Upravený úryvok z knihy Stephena Kinga Prekliatie Salemu (Salem‘s Lot). Možno trochu drsný. Celá kniha je smutná a temná. Nečítala sa mi ľahko, aj keď mám knihy od tohto autora rád. Niektoré viac, iné menej. No tak temnú knihu ako túto som od neho ešte nečítal. Vyššie spomínaný odsek má svoju temnotu, rovnako ako celá kniha, no zároveň nesie aj silné posolstvo. Posolstvo viery. Viery, ktorá robí zázraky. Ako povedal iný úžasný spisovateľ, Roald Dahl: „Tí ktorí v zázraky neveria, ich nikdy nezažijú.“ Koľkokrát by stačila Tvoja viera? Pretože práve ona robí zázraky. Respektíve Boh skrze tvoju vieru.
Celá Biblia je pretkaná odkazmi na vieru, na boj so strachom. Pre mňa je to jeden z dôvodov prečo sa k nej rád vraciam. Slovné spojenie „Nebojte sa“, sa v nej objavuje 365-krát. Bolo by zaujímavé spočítať, koľkokrát sa v nej spomína viera, ktorá robí zázraky.
„Keď žena videla, že sa to neutají, rozochvená pristúpila k nemu, padla mu k nohám a pred všetkými ľuďmi sa priznala, prečo sa ho dotkla a ako sa ihneď uzdravila. Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby. Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a povedali: „Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa?“ Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa, len ver!“ (Lk 8, 47-50)
„On odpovedal: „Od detstva. A často ho vrhol aj do ohňa a do vody, aby ho zahubil. Ale ak niečo môžeš, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!“ Ježiš mu povedal: „,Ak môžeš?!‘. Všetko je možné tomu, kto verí.“ A chlapcov otec hneď vykríkol: „Verím. Pomôž mojej nevere!“ (Mk 9, 21-24)
Poznáš? Uzdravenie ženy chorej na krvotok a vzkriesenie Jairovej dcéry v prvom odseku. Dva veľké Ježišove skutky. Dva veľké výsledky ľudskej viery hneď po sebe. Následne v druhom odseku rozhovor Ježiša s otcom chlapca posadnutého zlým duchom. Biblia jasne ukazuje, že zázraky sa dejú tým, ktorí veria. No aj ten, kto v Teba verí, zároveň od Teba potrebuje podporu vo svojej viere, resp. nevere. Najlepšie sa držíme vtedy, keď pri nás niekto stojí. Keď mu môžeme odovzdať svoje problémy, keď máme komu veriť. Avšak nezabúdaj - si kresťan – tak ako Tvoja modlitba nikdy nie je monológom, tak sa ti nemôže stať, že pri tebe nikto nebude stáť!
Správna viera v sebe musí niesť odovzdanosť. Odovzdanosť - tak jednoduchá a pritom tak náročná. Čím viac poznáme tento svet, tým je nám ťažšie odovzdať sa. Keď sme malými deťmi, tak nás netrápi okolitý svet ani žiadne iné problémy. Máme svoju mamu, ktorá nás drží v náručí a my jej bezpodmienečne dôverujeme. Potom však dozrievame a naša odovzdanosť sa stráca. Čím je pre nás daná vec v živote dôležitejšia, tým je nám ťažšie odovzdať ju. A pritom by nám odovzdanosť tak pomohla! Ja sám som napríklad nemal problém odovzdať svoje hľadanie práce, avšak v oblasti vzťahov je mi veľmi ťažké odovzdať sa.
"Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť a piť, ani o svoje telo, čo si oblečiete ... A kto z vás si môže svojou ustarostenosťou predĺžiť život čo len o jediný lakeť? ... Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá. ... Nebuďte teda ustarostení o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa o seba postará." (Mt 6, 25-28-34)
Učme sa odovzdanosti. Ide ruka v ruke spolu s vierou. Avšak daj si pozor a nemýľ si odovzdanosť s pasivitou! Hľadám si prácu? Tak nečakám, kým ku mne príde sama, ale posielam žiadosti. Páči sa mi dievča? Tak ju oslovím, komunikujem s ňou, pozývam ju von a nečakám, kým mi sama padne do náručia.
A vo chvíľach, keď už naše ľudské sily nestačia, prichádza On. Prichádza, keď odovzdanosť spolu s vierou strácame, pretože naše ľudské sily sú v koncoch.
Nezabúdajme však, že všetko v našom živote má svoj zmysel. Všetko sa deje z nejakého dôvodu. My iba nemáme možnosť vidieť celý kontext. To môže len On. Tak Mu ver... Ako by si si mohol myslieť, že máš silu pôsobiť na veci čo i len zo stotiny tak ako On? Tak prečo sa mu potom bojíš odovzdať?
A okrem odovzdanosti skúsme ešte pridať trochu (viac) vďačnosti. Vďačnosti Bohu a vďačnosti všetkým ostatným, ktorí nám sprostredkovali dar viery. A dokonca úplne zadarmo. Jedna dobrá kamoška mi raz povedala, že je vďačná za svoju vieru. Hlboké slová. Vďačnosť je v živote kresťana veľmi dôležitá. Vtedy, keď si vďačný, uvedomuješ si hodnotu svojho života, uvedomuješ si všetky dary, ktoré dostávaš. Len vďačný človek môže byť šťastný. Si vďačný aj za vieru? Za dar viery? Za to, že Ti je oporou? Je úžasné vedieť, že stále je tu Niekto, Kto sa o Teba postará, o Koho sa môžeš oprieť. “Nebudem sa báť zlého, lebo Ty si so mnou.” (Ž 23, 4)
Otec biskup Tomáš Galis v predhovore knihy Mužský strach povedal: „Opakom strachu nie je odvaha, ale viera.“ Nekorešponduje to s úvodným úryvkom? S bojom s upírom? No zároveň aj s bojom s upírmi, ktorých stretávaš každý deň. Viera spolu s odovzdanosťou a vďačnosťou sú tým, čo môže priniesť pokoj do tvojho často rozbúreného srdca. Mali by to byť tri nevyhnutné atribúty každého kresťana.
... nepochybuj, ja dokážem urobiť ešte omnoho viac než si myslíš. Dôveruj mi! ...
Autor: Štefan Klembara
