Asi medzi nami niet človeka, ktorý by nikdy v živote nedostal reťazovú správu. Pracujete si na počítači, máte veľa roboty, keď v tom si všimnete, že vám prišla správa od kamaráta. Máte ju ihneď preposlať, inak sa stane niečo zlé. Naopak, ak ju pošlete, môžete si byť istým, že budete „v milosti“. Na takéto čosi momentálne nemáte náladu a správu odignorujete. Čosi vám však nedá pokoja a začínajú prichádzať výčitky: „Čo ak som to predsa len mal odoslať? Čo ak sa mi niečo stane? Figurovalo tam slovo Boh, anjeli, viera, šťastie... Som taký hrozný kresťan, keď som to zablokoval alebo odignoroval?“
Ak chceme žiť skutočne autentický kresťanský život, azda by sme aj v týchto veciach mali mať jasno. O to viac, že ich sú skutočne plné naše e-mailové schránky. Na začiatok možno povedať, že tak, ako nie je všetko zlato, čo sa blyští, tak nie je ani všetko, kde figuruje slovo Boh, viera a anjeli, kresťanské. Aby sme so seba nenechali robiť šašov a mali čistejšiu vieru, pozrime sa teda na to, ako správne rozlišovať takéto reťazové správy.
Ukážka reťazovej správy:
V prvom rade treba predstaviť dve kritériá, ktoré nám veľmi ľahko pomôžu rozlíšiť, o aký typ správy ide. Prvým je správna forma správy a druhým jej správny obsah. Forma násilnej správy bude veľmi rada používať slová ako šťastie, požehnanie, anjeli, archanjeli, priatelia, dokonca aj Boh, často ale v úplne pomýlenom zmysle. Manipulatívna správa je často formulovaná takto: „Všetko nechaj tak a ihneď...“ Vytvára teda istý tlak. Najľahšie sa však správa rozlišuje ani nie tak podľa jej začiatku, ako podľa jej konca: „Ak túto správu nepošleš...“ A nasleduje množstvo vyhrážok a zlých predpovedí do tvojho života. Myslím, že na to netreba vysokú školu, aby sme vedeli rozoznať, že toto skutočne nie je Božie vyjadrovanie a ani vyjadrovanie Božích nasledovníkov.
Druhým kritériom je obsah správy. Naoko môže mať reťazová správa celkom prijateľnú formu, možno bez násilných výrazov ako „ihneď“ a „ak to nepošleš, tak zradíš Boha, vieru...“, ale jej obsah nás môže vyrušiť. Najčastejším posolstvom reťazovej správy je strach, na základe ktorého máme nejako konať. Napríklad: „Ten a ten povedal, že zajtra o tej a tej hodine sa má niečo stať. Ak sa za to nepomodlíš, budeš aj ty za to zodpovedný. Urýchlene konajme!“
Strach nemôže, podčiarkujem – nemôže – byť Božím posolstvom.
Strach nemôže, podčiarkujem – nemôže – byť Božím posolstvom. Akonáhle je správa motivovaná strachom, na základe ktorého má človek nejako konať, nejde o Božie posolstvo, a teda ani nie sme povinní na ňu odpovedať. Rovnako reťazové správy, ktoré chcú varovať pred koncom sveta v tom a tom čase nie sú Božím posolstvom. Ježiš povedal, že ani anjeli v nebi nevedia, kedy príde koniec sveta. Prečo by to teda mali vedieť ľudia? Nemáme byť neustále pripravení a pokojne prežívať náš každodenný život?
Reťazové správy, v ktorých ide o modlitbu, ešte vôbec nemusia mať do činenia s Bohom. Existuje aj akási magická modlitba, kedy niečo povieš a má sa ti niečo stať, bez ohľadu na tvoj vzťah s Ním. Takéto reťazové správy, mnohokrát typické pre ezoteriku, neposilňujú náš vzťah s Bohom, práve naopak, predstavujú nám jeho karikatúru a robia z nás otrokov.
Aby sme nehodili všetko do jedného vreca, je potrebné doplniť, že reťazové správy môžu byť aj výborným nástrojom mobilizácie veriacich kresťanov. Napríklad, ak sa stalo niečo vážne, niekto zomrel, ťažko ochorel, je pred ťažkým rozhodnutím a súrne potrebuje modlitbu, rozposielanie hromadnej správy najbližším kamarátom a známym je určite veľmi dobrý prejav lásky voči tomu, kto potrebuje pomoc. V takom prípade sa ale vyvarujme slova „ihneď“, pretože po prečítaní takejto správy adresát sám vycíti jej dôležitosť a bude sa na ňu snažiť čo najrýchlejšie zareagovať. Platí pravidlo, že aj keby na ňu zareagoval „neskoro“, Boh berie aj naše budúce modlitby na daný úmysel, aby ich použil pre dobro daného človeka. Čas je viac starosťou nás ľudí ako Boha. Rovnako v takýchto správach o modlitbu za niečo nefiguruje „ak to neurobíš, tak sa ti stane toto a toto“. Toto nie je Božia reč. Láska je slobodná, dáva druhému človeku slobodu rozhodnúť sa pre ňu. Ani Ježiš nenútil druhých nasledovať ho, ale sa spýtal aj Dvanástich: „Aj vy chcete odísť?“ (Jn 6,67). Milovať znamená dávať možnosť odmietnuť.
Spoločné modlitbové úsilie je úžasná a veľká vec. Možno povedať, že hýbe svetom. Ale iba vtedy, ak je naša modlitba motivovaná láskou a nie strachom. Láska nie je vtieravá, násilná, neuráža sa, ak ju niekto odmietne. Láska miluje bez nároku na odplatu. Prosme si od Ducha Svätého dar rozlišovania, aby sme nemuseli žiť v strachu, manipulácii a neslobode, ale aby sme pokojne a bezpečne žili náš vzťah s Bohom, ktorý je Pánom času a všetkých situácií, ktorý je Všemohúci.
