Netuším, či máte podobný problém ako ja. Ak sa mám ísť večer pomodliť po hektickejšom dni, kde som veľa vecí vybavoval alebo fyzicky pracoval, tak zaspím skôr ako sa stihnem modliť. Ak sa chcem popri všetkých povinnostiach pomodliť ruženec, ísť na sv. omšu alebo čítať Bibliu, musím vynaložiť viac úsilia a sústrediť sa.
Mám pocit, že berieme dni ako samozrejmosť. Stále bežíme a naháňame sa, aby sme všetko stihli. Chceme mať dobrý pocit na duši, že sme všetko zvládli. Možno nás oprávnene tlačia nejaké termíny. V tomto zhone sa nedokážeme na chvíľu zastaviť. Nechceme, aby nám niečo uniklo. V dôsledku toho neberieme dôkladne náš osobný čas s Bohom, ktorý by nemal byť len nejakou súčasťou tohto zhonu. Mal by byť pilierom nášho dňa. Všetko okolo by sme mali robiť až po strávenom čase s ním. Nie naopak.
Možno zažívame vnútorné pocity, kedy sa nám nechce ísť na chvály, sv. omšu alebo do spoločenstva. Každý by vedel vymenovať aspoň tri dôvody, prečo jednoducho nejsť. Vnímam, že duchovný boj prežívame vtedy, keď zanedbávame čas s Bohom. Berieme ho v živote ako niečo navyše. Akonáhle zmeníme našu optiku a budeme sa snažiť tráviť čas s Ním (môžeme to zažiť na duchovných obnovách), nasýtime sa Božou láskou. Ja sa vtedy cítim v podstatne lepšie a hlavne pokojnejšie. Budeme to brať ako niečo, bez čoho si nevieme predstaviť náš deň. Jednotlivé duchové boje ustupia, pretože čím viac nasýtime našu dušu, takou osobou sa v konečnom dôsledku stávame.
Chcem nás povzbudiť, aby sme si nevedeli predstaviť deň bez nášho osobného vzťahu s Bohom. Ak nám chce niečo tento čas prekaziť, či už je to lenivosť alebo povinnosti, spomeňme si, že Ježiš necúvol. Nevyhovoril sa! Vzal kríž a obetoval sa za nás všetkých. Mohol si odôvodniť, prečo ten kríž nezobrať. Prečo ho neodložiť na inokedy? Možno o mesiac. Jednoducho to neurobil, pretože nás miluje. Neváhal a prijal ho. Buďme zapálení pre lásku k Ježišovi, Bohu a Duchu Svätému! Ak sa nám zdá naša modlitba vlažná, suchá a neatraktívna, tak si ju jednoducho osoľme/okoreňme. Zmeňme miesto modlitby alebo samotný spôsob. Boh pre nás obetoval život svojho syna. Čo sme ochotní obetovať my pre neho? Stojí nám za to, aby sme zlepšili náš vzťah s ním. Verím, že áno!
