Hľadáme, čakáme, dúfame, prosíme, no stále neprichádza odpoveď. Blúdime v tichu, blúdime v temnotách. Vravíme si: „Bože, ak to je Tvoje vôľa, daj mi znamenie, že mám ísť touto cestou/vybrať si tohto partnera/nastúpiť na túto školu/opustiť túto prácu...“ A tak sme v tichu. V tichu, ktoré nás zožiera a my len čakáme na odpoveď. Pevne však verím, že našou úlohou nie je prosiť Boha o nadprirodzené zoslanie signálu. Áno, niekedy Boh koná aj touto cestou, no nie vždy to tak je.
Viete, čo sa stane, ak budete očakávať odpoveď? Budete si ju domýšľať! V každom jednom citáte, v každom jednom povzbudení od známych, v každej jednej prednáške, modlitbe... budete hľadať a domýšľať si Božie zjavenie a usmernenie do vašej situácie. Ešte raz: BUDETE SI DOMÝŠĽAŤ! V týchto veciach budete nachádzať také usmernenie, aké vy chcete do svojho života počuť. Tak teda Božia vôľa alebo tá moja?
Je dobré pýtať si odpovede na otázky. Ba priam si myslím, že Bohu je nesmierne sympatické, keď ho pozývame do toho, aby sa stal spolupracovníkom v našom živote. No niekedy skrátka nie je čas na to, aby boli naše otázky zodpovedané. Nie preto, lebo si nezaslúžime vedieť odpoveď, ale len jednoducho preto, lebo ešte nenastala správna chvíľa na to, aby nám boli odpovede zjavené. No a možno Boh chce, aby sme odpoveď hľadali spolu s Ním a nie si ju od Neho len mechanicky pýtali.
Ak očakávame od Boha, že nám presne povie, čo máme urobiť alebo akým smerom sa máme vybrať, tak sme asi úplne nepochopili, čo sa v druhom liste Korinťanom v piatej kapitole siedmeho verša hovorí: „Žijeme totiž z viery, nie z toho, čo vidíme.“ Nebuďme ako apoštol Tomáš, ktorý prehlásil: „Ak neuvidím, neuverím.“
Verím teda, že Boh každému z nás ukáže presný dôvod, pre ktoré sa veci v našich životoch dejú tak, ako sa dejú. Verím tomu, že raz pochopíte to ticho, v ktorom sa teraz nachádzate a naučíte sa mu plne rozumieť. No rovnako verím, že práve táto cesta, na ktorej sme, cesta plná otázok a neistôt je tým, čo nás orezáva a tvaruje do takej podoby, v ktorej nás Boh chcel mať. Veľmi by som vám chcela povedať, že hneď zajtra vám Boh nadprirodzene odpovie na vaše otázky alebo že hneď zajtra pochopíte zmysel vašej bolesti, straty, pádu… No to vám povedať nemôžem.
Žiadaj Boha o to, aby ťa vzal na miesta nové.
Viem však, že Boh si nesmierne váži našu vytrvalosť a vieru. Keby nám Boh zjavil, kedy presne dostaneme odpovede na naše otázky, kedy budeme uzdravení, tak by sme sa zapreli, modlili sa, preškrtávali si dni k víťazstvu. My sme však povolaní ku kráčaniu s vierou. „Pane, aj keď neviem, kadiaľ kráčam, viem to, kam smerujem. Smerujem k Tebe. Kamkoľvek ma povedieš, Pane, ja pôjdem za Tebou. Nebudem sa pýtať “prečo”. Možno budem šomrať, Pane, ale aj tak chcem kráčať, kadiaľ ma Ty budeš viesť. Pretože ja viem, že Ty si už kráčal predo mnou a rovnal si mi chodníky.“
Čo ak teda Boh mlčí, lebo chce, aby sme prebrali iniciatívu? Čo ak Boh momentálne neodpovedá, lebo ti dáva na výber? Čo ak Boh mlčí, aby sa ukázala tvoja skutočná dôvera v Neho? Boh je spoluautorom nášho života. Nikdy nás NEPOTREBOVAL, On si nás VYBRAL Nezahadzujme preto svoj potenciál. Dôverujme tomu, čo do nás Boh vložil a chyťme sa príležitosti. Verím, že v období, kedy čakáme na nejaké Božie usmernenie, zjavenie alebo vysvetlenie, nás Boh volá k tomu, aby sme si poň šli. Nečakajme na to, rozbehnime sa tomu naproti! Prestaňme sa starostiť a vstúpme do života, do ktorého nás povolal Boh. Nenachádzaš odpovedať, lebo ju hľadáš neustále na tých istých starých miestach. Žiadaj Boha o to, aby ťa vzal na miesta nové. Žiadaj ho, aby Ti dovolil preskúmať nové oblasti tvojho života i tvojho srdca.
Kým teda čakáš na odpoveď, tancuj, smej sa, rozvíjaj sa, chváľ, ďakuj a rozdávaj lásku. V pravý čas Boh vleje do tvojho srdca pravdu poznania a ty Mu budeš ďakovať, že pravda, ktorú si hľadal/a, bola výsledkom procesu, ktorý si podstúpil/a.
Autor: Nikola Murgašová
