Nie preto, aby sme ho skúmali kvôli nemu samotnému (na to je príliš málo atraktívny v porovnaní s naším Pánom), ale preto, aby sme spoznali taktiku jeho boja a uchránili sa od zbytočných zásahov jeho jedovatých šípov. Tak sa budeme môcť nerušene venovať rozjímaniu o Božej veľkosti a láske.
Existencia Nepriateľa a jeho pôsobenie
Náš Nepriateľ nie je nikto iný ako diabol, ktorý nie je rozprávkovou, resp. hororovou postavičkou, ale reálnou existujúcou duchovnou osobou s vlastnou inteligenciou, vôľou a slobodou. Neexistuje človek na zemi, ktorý by nás tak nenávidel ako on. Práve preto, lebo nám závidí možnosť spasiť sa a byť s Bohom naveky vo večnej radosti, čo on už nemôže. Sme teda v duchovnom boji, nezávisle od toho, či si to uvedomujeme alebo nie. Čo sa teda okolo nás deje? Ako na nás diabol útočí?
Prvým a najdôležitejším nariadením, ktoré Boh dal človeku, je: „Ja som Pán, tvoj Boh, nebudeš mať okrem mňa iných bohov, ktorým by si sa klaňal!“ (Dt5,6-10). Diabol teda potrebuje rozbiť našu zameranosť na Boha a počas celého nášho života sa o to bude pokúšať.
Najskôr sa pokúša zaútočiť na našu vieru, ktorá má byť veľmi osobným vzťahom s naším milovaným Bohom. Ak sa mu podarí dosiahnuť, že nemáme s Bohom žiaden vzťah, alebo Mu, prípadne v Neho, vôbec neveríme, vyhral. Najčastejšie pôsobí bežným spôsobom cez rozličné pokušenia na hriech, a to cez naše pohľady, telo a pýchu. V niektorých prípadoch môže pôsobiť aj mimoriadnym spôsobom, ako napríklad démonickým útlakom (zvuky, hlasy, premiestňovanie vecí), útlakom (znepríjemňovaním života), sužovaním (pôsobenie na psychiku, halucinácie či nočné mory) či v najextrémnejšom prípade posadnutím. Cieľ má jeden jediný – vzdialiť nás od Boha. Ak sme už od neho ďaleko, napríklad, že nás nezaujíma alebo s ním nemáme žiaden osobnejší vzťah, tak sme mu vlastne ušetrili robotu. Ak nemáme nijaké pokušenia, tak nie preto, že sme svätí, ale práve preto, že sme už aj tak na jeho strane.
Okultizmus
Slovo okultizmus znamená „niečo skryté, tajomné“. Hovorí, že existujú skryté, neviditeľné sily a človek si ich môže pomocou určitých rituálov nakloniť, ba dokonca aj ovládať a využívať vo svoj prospech. Ako vidíme, ide tu o to, že človek chce byť Bohom a manipulovať vecami podľa svojej vôle, kým Boh chce od neho úplnú odovzdanosť a dôveru, čo sa mu už až tak nepozdáva. Niekedy sa teda môže vydať alebo skĺznuť na cestu okultizmu, a to práve z troch dôvodov: pýcha, túžba po moci alebo túžba po peniazoch. Okultizmus má štyri oblasti: mágiu, špiritizmus (vyvolávanie duchov), veštenie a okultné liečiteľstvo. Je to svet, ktorý je nesmierne široký a členitý. Ťažko by tu bolo hovoriť o okultizme vo všeobecnosti. Stačí vymenovať niekoľko vecí, ktoré do neho patria a ktoré sú totálne nezlučiteľné s láskou k Bohu: ochranné predmety (amulety, talizmany, červená šnúrka), veštenie (z ruky, z tarotových kariet, kávy a iné), homeopatické „lieky“, čítanie horoskopov, používanie kyvadiel, návšteva okultných liečiteľov a moderných čarodejníkov, lapač snov, „rušič“ patogénnych zón a mnohé iné. Všetky tieto veci však majú spoločné jedno: sú snahou nahradiť nám Boha. Chceme sa stať tými, čo hýbu neviditeľným svetom, ale vôbec nám nenapadne, že to môžeme a máme robiť v spolupráci s Duchom Svätým.
Samozrejme, nie do všetkého z týchto vecí vždy vkĺzneme s úplným vedomím. No diabol je dosť zákerný na to, aby cez to všetko pôsobil aj bez nášho výslovného dovolenia. Je to ako s džúsom, v ktorom je jed. Ak ho vypijete, darmo sa budete sťažovať na celý svet, že ste o tom nevedeli. Otrávite sa. V prípade nevedomosti hriech nemáte, no následky v podobe útlaku si, bohužiaľ, ponesiete.
Jednou z oblastí, ktorej sa budeme trochu venovať, je hudba. Tá bola odnepamäti vyjadrením človeka. Bola niečím, v čom chcel človek vyjadroval svoje city, niečo z toho, čo prežíva. Vieme, že hudba má mnoho podôb, no je nám jasné, že kresťan, ktorý je zapálený láskou k Bohu, nezloží rovnakú hudbu ako satanista, ktorý nenávidí celý svet vrátane svojho života. Platí jednoduché pravidlo: tak ako je nemysliteľné, aby si satanista vypočul cestou do roboty gregoriánsky chorál alebo chválovú pieseň s názvom Náš Boh je väčší, tak je nemysliteľné, aby kresťan počúval pieseň s názvom Highway to Hell (Diaľnica do pekla). Chápeme?
Hudba nie je len súhrou tónov, preto nehovorme: hudba mi predsa nemôže uškodiť, aj tak neviem, čo tam spievajú! Hudba vplýva na naše vedomie a podvedomie. Ak počúvam hudbu, ktorá, ako sa hovorí, „drása nervy“, budem mať skôr sklon k agresivite. Ak budem počúvať hudbu, ktorá je „príjemná, melodická, rytmická“, skôr sa budem cítiť uvoľnene a bližšie k Bohu. Rovnako ak mám túžbu počúvať veľmi tvrdú hudbu – čo mám v srdci, že v nej nachádzam svoje vyjadrenie?
Teraz nechcem povedať, že kresťania majú počúvať len sladké melódie. Boha možno chváliť rozličnými žánrami. No existujú dva žánre, ktoré sú vyložene nezlučiteľné s kresťanstvom, a to: hard rock a dead metal, a to práve pre ich častú priamu spojitosť so satanizmom. Stačí si pozrieť vyjadrenie jej interpretov, preložiť ich piesne či pozrieť obaly CD-čiek, aby sme pochopili prečo.
Rovnako ezoterická hudba nie je len „upokojujúcou hudbou“. Je za tým celá filozofia. Samotná ezoterická hudba je spojená s ezoterickým myslením, východnými náboženstvami, otváraním a čistením čakier a podobne. Najčastejšie je spojená s jogou, o ktorej nezlučiteľnosti s kresťanstvom sme už raz písali (článok nájdete TU). Ak by sme aj vylúčili možnosť jej negatívneho vplyvu na podvedomie človeka, ktoré v tomto článku nejdeme dokazovať, stále jej hlavnou myšlienkou zostáva, aby človek vstúpil do seba, zameral sa na seba, naladil sa na kozmickú harmóniu a našiel v sebe všetko, čo potrebuje. Toto my kresťania nemôžeme nasledovať. My sme a máme byť zameraní na nášho milujúceho Stvoriteľa. Pravdepodobne je to na dlhšie rozprávanie, ale okrem tohto všetkého zostáva zaujímavosťou, že ľudí žijúcich intenzívne osobný vzťah s Bohom a plných Ducha Svätého pri počutí ezoterickej hudby chytí hrôza a zimomriavky. Čo je teda za tým?
Kritériá rozlišovania
Naznačili sme nesmierne členitý a komplikovaný svet. Ako sa v tom všetkom nestratiť? Ako neprepadnúť úzkostlivosti a nebezpečenstvu vidieť diabla vo všetkom a všade? Hlavným kritériom rozlišovania je toto: vedie ma to bližšie k Bohu alebo ma to od neho vzďaľuje? Pomáha to, čo robím alebo používam, môjmu vyjadreniu viery? Dokázal by som to robiť, aj keby som videl vedľa seba Ježiša? On totiž pri mne je, len ho nevidím!
Prevencia a zbrane duchovného boja
Sme v duchovnom boji o našu dušu. No ak sme v boji, potrebujeme nevyhnutne nejaké zbrane. Aké napríklad? Tou najväčšou zbraňou sú sviatosti, medzi ktorými vyniká Eucharistia a svätá spoveď, ktorou sa očisťujeme od hriechov. Každé zotrvávanie v ťažkom hriechu je ťažší stav ako posadnutie, lebo kým pri posadnutí sa človek ovládať nemôže, zotrvávanie v ťažkom hriechu je úplne dobrovoľné a vedomé. Ďalšími zbraňami sú modlitba, pokánie, pôst, pokora, čítanie Božieho slova, vzývanie Ježišovho mena a úcta ku Kristovmu krížu a Kristovej Krvi, moc kňazského požehnania, sväteniny (svätená voda, požehnané predmety) a mnohé iné.
Čo robiť, ak som „zasiahnutý“ Nepriateľom?
Čo robiť, ako som sa našiel v niektorej zo spomínaných kategórií? V prvom rade, zostať pokojný i pokorný. Ježiš mi dal všetky prostriedky na to, aby som mohol opäť zažiť duchovnú slobodu. Keď si uvedomím, že som týmito vecami zradil Boha, pretože som mu nedôveroval, úprimne to oľutujem a pri najbližšej príležitosti to vyznám vo svätej spovedi. Ak mám príležitosť, je dobré absolvovať aj modlitbu za oslobodenie a vnútorné uzdravenie, ale len po tom, ako tie veci vyznám vo svätej spovedi. Lebo je to práve svätá spoveď, ktorá z nás vytrháva hriech aj s koreňom. Modlitba za vnútorné oslobodenie a uzdravenie nás potom oslobodzuje od vplyvu zlého ducha v našom živote.
Treba zdôrazniť, že podmienkou dobrej svätej spovede je odklonenie sa od hriechu a pretrhnutie všetkých väzieb s ním. Ak som sa teda venoval vešteniu alebo mágii, pred mojou spoveďou je nevyhnutné spáliť všetky tieto predmety a knihy. Treba z domu odstrániť všetky „rušiče“ patogénnych zón, lapače snov, strhnúť z ruky červený náramok a namiesto sošky Budhu v obývačke dať obraz Božieho milosrdenstva. Až potom môžeme hovoriť o odklonení sa od hriechu a toho, čo je s ním spojené.
Ešte jednou a nie menej dôležitou oblasťou je odpustenie. Môžeme absolvovať všetky semináre za vnútorné uzdravenie a oslobodenie na Slovensku, ak sme neodpustili zo srdca tým, čo nám ublížili, nebudeme uzdravení ani oslobodení, dokonca nebudeme mať platné ani sväté spovede. Ježiš hovorí: „odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame“. Ak teda neodpustíme, ani nám nebude odpustené. Netreba si zúfať. Niektoré veci a rany je veľmi ťažké odpustiť, no Boh chce našu dobrú vôľu. Chce, aby sme odpustili aspoň rozumom. V srdci ešte môže byť trpkosť, ale citové odpustenie je následná Božia milosť a dar od Boha. My urobme rozumové rozhodnutie odpustiť a city s tým prídu ako následok nášho uzdravenia.
Náš Boh je väčší
Boh je víťaz nad zlom, preto, ak sa pridružíme k nemu, budeme aj my víťazi. Boh ale túži byť milovaný. Stvoril nás preto, aby nás miloval a aby sme milovali my jeho. Hoci sa nám to na prvý pohľad môže zdať čudné, ale ak nemilujeme Boha, v podstate sami sebe berieme pravý zmysel nášho života. Nepotrebujeme sa nezdravo skúmať a zahĺbiť do skúmania vlastných myšlienok, aby sme v nich našli vlastnú spásu, ani nepotrebuje ovládať matériu na to, aby sme sa cítili dôležití. Človek sa v Božej blízkosti nielen cíti dobre a pokojne, ale chápe aj nesmierne tajomstvo svojej existencie.
Boh je víťaz nad zlom. Zlo netreba prehnane skúmať ani sa ním zaoberať. Už má dosť tých, ktorí mu robia reklamu. Zaujímajme sa o neho iba do takej miery, do akej je to nevyhnutné, aby sme boli opatrní, nedali sa ľahko zviesť na nepriateľskú stranu a mohli sa nerušene venovať oslave Boha, čo budeme robiť po celú večnosť.
