, samozrejme, rovnako tak pre seba, pretože sami sme schopní veľmi významných vecí, hoc sme len „bežní“ ľudia. Nechaj sa viesť Duchom Svätým, pýtaj sa, kráčaj a rob, čo môžeš. Ostatné zver do Ježišových dlaní, ktoré sú za akýchkoľvek okolností pre Teba vždy otvorené.
Na záver malá inšpirácia od sv. Jána Pavla II.: „Prosím ťa, nikdy, nikdy sa nevzdávaj nádeje, nikdy nepochybuj, neunavuj sa a nenechaj sa odradiť. Neboj sa.“
