Možno to mnohé z vás poznajú.
Stretnete ho (tu môžete dosadiť ľubovoľné meno), zamilujete sa, ste šťastné.
Po rokoch opadnú tie krásne ružové okuliare a ľudovo povedané, z princa na bielom koni je zrazu len ten kôň, no váš príbeh pokračuje. Spolu s dostávaním sa zo zamilovanosti sa množia nové nepochopenia, hádky, konflikty. Jednu takúto som nedávno zažila aj ja...
Vošla som do šera chladného bruselského kostola. Rovnaký chlad som cítila aj vo vnútri. Pred rozhovorom s kňazom som tajne dúfala (bola som až presvedčená), že mi ,,chytí stranu“ ako sa to ten môj snúbenec správa. Až kým som nepočula vetu, ktorú som počula predtým už veľakrát, ale vždy prešla okolo mňa, nie cezo mňa. Mala som pocit, že takéto veci sa mňa netýkajú.
,,Dominika, si na tvojom snúbencovi závislá, nebuď.“
Ako môj otec hovorieva, pozerala som ako ,,žaba z prachu“. Ja? Závislá? Moja pýcha mala problém niečo takéto stráviť. Ale skutočne to bola pravda. Moje šťastie sa vždy odvíjalo od toho, ako sa vyvíjal náš vzťah.
Moje šťastie sa vždy odvíjalo od toho, ako sa vyvíjal náš vzťah.
Určite si mnohé z vás povedia, že je predsa banálna vec hľadať šťastie v Bohu. A ja som bola presvedčená, že to robím. Až kým som nezistila, že ráno ma viac zaujíma, či mi napísal ,,on“ ako ,,On“, že večer chcem ,,jemu“ a nie ,,Jemu“ hovoriť posledné slová na dobrú noc, že cez deň kontrolujem, či mi zavolal a pokiaľ nie, upadám do akejsi zlej nálady. Zrazu veta, že som skutočne závislá od môjho snúbenca, začala dávať zmysel. Úprimne som si musela priznať, že keby sa mi Ježiš tri dni ,,neozval“, asi by som neplakala.
Úprimne som si musela priznať, že keby sa mi Ježiš tri dni ,,neozval“, asi by som neplakala.
Bohu vďaka za Ducha Svätého, ktorý mi cez tohto kňaza povedal to, čo som si nikdy neuvedomovala.
A ty? Uvedomuješ si to?
Či stačí ,,dobrú noc“ bez smajlíka a si smutná?
Cez deň sa neozval a teba to ,,vytáča“?
A vytočilo by ťa rovnako, keby mlčal Ježiš?
Keby si Jeho messenger (Sväté písmo) nevidela päť hodín aktívny?
Plakala by si, keby si s ním týždeň nebola?
Keby ste sa niekoľko dní nerozprávali?
Na kom máš postavené svoje šťastie? V koho ruky ho vkladáš?
Toto nemá znieť ako výčitky, ale ako jednoduché otázky, na ktoré som si aj ja musela odpovedať a priznať si, že robím chybu. Skutočne som bola závislá a z tejto závislosti sa stále ,,liečim“. Týmto nepovzbudzujem k ľahostajnosti, ale k slobode, ktorú ti chce dať sám Boh. Samozrejme, že si zraniteľná, veď aj v tom tkvie tvoja krása a ženskosť. No som presvedčená, že mať Boha na prvom mieste je ten najlepší nápad, najväčšia výzva a najkrajšia láska.
Autor: Dominika