Každý si z detstva vezmeme niečo, čo nás ovplyvní do takej miery, že vieme, čo chceme a vieme aj čo nechceme v živote mať a robiť. Vedela som, že najlepšie pre mňa bude, ak budem celý svoj život len sama, pretože v lásku som neverila. Veď všade navôkol boli vzťahy a aj manželstvá, v ktorých stále boli len nejaké problémy a ja som niečo podobné nikdy nechcela zažiť. A tak sa môj život začal uberať aj takýmto smerom, skôr smerom samoty, ale o to viac som bola odhodlaná ísť si za svojimi snami. Chcela som úspech, víťazstvá, v niečom vyniknúť a dokázať ostatným ľudom, aby vedeli kto som a čo robím. Čim viac som si za tým išla, tým viac som aj dosiahla to, čo som si zaumienila.
Vrcholový šport ma naučil sebadisciplíne, nevzdávať sa a ísť si za svojim cieľom. Môžem povedať, že mnohokrát aj na úkor zdravia. Jednoducho, hnala ma túžba byť lepšia než ostatní a robiť to, čo iní nerobia. Najväčšia zmena začala, keď sa mi do rúk dostali knihy o úspešnosti, ktoré ma ešte viac motivovali, aby som bola lepšia a lepšia. Možno sa to nezdá, ale je v nich skrytý liberalizmus a feminizmus, ktoré ma presvedčili o tom, že som slobodná žena, ktorá si môže robiť čo len chce, dosiahne čo chce a že si vystačím aj sama. Z tejto oblasti bol už len krok k ezoterike a knihám, ktorým som natoľko podľahla, až som bola v akomsi svojom svete a presvedčení, že život je a musí byť len pozitívny, lebo sami si ho vytvárame. Často som sa nasilu smiala, aj keď mi práve do smiechu nebolo a snažila sa presvedčiť samu seba, že to tak je, veď to bolo písané aj v tých knihách. Meditovala som a predstavovala si, že som už úspech dosiahla a to sa neskôr aj všetko skutočne premenilo na realitu. Robila som tak, ako asi všetci, čo videli film Tajomstvo. No radosť žiť, veď kto by taký život nechcel? ALE...
Dostala som sa do bludného kruhu. Niečo som dosiahla a v zapätí som mala pocit, že keď nič nerobím, tak zlyhávam a to ma viedlo k depresiám. Postupne z toho prichádzali zdravotne problémy, ktoré dávali zabrať aj mojej psychike. Dostavili sa spomínane depresie a úzkostne stavy, ktoré sa časom stupňovali. Zrazu mi bolo ťažko ísť von medzi dav ľudí, neskôr som mala problém ísť do obchodu, až som čoraz viac času trávila sama doma. Prestavalo ma už baviť žiť.
A vtedy prišiel ten zlom, keď mi moja kamarátka položila otázku či sa modlím k Bohu. Odpovedala som , že nie. Celkovo som vtedy cirkev a kostol vnímala ako niečo, bez čoho sa dá normálne žiť a nie je to k životu potrebné. Kamarátka mi vtedy rozpovedala svoje svedectvo, ako jej Boh zmenil život a mňa to natoľko zaujalo, že som to predsa len skúsila. Dala mi ruženec a vysvetlila, ako sa mám modliť.
Modlila som sa a rozhodla som sa ísť aj na spoveď. Mala som také zmiešané pocity a bála som sa, lebo pred rokmi som nemala dobrú skúsenosť na spovedi a farár bol dosť nepríjemný. Ale premohla som strach a po veľmi dlhej dobe (po 15 rokoch), som znovu išla na spoveď, kde som vyznala všetky svoje hriechy. Bola to dvojhodinová generálna spoveď a zažila som prijemný rozhovor s farárom, ktorý mi nič zlé nepovedal, len povedal, aby som sa modlila úprimne aj naďalej, aj keď sa môj stav môže zhoršiť. Dni a noci som so slzami a bolesťou v modlitbách prosila Boha, aby sa nado mnou zmiloval a odpustil mi, že som ho zavrhla. Tak postupne išli dni a ja som sa modlila vždy, keď som mala túžbu aj párkrát do dňa. Moje stavy sa zhoršovali, ale neodradilo ma to a modlila som sa ďalej. Do cesty mi prihádzali ľudia a rôzne ponuky spolupráce, ktoré ma chceli zviesť na tú istú cestu späť, ale už odhodlaná veriť opäť len v Boha som všetko iné odmietala. Až napokon sa Boh skutočne nado mnou zmiloval a ukázal mi cestu, ktorou mám ísť. Pocítila som skutočnú túžbu milovať a byť milovaná. V tom okamihu som vedela, čo musím urobiť a aké hriechy mám. Nikdy predtým som nepocítila taký pokoj. Ani vtedy, keď som hocičo dosiahla alebo vytvorila, naozaj nikdy a preto som uverila a verím. Keď mi je občas aj teraz ešte zle, tak vezmem do ruky ruženec a modlím sa a cítim, že Boh mi pomáha. Môj život sa zmenil, keď som sa obrátila k Bohu. Vzala som si muža, ktorého milujem, ktorý stal po mojom boku aj v mojich najhorších stavoch a stále ma podporoval. Teraz sa modlíme spolu, podporujeme a vzájomne sa dopĺňame.
Stretla som v živote mnohé úspešné ženy v biznise a pamätám si, že niektoré z nich si tak priali mať krásny milujúci vzťah, mať muža a rodinu, ale stále vraveli, že nemajú šťastie v láske.
A ja sa pýtam: „Je úspech skutočne to, čo nás ženy a naše srdce naozaj upokojí?“ Bohužiaľ, mnohé ženy zabúdajú na to, že mať muža po svojom boku, nie je súperiť s ním, ale dopĺňať sa navzájom. Nie je to o tom hľadať toho najkrajšieho, bezchybného a minimálne rovnako úspešného ako sú ony. Nenechajme sa oklamať feminizmom či liberalizmom, ktorý sa tvári tak pozitívne a moderne. Práve naopak, je treba sa vzdať toho presvedčenia, že dokážem byť lepšia ako muž. Niektoré veci je potrebné nechať urobiť muža, aj keď by sme to vedeli urobiť aj samé. Nepovyšovať sa nad ním, tolerovať jeho chyby lebo aj my ženy ich máme. Mužské práce majú na starosti muži a ženy majú tiež svoju rolu v živote. Lebo žena nikdy nepocíti skutočné naplnenie ak nebude milovať a nebude milovaná. To darmo, my ženy môžeme dosahovať najlepšie výsledky v športe, v biznise, v čomkoľvek čo robíme, ale pokiaľ nie sme milované a nemilujeme, nič z toho nám nedá pocit skutočného naplnenia a pokoja v našom srdci.
Aj preto Boh hovorí: „Ženy podriaďujte sa svojim mužom ako pánom… Muži milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev... Preto muž zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele...”
Boh nám tu dáva úžasný návod na to, ako by malo fungovať kresťanské manželstvo. V prvom rade musíme uveriť, čo nám hovorí Biblia, že Boh ustanovil manželstvo. V knihe Gn 2,18 sa hovorí: „Boh stvoril muža na svoj obraz.“ A tiež sa tam hovorí, že: „Nebolo dobré, aby bol človek sám.“ Potom sa v Biblii hovorí, že Boh stvoril pre muža ženu ako jeho pomocníčku. Spôsobil, že na Adama doľahol spánok a keď Adam spal, Boh urobil veľkú operáciu. To bola prvá operácia, a dobrá operácia. A tu Boh vybral von niečo z muža – niečo, čo je veľmi blízko srdca muža a stvoril z toho ženu. Čiže miesto ženy v mužovom živote a v manželstve je blízko srdca. A muž miluje ženu v srdci. Takže základom manželstva je láska. A vidíme, že Pavol to v tejto stati píše veľmi jasne. Takže teraz budeme hovoriť spolu s mojou manželkou a budeme sa navzájom dopĺňať.
V dnešnej dobe internetu na nás z každej strany tlačia citáty, názory, ktoré nás presviedčajú, aby sme netrpeli vo vzťahu, ak máme problém, ale radšej hľadali šťastie inde. Tak opúšťame jeden vzťah a vrháme sa do druhého a takto je to dookola, veď predsa nebudeme riešiť vo vzťahu aj problémy. V manželstve je to trošku o niečo iné, je to už aj akási zodpovednosť. Bohužiaľ, žijeme v dobe rozvodov a to je ten problém dnešnej doby. Od každého problému radšej utečieme, ako by sme ho mali riešiť spoločne s človekom, ktorého sa to týka. Obhajujeme sa často tým, že máme slobodu, máme možnosti a predsa nebudeme na jednom mieste pri človeku, ktorý nás nevie pochopiť alebo s nami niečo nezdieľa.
Základom manželstva je láska. Podľa Božieho slova by mali byť všetky manželstvá založené na láske. Láska v Biblickom zmysle však nie je pocit. Láska, nie pocit, je to rozhodnutie. A zvlášť láska, o ktorej hovorí Biblia, má svoj pôvod v Božej láske. Biblia hovorí, že Boh je láska. A Boh hovorí, že ak niekomu niečo chýba, má prosiť Boha o lásku. Pretože sú časy v manželstve, keď necítime lásku. A to je práve čas, aby sme vo svojich srdciach urobili rozhodnutie – milovať. Pretože sme si prisľúbili vstúpiť do manželstva s tou ženou alebo s tým mužom. A tak to rozhodnutie hrá veľmi dôležitú rolu na základe záväzku. Manželstvo má dve veľmi dôležité zložky. Jedna je láska a druhá je záväzok. Keď je láska slabá – vstupuje záväzok. Keď je záväzok slabý, tak láska príde na pomoc. Takže potrebujeme obidva. Ale niekedy môžu byť obidva veľmi slabé a vtedy naša modlitba príde na pomoc a Božia moc je vždy naporúdzi a Božia moc je mocná...
A keď sa oženíš alebo vydáš a niečo nefunguje v manželstve a ty začneš zrazu uvažovať: „Ó, ja som si zobral nesprávneho človeka, možno som sa nepýtal Boha.” Ale ak si kresťan teraz a predtým si neveril v Boha, Boh môže spôsobiť, že tvoje manželstvo bude fungovať, pretože manželstvo je od Boha. Aj keby si si v tom čase, čo si bol neveriaci, zobral tú nesprávnu osobu, tak nie je žiaden dôvod teraz rozmýšľať, ako vycúvať z tohoto vzťahu. Pretože Boh chce urobiť z tohoto vzťahu niečo prekrásne. A ja verím, že keď my aplikujeme v našom živote princípy Božieho slova, tak takmer každé manželstvo môže fungovať. Myslím, že sú nejaké výnimky, pri ktorých sa jedná o zneužívanie, kde pre ženu nie je možné, aby celý život zostala pod fyzickým zneužívaním manžela. Avšak aj v takomto manželstve Boh môže robiť zázraky. Len aby sme si uvedomili, že v akomkoľvek bode je teraz vaše manželstvo – verte, že Boh z toho môže urobiť niečo krásne.
Preto zbavme sa my ženy presvedčenia, že úspech nám v živote stačí, že stačí byť sama, lebo si vieme všetko zariadiť. Nedajme sa oklamať knihami, ktoré si môžeme kúpiť bežne v kníhkupectvách, ale rozmýšľajme, či to, čo robíme a kam smerujeme nám naozaj prináša pokoj do nášho srdca alebo sa len ženieme za akýmsi podmienečným šťastím a vrháme sa do bludného kruhu.
Ja ďakujem Bohu, že mi ukázal cestu, a že viem aké je to milovať a byť milovaná.
Veronika Ferencová
