Titulky časopisov kričia, že padá ekonomika. Hlas z rádia varuje pred prírodnou katastrofou. Najnovšie výskumy upozorňujú, že sa pravdepodobne nedožijeme zajtrajška. Uprostred tejto búrky prichádza Ježišova otázka: „Čo sa bojíte?“ (Mt 8,26) O deti, prácu, zdravie? O budúcnosť, ktorá nám nepatrí?
Bojíme sa, že nesplníme kritéria tohto sveta a zajtrajšok nenaplní naše očakávania. Dokonca máme obavy, že tento článok nebude „dosť dobrý“.
Strach nám nedovolí ísť po diaľnici rýchlosťou 130 km/hod. Nášmu susedovi bráni sadnúť za volant. Kde je skutočná hranica medzi opatrnosťou a chorobnou panikou? Majme odvahu sa pozrieť pravde do očí. „Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ (Jn 8,32) Odhoďme všetky klamstvá, ktorým sme uverili, pretože diabol je „majstrom lži“. Väčšina vecí, ktorých sa desíme, sa v skutočnosti nikdy nestanú.
Strach nám neustále pripomína včerajšie zlyhanie. Nedovoľuje nám žiť. Prináša nám nepokoj. Pokúšame sa ho zahnať výbuchom hnevu, alkoholom, hladovkou a neustálou sebakontrolou. Môžeme sa mu poddať. Necháme sa zatlačiť do kúta a uzavrieme sa do mrzutej samoty. Je tu aj iná možnosť.
Skúsme mu čeliť. Hystéria alebo neistota, ktorá nás paralyzuje, nie je od Boha. „Veď Boh nám nedal Ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy.“ (2Tim 1,7) Rozhodnime sa postaviť proti nepriateľovi a náš Boh bude bojovať za nás. Najskôr musí prebehnúť boj o naše srdce.
Nechajme vyhnať zo svojho srdca bojazlivosť, ktorá zaberá miesto láske. Vpustime ju dnu, lebo „dokonalá láska vyháňa strach.“ (1Jn 4,18) Nie napodobeniny ponúkané svetom...
Lúč vychádzajúceho slnka pohladil jej tvár. Ticho naplnilo prázdnotu srdca.
– Neuspeješ! – kričal svet.
– Nemáš dosť síl! – zaburácal vietor.
Sklonila hlavu.
– Zdvihni zrak! – vyzýval pohľad nemej tváre kohosi tak zvláštne uloženého na kuse dreva.
– Len maj dôveru, dcéra moja! – a vyšla von. (Tob 7,17)
Každé ráno máme šancu sa rozhodnúť znova. Je to na nás. Prosme o Ducha rozvahy a vykročme vpred. Povedzme strachu a klamstvám o našom živote radikálne „nie“. Strach nikdy nezložil pieseň. Nikdy nenapísal knihu, nezachránil vzťah, nezabehol maratón, nepromoval ani nevyhral konkurz. Tak mu nedovoľme vyhrať.
Nezabúdajme, že nie sme v tom sami. „I doľahla naňho hrôza a úzkosť.“ (Mk 14,33) V Getsemanskej záhrade zakúsil aj Ježiš, čo je to strach. Aby nám ukázal, čo s ním robiť. Modlil sa: „Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem, ale čo ty.“ (Mk 14,36) Oslovuje Otca dôverne – slovami dieťaťa: „Abba“. Ide o jednoduchú a úprimnú modlitbu. Žiadna teatrálnosť. Náš Otec nehľadí na veľkosť slov, ale na úprimnosť srdca. Poznáme príbeh z evanjelia. Otec nám dal vo svojej múdrosti silu čeliť tomu najväčšiemu strachu. Ako bude pokračovať náš príbeh? Zatlačíme strach do kúta? Ježiš nás vyzýva: „Čo spíte? Vstaňte, modlite sa...“ (Lk 22,46)
Obyčajná nemocničná izba. Neobyčajný pacient.
Jednoduchá otázka: „Prečo chcete ísť po toľkých rokoch na spoveď?“
Ťažká odpoveď: „Bojím sa, že umriem a...“
Sucho v ústach. Slzy v očiach.
Existuje zdravý strach? Pri Ježišovom premenení počuli učeníci hlas z oblaku. „Padli na tvár a veľmi sa báli.“ (Mt 17,6) Naše obavy nám väčšinou nedovolia spať. Okrádajú nás o pokoj. Tento strach je však iný. „Strach z Pána je hlboké zdravé uvedomenie si, že nie sme Boh.“ (E. F. Davis) Boh premieňa naše svetské obavy. „Ak je Kristus veľký, naše strachy sú malé. Ak bázeň pred Ježišom rastie, životné strachy sa zmenšujú.“ (Max Lucado) „On je tvoj Pán, vzdaj mu poklonu.“ (Ž 45,12) Padnime pred ním aj my na tvár. Potom príde jeho dotyk a slová: „Vstaňte a nebojte sa!“ (Mt 17,7)
„Nebojte sa!“ tak často prízvukované bl. Jánom Pavlom II.
„Nebojte sa!“ 366-krát opakovaná veta vo Svätom písme na každý deň v roku.
Autor: Dominika Hájková
