Mimoriadne jednoducho. Boh nám dal rozum na to, aby sme ho používali. Človek ako celok je bytosť biologická, psychologická, sociálna a spirituálna. Život každého z nás je obrovským a nenahraditeľným darom, o ktorý sa musíme bezvýhradne starať a zveľaďovať ho. Modlitbou v kombinácii s pasivitou to však nedosiahneme. Modlitba má byť základom všetkej našej činnosti a fungovania nás ako osobnosti v tomto svete – to je samozrejmé –, ale bez nášho pričinenia to skrátka nepôjde. Myslím si, že Boh nás v prvom rade sprevádza, ale rozhodnutia robíme my. Je pri nás deň čo deň, sekundu za sekundou a pomáha nám v prípade najväčších maličkostí, ako aj v tom, čo nedokážeme ovplyvniť vlastným pričinením. Nemôžeme však očakávať, že sa posadíme do kresla ľahkomyseľnosti, lenivosti a nechuti a ty, Bože, rob si so mnou, čo chceš, mňa to už netrápi. Nie! Existuje jedno pekné slovenské príslovie: Pomôž si, človeče, aj Boh ti pomôže.
V posledných desiatkach rokov sa u ľudí v globále čoraz viac zvyšujú psychické problémy, ktoré sa týkajú ako vlastnej osoby, tak aj styku s ľuďmi okolo nás. Prečo je to tak, je už na inú tému, no veľmi dobre vieme, že isté etapy života mnohých jednotlivcov si vyžadujú odbornú pomoc, kedy človek reálne nevie „kudy kam“. Neraz si myslíme, že všetko zvládneme sami, pretože každý zdravý jedinec disponuje istou dávkou vlastnej hrdosti. „Prepánajána, čo by si kto o mne pomyslel, keby sa dozvedel, že som bol u psychológa? To by bola hanba!“ – „Som dostatočne silný, a preto žiadnu pomoc nepotrebujem, nikdy!“ – „To som na tom až tak zle, že musím ísť za cvokárom?!“ – „Pomodlím sa a bude dobre. Pán Boh sa postará.“ (...)
Áno, tomu ver, že Pán Boh sa postará, ale nie, keď budeš sedieť na zadku a nič nerobiť. Boh od teba chce, aby si sa do riadenia svojho života naplno vložil. Dal ti ho, tak s tým niečo rob! Ak sa hodláš donekonečna krútiť vo svojom marazme, melanchólii, negativizme či iných neblahých skvostoch, budeš sa modliť, aby sa niečo zmenilo, no nemáš záujem sa o to pričiniť, ďaleko nezájdeš. Boh chce tvoju snahu a vedz, že vtedy ti veľmi rád pomôže. Zasahuje najmä vtedy, keď sa snažíš a keď vidí, že chceš, no už ďalej nevládzeš a nevieš, ako z toho von. Nikdy však nestoj na mieste.
V Biblii sa píše: „Maj vo vážnosti lekára, lebo ho potrebuješ, a veď ho stvoril Najvyšší (na pomoc iným). (Sir 38, 1).“ Ak si nevieš dať rady a prežívaš so sebou samým či v interakciách s druhými ľuďmi pravidelne opakujúce sa komplikácie a zvažuješ siahnuť po psychologickej pomoci, nie je to akákoľvek hanba; ba naopak, ide o prejav sily, pretože tak vystupuješ zo svojej komfortnej zóny a v rámci zodpovednosti za svoj život s ním mieniš urobiť poriadok. Pán vždy tvoju snahu požehná, pretože má v obľube, keď zveľaďuješ dar, ktorý ti daroval – tvoj život. Vôbec sa neobávaj toho, čo si kto pomyslí, pokiaľ chceš napredovať.
Pochopiteľne, neznamená to, že ti teraz radím, aby si pre každý náznak bolesti vlastnej duše mal utekať za psychológom. Mnoho problémov sme totiž bez väčších starostí schopní vyriešiť sami, len sa do toho treba aktívne zapojiť a neľutovať sa. Veľakrát pomôže sa o tom s niekým porozprávať a nedusiť v sebe emócie nestability a zmätku. Psychológ nastupuje, ak naozaj cítiš, že to sám nezvládneš a nemá ti kto primerane poradiť.
Hovorí sa, že psychológ je lekárom ľudskej duše. Je to do veľkej miery pravda. Nepočúvaj samozvaných „duchovných expertov“, ktorí ti budú tvrdiť, že ti stačia modlitby a celý tvoj život bude lúsknutím „Božieho prsta“ jedna krásna, romantická rozprávka. Kdeže! Boh si ťa vyvolil pre boj o lásku a našou úlohou je vracať Mu ju láskou k sebe, k ostatným, ako aj Jemu samotnému. Rob toľko, koľko vládzeš, a tam, kde už ďalej nemôžeš alebo to nedokážeš ovplyvniť svojimi obmedzenými ľudskými silami, prichádza On so všetkou svojou mocou a láskou k tebe. Buď k sebe zodpovedný a úctivý – zaslúžiš si to a Pán tiež! 
