„Konzervatívec či liberál?“ ozýva sa z každej strany.
Čím viac sa blíži dátum volieb (29. február 2020), cítim, akoby sa už aj tak napätá atmosféra ešte viac zahusťovala... A my vedieme svoje zákopové vojny. Priama paľba a zásah: „Ty liberál ***.” Opačný tábor sa nenechá zahanbiť a už letí odistený granát: „Konzerva jedna, do stredoveku s tebou...” A tak sa na to niekedy z bezpečnej, inokedy vnútorný pokoj ohrozujúcej vzdialenosti prizerám na „bojové pole diskusií” a v duchu si spolu s JC hovorím: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň!” (Jn 8:7)
Do toho akási zvláštna hmla zahalí bojisko a ja už ani neviem, z ktorej strany a akými „zbraňami”, (smrť (priam tak) ako život (býva) v moci jazyka...“ (Pr 18:21), bojujú „tí moji”. A tak guľky, granáty, slová, nadávky... lietajú čím ďalej a rýchlejšie bez rozmyslu, jednoducho mnohokrát strieľajú tak, ako príde.
Konzervatívec či liberál? (Ospravedlňujem sa za tento môj dramatický úvod, ktorý sa ale momentálne odohráva niekde v centrálnych oblastiach mojej šedej mozgovej kôry).
Čo je to za zvláštne slová?
Politické smery/myšlienkové prúdy, ktoré vznikajú a svoj prvotný boom zažívajú na prelome 18. a 19. storočia ako reakcia na spoločenské udalosti či zmeny. Liberalizmus ako reakcia na „zrútenie” sa feudalizmu a feudálnej spoločnosti. Konzervativizmus ako akási ozvena na zmeny po francúzskej revolúcii (áno, viem, veľmi zjednodušujem; preto pre väčšie množstvo a komplexnejšie informácie odporúčam naštudovať si podrobnosti, význam pojmov atď. v odbornej literatúre).
Ale opäť k veci. Myslím si, že rozdeľovanie a vnášanie politickej terminológie do prostredia Cirkvi nepatrí.
A musím to povedať na rovinu:
„JA NIE SOM LIBERÁL ANI KONZERVATÍVEC! JA SOM KRESŤAN!”
A tým sa dostávame k samotnému jadru celej témy a aj odpovedi na viackrát položenú otázku.
Som kresťan! A to, kým som v Kristovi, resp. moje vedomie toho, čo z takéhoto sebavyjadrenia vyplýva, by malo samo osebe (myslím si) vypovedať viac ako „onálepkovanie” sa vyššie spomenutými označeniami. Pretože moje vedomie „kým som v Kristovi” riadi aj moje rozhodovanie a môj názor ovplyvňuje (v najlepšom slova zmysle) práve toto! Integrita a identita našej osoby, ktorú do nás Duch Svätý pri krste vytlačil ako nezmazateľnú pečať, musí určovať, kým sme a ako sa pozeráme na seba i na druhých. Identita Božieho dieťaťa, ktoré je kráľom, kňazom a prorokom a jej vedomie má byť oporou v čase búrok a nepokojov. A pri všetkom sa pýtajme povestné W. W. J. D. („Čo by urobil Ježiš”).
A čo by urobil predsa vieme. Je „o tom” dokonca napísaná najpredávanejšia kniha na svete - Biblia.
A práve preto si myslím, že rozdeľovanie liberál/konzervatívec, tradicionalista/progresívny atď. je nezmyslom a v Cirkvi nemá miesto.
W. W. J. D. je tou odpoveďou. A tým sa máme riadiť aj pri tzv. liberálnych či konzervatívnych otázkach, ktoré momentálne (ale aj celkovo) rezonujú a hýbu (aj) predvolebným svetom ľudí (nevynímajúc nás kresťanov).
Ja sám som mnohými označovaný za liberála. (Akože párkrát sa už aj stalo, že som bol označený za konzervatívca, prípadne spiatočníka). Ja sa osobne nezaraďujem ani do jedného táboru. Niektoré moje názory sám vnímam ako progresívne (aj na často kladené eticko-morálne otázky... A nehanbím sa za to), iné oproti tomu zas až priveľmi konzervatívne. Ale keď sa na to pozerám z odstupom, hovorím si, veď aj Pána Ježiša, či apoštolov, ako takých kresťanov (či už prvotnej Cirkvi alebo v priebehu dejín), pokladali za „progresívcov“ (príhodnejšie povedané, zámerne nechcem použiť slovo liberál, keďže by mohlo byť zle pochopené).
Vec, na ktorú by však ale nikdy nemali zabúdať, je, že my nie sme vlastníkmi pravdy... My sme a máme byť jej správcami (čo najviac vernými a autentickým nasledovateľmi tejto Pravdy). Pravdy, ktorej sa budeme na konci veku zodpovedať. Ktorá sa nás nebude pýtať, koľko diskusných vojen sme vyhrali, koľkých „nepriateľov“ sme argumentačne odzbrojili... Ale koľko sme milovali. („Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje.“ (Lk 7:47)) Koľko hriechov prikryla naša láska. (1Pt 4:8) Či sme posudzovali (resp. odsudzovali) podľa nášho zdania (výberu politických strán, preferencií, názorov etc.) alebo podľa spravodlivosti. (Jn 7:24)
Snažme sa žiť podľa Pravdy. Porozmýšľajme najskôr o ľuďoch, s ktorými žijeme, s ktorými sa stretávame, s ktorými ideme do politickej diskusie alebo len o tých, s ktorými sa dnes prvý raz stretneme. Zamyslime sa koľko predsudkov, koľko falošných predpokladov, nepravdivých očakávaní v sebe nosíme. A uvedomme si, že najskôr musíme druhého poznať, byť s ním a milovať ho a až potom zistíme, kým v skutočnosti je. A až potom nálepkujme označeniami „konzervatívec/liberál“. W. W. J. D.?
Našou úlohou a najväčším prikázaním je: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!‘ Druhé je toto: ,Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!‘ Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet“ (Mk 12:28-31). Teda interpretované do dnešnej doby a aj k téme, ktorú sa tu snažíme rozobrať - naučiť sa počúvať, tolerovať a hneď neodsudzovať názor, či politické presvedčenie druhého v človeka. Navyše, keď sami máme aj „liberálne“ a „konzervatívne“ názory a presvedčenia na najrôznejšie otázky.
A ako preukázať lásku darovaním slobody a rešpektovaním názoru svojmu aj politickému oponentovi? Pomôžem si slovami Katechizmu katolíckej Cirkvi: „Cirkev, ktorá na základe svojho poslania a svojej kompetencie nijako nesplýva s politickým spoločenstvom, je zároveň znamením a ochranou transcendentného charakteru ľudskej osoby.“ Cirkev „rešpektuje a podporuje politickú slobodu a zodpovednosť občanov“. (2245) A tak, keď Pán a jeho telo, Cirkev, necháva každému človeku politickú slobodu, je aj našou úlohou to rešpektovať. Rešpektovať však neznamená tiché pritakávanie na všetko. Ale v zmysle slov sv. apoštola Jakuba: „Vedzte, bratia moji milovaní: Každý človek má byť rýchly, keď treba počúvať, ale pomalý do reči a pomalý do hnevu.“ (Jk 1:19) Sloboda (slobodná vôľa, presvedčenie) neznamená robiť si, čo chcem, ale vždy sa rozhodnúť pre dobro.
A aby sme sa aj vopred vyhli možným dezinformáciám, nijakým spôsobom nechcem nijako zľahčovať politickú situáciu, ani obraňovať názory, ktoré sa síce ukrývajú pod označením „liberálne“ alebo naopak „tradične kresťanské“, avšak sú v eticko-morálnom či dogmatickom rozpore s učením Cirkvi či Písma Svätého. Označením pána Ježiša či apoštolov za progresívne zmýšľajúcich som vonkoncom nechcel ani len naznačiť, pripadne citáciami Písma podporovať výklady niektorých dnešných odborníkov či teológov, súčasné témy ako interrupcia, eutanázia, LGBTI, gender, korupcia..., ktoré schvaľujú. Písmo Sväté a Magistérium Cirkvi je aj pre mňa smerodajným ukazovateľom, s ktorým sa aj ja osobne, ako aj ostatní autori, stotožňujeme, a ktoré ich pokladajú za neprijateľné a v rozpore s učením a tradíciou Písma a Cirkvi, avšak s ohľadom na povestné Augustínovské: „Miluj hriešnika, nenáviď hriech.“ Buďte požehnaní i požehnaním.
A 29. februára nezabudnite ísť voliť. 
