Ahojte, volám sa Mirka. Keď sa na rôznych kresťanských akciách hovorilo, že Boh je skutočne Živý, tak som to chápala i nechápala. Chápala som to v zmysle, že som vnímala, ako mi pomáha, hlavne na vysokej škole, počas skúškového, a keď mi daroval môjho prvého priateľa. Môj prvý skutočný vzťah. No v období vysokej školy sa mnoho zmenilo. Vzťah s týmto priateľom bol „taliansky.“ Mnoho rozchodov, ale i návratov. Zrkadlo dôvery bolo úplne rozbité.
Ale Boh mi cez Neho mnoho odkryl: Môj bývalý partner pochádzal z riadnej katolíckej rodiny s hodnotami, ktoré mu boli vštepované od detstva. Kresťanské radikálnejšie, ale správne. Ja pochádzam zo zmiešanej rodiny. Babka a ocko evanjelici, a mamka katolíčka. Ja s bratom sme evanjelici. Nikto však vieru u nás neprežíval poriadne. Ocko o Bohu vedel, stačilo mu ísť do kostola iba na Štedrý večer, a keď bol pohreb či svadba. To je všetko. U mamky boli zanechané stopy z detstva, to znamená, že, už keď sme boli starší, chodila s nami do evanjelického kostola. Vzťah s Bohom sa formoval v mojom živote od malička až do vysokej školy. Začalo to detskou besiedkou (detskými službami Božími) a pokračovalo to stretkami s mladými veriacimi ľuďmi v našom spoločenstve.
Po tom, ako som si našla vzťah, bola som presvedčená, že moja viera je skutočná a že naozaj milujem Boha. Ale skutočnosť, žiaľ, bola iná! Postupom času na vysokej škole a počas vzťahu s mojím bývalým priateľom, mi Boh odkrýval, či som sa naozaj rozhodla vo svojom srdci, žiť pre Pána. V mojom srdci i v mysli znela otázka: „Mirka, si si istá, že sa nachádzam v Tvojom srdci?“
Postupne som sa oddelila, prestala slúžiť v spoločenstve a odišla som. Po dvoch rokoch som pochopila, že moja služba nevytvárala živý vzťah s Bohom, ale bola akousi náhradou za Boha, až nejakou akoby modlou. To bolo celé.
V Biblii sa píše, že nie je dobre slúžiť dvom pánom, lebo jedného budete milovať a druhého nenávidieť. Taktiež, ak nie si chladný ani horúci, tak ťa Boh vypľuje z úst. Silné slová, však?
A ja som ich pochopila až v máji 2020. Mnohokrát mi môj bývalý partner povedal, že ho nebudem manipulovať, a že takto sa dievča, ktoré je vo vzťahu, nespráva. Že asi má to v mojom spoločenstve nenaučili. Boli to veľmi zraňujúce slová, ktoré bodali rovno do srdca.
Počas toho, ako trval náš taliansky vzťah, sme plánovali svadbu. Spoliehala som sa, že po svadbe budem presne taká, akou by mala byť pravá manželka pre svojho manžela. Zvrat však nastal v tom, že môj bývalý priateľ zrušil svadbu. V tom čase sme boli chvíľu od seba, rozídení. No o 3 mesiace sme sa vrátili k sebe, a vydržalo nám to, žiaľ, 2 mesiace. Príčina bola jasná ako facka!
Nemilovala som Boha celým srdcom! Slúžila som dvom pánom. Aj Bohu aj Satanovi a jeho duchom. Už úplne na začiatku vzťahu som sa vzdala svojej čistoty. Už v počiatku vzťahu, túžba bola nesmierne silná zakúsiť zakázané ovocie, aj keď mi v spoločenstve vštepovali, že sa to nesmie robiť, veď je to hriech! Moje sebazapretie a nastavenie hraníc so slabými kresťanskými hodnotami bolo biedne. Nezvládla som to a spadli sme do pokušenia. Začala som žiť dvojitý život. Hrala som sa na kresťanku, no v skutočnosti som žila svetský život. Ak som aj urobila „niečo kresťanské“, tak som sa chválila kresťanskou náukou môjho spoločenstva. Ak som vyviedla niečo zlé a bolestivé môjmu bývalému priateľovi, tak som sa obhajovala frázou „že mi je to ľúto, prepáč, už sa to nestane, napravím sa, no v skutočnosti som neurobila nič, lebo som sa nevedela poučiť a milovala som len seba a veď robím aj dobré veci, pozri sa, ako som sa zmenila už.“ Bolo to nesmierne povrchné. Ak sa odo mňa niečo vyžadovalo a nezvládla som to svojím sebectvom, tak rada som sa stala obeťou ja, namiesto zobratia skutočnej zodpovednosti napraviť to. Veď ja som obeť, on odo mňa chce príliš veľa nezmyslov: mám sa o seba starať, mám sa mať rada, neprejedať sa, atď!
Tým, ako som sa správala voči bývalému partnerovi a ničila tým náš vzťah, nestála na Božích hodnotách, zotrvávali sme v telesnom hriechu, som sa úplne vyšťavila a bola som ako vyprázdnená nádoba. Túžila som si sama zachrániť život, aj keď som volala po Bohu. Pán Boh si však použil moju kamarátku na to, aby ma prostredníctvom modlitieb oslobodila. A len skrze Božiu milosť sa panenstvo v duchovnom ponímaní navrátilo.
Keď si moje ja však myslelo, že je dostatočne silné už na to aby odolalo pokušeniu, stala sa mi druhýkrát tá istá chyba! Kamarátka ma upozorňovala: „Mirka, daj si pozor!“ V ten čas som znova padla do telesného hriechu s tým istým bývalým priateľom. Neprajem to nikomu, tie muky, čo sme zažívali a nepokoj bol naozaj hrozný! Ale po kamarátkinom napomenutí sme sa naposledy s bývalým priateľom rozlúčili koncom mája a ja som odišla v pokore ako márnotratná dcéra domov. Boh má vďaka jeho milosti, nie mojich zásluh, lieči a uzdravuje.
Pochopila som, že som žila podľa svetských vzorcov, podľa vzorcov u nás doma, a neslúžila Bohu, a nepoznala Jeho skutočnú Lásku. Pochopila som to počas leta, ako som zákerne bývalému priateľovi ubližovala a hrala sa s ním a vymieňala masky!
Ďalej som si uvedomila, aký vplyv majú hodnoty a názory rodiny na výchovu detí, keď jeden partner vychádza z kvázi kresťanskej rodiny, a kvázi sa hrá na kresťana, keď rodinné vzorce sú silnejšie ako čas v kresťanskej komunite. Nesprávala som sa ako poslušné dieťa nášho Nebeského Ocka. Veď som len kradla, ničila a rozbíjala vzťah!
Neuvedomovaním si toho, ako nás Nebeský Ocko miluje, malo za následok vytvorenie mnohých rán v srdciach nás oboch. To dobro, tie pravé kresťanské hodnoty, ktoré boli vštepované aspoň jednému z nás, boli znivočené.
V Biblii v Božom Slove sa píše: „Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť!“ Preto i naďalej prosím a ostávam v pokore pred Pánom, mojím Bohom, Tak ako Dávid vyznal v 51 žalme: „Bože, stvor vo mne srdce čisté a v mojom vnútri obnov ducha pevného. Neodvrhuj ma spred svojej tváre a neodnímaj mi svojho ducha svätého.“ Amen
Miroslava
