Veľmi veľa ľudí vníma lásku celkom inak ako by malo. Je im ťažké ju prijímať a pochopiť, že by ich mohol niekto bezpodmienečne milovať. Lásku vnímajú ako niečo, čo si treba zaslúžiť. Iste, veľa ľudí si v tomto bode znudene pomyslí: “Áno, už zas je tu reč o sebaláske či sebavedomí, na ktoré nikto nikdy nevie dať recept.” Bohužiaľ je to tak - práve tí, ktorí o sebe pochybujú, majú často aj veľké problémy v nadväzovaní vzťahov. A je to práve preto, že lásku zle vnímajú a nevedia ju prijímať.
Ako je to teda možné, že niektorí ľudia vnímajú lásku ako niečo, čo si treba zaslúžiť? Napriek tomu, že sa to ťažko hovorí, za pokrivené chápanie lásky môžu rodičia, a to aj v prípade, že naši rodičia sú na pohľad úplne normálni. Nemuseli sme byť v detstve fyzicky týraní a ani mať rozvedených rodičov, či mať rodičov alkoholikov. Čo však treba poznamenať je, že občas sa aj v zdanlivo normálnej rodine vyskytuje psychické týranie, či nátlak. A práve to spôsobuje v hlavách detí traumu, ktorú si neskôr prenášajú aj do vzťahov v dospelosti.
POKRIVENÁ VÝCHOVA V DETSTVE
Určite všetci máme z detstva spomienku, kedy sme ako deti nechceli jesť, a tak nám bola ponúknutá veta typu ,,Maminka bude smutná, ak to nespapáš.“ Na pohľad nevinná veta, ktorá sa bežne používa, a pritom si nikto neuvedomuje, akú šarapatu to môže nechať v hlavách malých detí, ak im je takýchto podmieňovacích viet ponúknutých viac. Možno si pomyslíte, tak toto je už pritiahnuté za vlasy. No ak sa nad tým hlbšie zamyslíme, ide o menší psychický nátlak, ktorý v skutočnosti hovorí: ,,Ak neposlúchneš, zraníš tým mamu, a keďže ju ľúbiš, nemôžeš to predsa dovoliť".
Ak sa podobné vety hromadia a rodičia pritvrdzujú, často sa stáva, že sa k svojim deťom začnú správať pekne len v prípade, ak deti spĺňajú rodičovské nároky. Tie sa môžu časom zvyšovať, vytvárať tlak na deti, aby v škole mali samé jednotky, aby išli študovať to, čo si prajú ich rodičia, či dokonca aby si za partnera vybrali človeka, ktorého im schvália rodičia. Často sa to deje aj pod hrozbou trestu. Môže sa stať aj opačný prípad, kedy je dieťa rodičom takmer nevšímané, čo dieťa znáša veľmi zle, a tak sa snaží upútať pozornosť bezchybným správaním. V každom prípade takéto správanie rodičov vyhodnotí dieťa svojím vnímaním veľmi jednoducho. Ak sa podriadi, ak bude poslúchať, ak nepovie “nie”, rodič mu dá potrebnú lásku. ZASLÚŽENÚ lásku, pretože poslúchalo a neodporovalo.
No v konečnom dôsledku len ľudia, ktorým sa nemusíme podriaďovať na úkor nášho svedomia, sú ľudia, ktorí pri nás zvyknú stáť v dobrom i zlom.
POKRIVENÉ VZŤAHY V DOSPELOSTI
Takto pokryvené chápanie lásky si potom veľa ľudí odnáša aj do vzťahov v dospelosti. Takíto ľudia sa snažia každému vyhovieť, aj na úkor vlastného dobra. Nevedia odmietnuť, podriaďujú sa a poslúchajú, len aby bolo dobre, pretože sa u nich jednoducho prejavujú naučené vzorce správania. Žijú v myšlienke, že len ak budú spĺňať nároky, ktoré druhý človek na nich kladie, budú milovaní. Bohužiaľ to vyvoláva opačný efekt, pretože pre ľudí, ktorých lásku si musíme zaslúžiť, nikdy nebudeme dosť. Opustia nás, pretože si nás nevážia.
Najviac sa táto zle vnímaná láska javí ako problém v partnerských vzťahoch, nakoľko takto nastavení ľudia voči sebe zvyknú tolerovať aj správanie, ktoré je ubližujúce a neprijateľné. Preto títo ľudia často končia v toxických vzťahoch, kde sú vystavovaní rôznym formám týrania, od psychického, cez fyzické až po sexuálne. Takémuto správaniu sa nebránia, pretože v obmenenej verzii majú v hlave myšlienku z detstva: ,,Ak neposlúchneš, nepodriadiš sa, budeš sa brániť, zraníš tým partnera/partnerku, a keďže ho/ju ľúbiš, nemôžeš to predsa dovoliť.“
Asi nikomu nemusím vravieť, že láska, ktorú si musíme zaslúžiť, nie je žiadna láska. Skutočnú lásku si totižto netreba zaslúžiť. Ak nás má niekto naozaj rád, nemusíme sa nijako obzvlášť snažiť a dokazovať niekomu svoju hodnotu. Jedinou našou úlohou je, že sme. Presne toto je BEZPODMIENEČNÁ láska. Rodičia si často neuvedomujú, že či už sú ich deti tvárnejšie alebo v dospelosti si volia vlastnú cestu, v prvom rade sú Boží dar. Všetci sme dar, ktorý našim rodičom požehnal sám Boh. Napriek tomu, že prístup rodičov sa zmeniť nedá, svoje okolie si vyberáme sami. Viem, ľahko sa hovorí a ťažšie sa koná. No v konečnom dôsledku len ľudia, ktorým sa nemusíme podriaďovať na úkor nášho svedomia, sú ľudia, ktorí pri nás zvyknú stáť v dobrom i zlom. Preto si treba vyberať múdro. Na to je však potrebné pochopiť jediné - lásku si netreba zaslúžiť. Stačí, že sme.
