Možno to u teba zakaždým vyzerá približne rovnako:
páči sa ti, je to dobrý chalan, chodieva do spoločenstva (!), hráva na chválach (!!), je vtipný (!!!) (a možno mu ešte prirátaš nejaké tie bonusové body za modré oči a statnú figúru...)
V jeden večer ti od neho cinkne správa na Messengeri a tebe sa rozbúcha srdce, ale po niekoľkých dňoch (ak nie hneď) začneš mať čudný pocit, po pár týždňoch sa v tom utvrdzuješ a po mesiaci si o tom presvedčená, že ten muž nie je pre teba. Pán z nejakého dôvodu zasvietil červenú – bez ohľadu na to, či tomu rozumieš alebo nie, si si istá, že nateraz to s tým človekom fungovať nebude.
A tu nastáva problém. Máš ho rada a zdá sa ti, že najlepšie bude, ak ho necháš v akomsi „medzipriestore“ – páči sa ti, keď sa s ním môžeš porozprávať, jeho prítomnosť ti príde vhod, keď potrebuješ objatie, ale keď sa to on snaží posunúť z kamarátstva do vzťahu, nechávaš ho na vážkach, zasekne sa to na mŕtvom bode a on nechápe, prečo. A keď sa ťa na to opýta, odpovedáš neurčito alebo neodpovedáš vôbec.
A toto, moja milá, nie je fér.
Opakujem, nie je to fér.
Ten človek si to nezaslúži.
Ľudské srdce nebolo stvorené na takéto hry. V stávke je živý a zraniteľný človek, ktorého vnútro môžeš nesprávnym zaobchádzaním zdevastovať na niekoľko rokov.
Neviem, prečo to robíš.
Možno sa bojíš konfrontácie. Máš strach z toho, že keď ho odmietneš, riskuješ, že ho to zraní? Isteže áno, ak to s tebou myslel vážne, tak ho to určite bude chvíľu bolieť. Ale napriek tomu je „nie“ tá najsprávnejšia odpoveď, ktorú mu môžeš dať. Nechceš ho predsa nechávať vo falošnej nádeji a sebecky si ukradnúť jeho srdce bez toho, aby si mu ty ponúkla to svoje. Ak ho láskavo uvedieš do pravdy, pravda ho oslobodí.
A možno si sa už unavila z toho mnohoročného kráčania po vodách a nie si si úplne istá, či to Pán s tými prisľúbeniami myslel vážne, a tak sa podvedome snažíš zaistiť si rezervu. Ale, moja milá, sama dobre vieš, že s Pánom to nikdy nebolo o rezervách a že vždy, keď si sa pokúšala nájsť vo svojom živote istoty bez neho, dopadlo to smiešne. Hlboko v srdci si uvedomuješ, že ti žiadna rezerva nestačí, pretože jediné, čo ti stačí, je On sám a jediné, čo je pre teba najlepšie, sú jeho plány pre teba. Nie si už unavená z toho, že to chceš mať všetko pod kontrolou? Prestaň sa vzpierať, vzdaj sa pred ním, lebo jemu na tvojich vzťahoch záleží viac než tebe a ešte zďaleka s tebou neskončil.
A možno si to „namotávanie“ zažila od mužov a teraz im to podvedome vraciaš. Možno si „len“ potrebuješ doplniť sebavedomie. A možno sa tak veľmi bojíš samoty, že si schopná urobiť čokoľvek len preto, aby si nemusela tráviť večery so svojimi myšlienkami. Pomenuj si svoju príčinu a prines ju k Ježišovým nohám, lebo len tam môže byť (a bude!) uzdravená.
Takže v zásade je to úplne jednoduché: Ak to nemyslíš vážne, prestaň sa tváriť, že to tak myslíš. Ak nemáš záujem, tak mu povedz, že nemáš záujem. Pretože keď ho nechávaš čakať a pritom s určitosťou vieš, že s ním do vzťahu ísť nechceš, potom by si mala zvážiť, či si vôbec zrelá na akýkoľvek vzťah.
A viem, bude ťa to bolieť, bolo ti s ním predsa dobre. Možno prídeš o dobré kamarátstvo. Alebo sa to kamarátstvo budete snažiť udržať, ale bude to čudné. A možno sa to časom dá do poriadku.
Napriek tomu ti hovorím: buď odvážna a priama, jednaj férovo, povedz hneď na začiatku, čo od vzťahu očakávaš a nemotaj mu hlavu. Lebo každé tvoje láskavé, opodstatnené a na kolenách premodlené „nie“ je „áno“ človeku, ktorého si raz vezmeš. A buď si istá, že keď si ho vyberieš, keď povieš rozhodné „áno“ po toľkých rokoch, čo si hovorila „nie“, jeho srdce v tebe nájde bezpečné miesto. A to je dnes veľká vzácnosť.
Katarína Furdáková
