Kresťanská viera nie je „náboženstvom knihy“. Kresťanstvo je náboženstvom Božieho „Slova“, ktoré „nie je napísané a nemé slovo, ale Slovo vtelené a živé“. Aby slová Písma nezostali akoby mŕtvou literou, je potrebné, aby nám Ježiš Kristus, večné Slovo živého Boha, skrze Ducha Svätého otvoril myseľ, žeby sme porozumeli Písmu (Katechizmus Katolíckej Cirkvi,108).
Je samozrejmé, že pre našu vieru sú slová Písma dôležité. Avšak, ako prízvukuje Katechizmus, naša viera nie je náboženstvom knihy, ale náboženstvom Božieho Slova, ktoré sa „stalo telom a prebývalo medzi nami“ (Jn 1, 14). Biblia zostáva mŕtvou literou, kým sa každé jedno jej slovo nečíta s (p)ohľadom na Slovo, ktoré sa stalo telom.
Ten, ku ktorému všetko smeruje, sa stal telom
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo má Biblia vlastne na mysli, keď večného Božieho Syna nazýva Slovom? Tento náš výraz úplne nevystihuje bohatstvo, ktoré sa skrýva v gréckom „Logos“. To označuje rozumný princíp, ktorý riadi vesmír, teda konečný zmysel, dôvod, logiku a krásu, skrytú za všetkým. A celé kresťanstvo spočíva na ohromujúcom tvrdení, že aby Boh vyslovil svoje Slovo, aby vyjadril zmysel, ku ktorému všetko smeruje, a aby sme pochopili, kým je On, kým sme my, a jeho konečný plán pre svet, zvolil si prostriedok, ktorým je ľudské telo.
Tak ako za Ježišových čias, aj dnes, keď ľudia počujú, aké dôležité je telo pre kresťanskú vieru, odpovedajú ako niektorí z prvých učeníkov: „Tvrdá je to reč, kto to môže počúvať?“ (Jn 6, 60). Je to pochopiteľná reakcia. Ako by mohlo niečo tak pozemské, ako je ľudské telo, vyjadrovať niečo nebeské, Božie tajomstvo? A predsa, ak veríme vo význam Vianoc, tak by sme mali veriť aj tomuto. Pre tých, čo nie sú slepí, naše telá nie sú len biologické, ale sú teologické – objasňujú Božiu logiku, hlavný zmysel všetkého.
Práve preto Teológia tela svätého Jána Pavla II. nie je iba učením pápeža o manželskej láske a ľudskej sexualite, hoci sa najčastejšie chápe takto. Áno, určite je aj tým, ale zároveň je to aj omnoho viac. Ako povedal sám Ján Pavol II., jeho Teológia tela „sa týka celej Biblie“ a ponára nás do „perspektívy celého evanjelia, celého učenia, ba viac, celého poslania Krista“. V optike manželskej lásky nás Teológia tela Jána Pavla II. vedie, aby sme „znovuobjavili zmysel celej existencie... význam života“.
Na základe mojich rozhovorov (Christophera Westa, poznámka prekladateľa) s katolíckym publikom po celom svete je mi jasné, že si často neuvedomujeme, čo sa naozaj deje v liturgii. Ako to hovorí Ježiš v evanjeliu podľa Matúša 13, 13, hľadíme, a nevidíme, počúvame, a nepočujeme, ani nechápeme. Keď sa na nedeľné liturgické čítania pozrieme s pomocou Teológie tela, je to akoby sme si nasadili okuliare, ktoré nám pomôžu vidieť celý biblický príbeh (a liturgiu samotnú) v ostrých kontúrach. Známe pasáže a podobenstvá sa zrazu „dokorán otvoria“, a my budeme môcť vstúpiť do hĺbky ich tajomstva a pochopiť ich podstatu tak, ako nikdy predtým. Uvidíme, že ako to Ježiš naznačil v Mt 22, 1-14 a Lk 14, 15-24, celý kresťanský život je pozvaním na svadobnú hostinu!
Boh chce byť naším manželom
Písmo používa mnoho obrazov, aby nám pomohlo pochopiť Božiu lásku k nám. Každý obraz má svoje vlastnú hodnotu a miesto, ale slovami sv. Jána Pavla II., dar Kristovho tela na kríži naplno zjavuje zásnubnú lásku Boha (Mulieris Dignitatem 26). Biblia skutočne od začiatku do konca rozpráva snubný alebo manželský príbeh. Začína v knihe Genezis manželstvom prvého muža a ženy, a končí v Zjavení manželstvom Krista a Cirkvi. Presne uprostred Písma sa nachádza erotická poézia Piesne piesní.
Všetky tieto tri miesta sú kľúčom na čítanie a pochopenie celej biblickej histórie. Naozaj, celé Písmo je možné zhrnúť piatimi jednoduchými, ale ohromujúcimi slovami: Boh chce byť naším manželom. Veď posúďme:
Vtedy si ťa navždy zasnúbim, za pravdu a právo si ťa zasnúbim, za lásku a zľutovanie, zasnúbim si ťa za vernosť, takže poznáš Pána (Oz 2, 19).
Boh pozýva jedinečným a neopakovateľným spôsobom každého z nás do nevídanej intimity s ním, ktorá sa podobá na intimitu manželov v jednom tele. Ako hovorí pápež František, sloveso „pripútať sa“ (ktorým Písmo opisuje manželské zjednotenie) v hebrejskom origináli označuje intenzívny súzvuk, fyzické a vnútorné primknutie, a to až do takej miery, akou sa opisuje jednota s Bohom: „Moja duša sa vinie k tebe“ (Ž 63, 9). Kvôli sile blaženosti zo zjednotenia s Bohom láska bez pôžitku a vášne nestačí, aby mohla symbolizovať jednotu ľudského srdca s Bohom: „Všetci mystici potvrdili, že nadprirodzená láska a nebeská láska nachádzajú svoje symboly v manželskej láske“ (Amoris Laetitia 13, 142).
Pre návrat k skutočnej posvätnosti, pravej svätosti obrazov, bude síce zrejme potrebné, aby sme sa popasovali s istými rozpakmi či až strachom, ale pravda je priam „škandalózna“, totiž že Písmo opisuje zanietenie Boha pre svoj ľud vášnivými erotickými obrazmi (pápež Benedikt: Deus Caritas est 9). Ten istý Svätý Otec vyhlásil v posolstve na Pôstne obdobie 2007, že eros je súčasťou samotného Božieho srdca: Všemohúci očakáva „áno“ od svojho stvorenia, tak ako mladoženích od svojej nevesty.
Ako by to zmenilo farnosť, ak by každý prežíval sv. omšu cez optiku Teológie tela?
Christopher West
Preklad: Miriam Bicková
Pokračovanie: Svätá omša rozpráva najväčší ľúbostný príbeh všetkých čias
Zdroj: http://corproject.com/251-transforming-your-mass-experience-with-the-tob-lens-pt-1/
