Otázka:
Ahojte alebo dobrý deň :)
Neviem, či je toto vhodný spôsob, ale trápi ma jedna vec a chcela by som počuť názor veriacich mladých ľudí.
S manželom sme sa brali minulé leto. Brali sme sa s tým, že už nechceme čakať na manželstvo, keď sme o tom obaja presvedčení a chceli sme svoju lásku spečatiť aj pred Bohom aj napriek tomu, že nemáme ideálne podmienky.
Tými podmienkami myslím skutočnosť, že budeme musieť byť relatívne dosť od seba, keďže ja študujem ešte posledný rok na výške v Bratislave, zatiaľ čo manžel bude u nás doma na strednom Slovensku, kde máme rodinu a manžel aj prácu. Zatiaľ v tom nie je problém, píšem to len preto, aby ste poznali situáciu.
Keďže sme veľa od seba, veľa si píšeme a voláme. V rámci toho som si zvykla posielať manželovi svoje fotky. Myslím úplne normálne fotky z každodenného života. Odfotím sa mu, keď sa pekne oblečiem alebo, keď niekde narazím na veľké zrkadlo alebo, keď si kúpiť niečo nové na seba alebo proste len tak. Chcem, aby ma mal aspoň takto pri sebe. Nikdy som mu neposlala nič nevhodné, som predsa slušná žena, sú to fotky, aké by som sa nemusela hanbiť zverejniť, keby som chcela.
Chcela by som vedieť, aký názor na to majú iní veriaci ľudia? Je na tom niečo zlé? Nejako sa o tom dozvedela manželova mamka, teda manžel jej ukázal náš chat, lebo som mu poslala aj fotku niečoho, čo aj ju mohlo zaujímať, a vyslovene ma za to sprdla, že toto si o mne nemyslela a že si myslela, že som slušné kresťanské dievča.
Vôbec tomu nerozumiem a trápi ma to. Nikdy predtým som s ňou nemala konflikt, ale nemyslím si, že by som tým robila niečo zlé, práve naopak. Chcela by som poznať názor nezainteresovaných, a tiež veriacich ľudí, ako sa na to pozerajú. Robím chybu? Je to nejaká pýcha alebo ja neviem čo, keď pošlem manželovi svoje slušné fotky, keď sme niekoľko dní od seba preč?
Budem veľmi vďačná za váš názor, prípadne za zverejnenie, nech si môžem prečítať aj názory iných.
Pozdravujem a želám krásny, požehnaný deň.
(Tina)
Naša odpoveď:
Ahoj Tina,
vďaka ti za tvoju otázku do našej vzťahovej poradne a aj za tvoj súhlas so zverejnením! Hneď na začiatku vám chceme zablahoželať k vášmu spoločnému kroku smerom do manželstva. Tešíme sa z vás a žehnáme vám!
Cítim, že v tejto otázke veľmi potrebuješ počuť uistenie napriek tomu, že vieš, že nerobíš nič zlé. A máš pravdu. A ja k tomu len dodám, že je to veľmi milé a krásne byť s manželom v takomto spojení aj na diaľku a dokonca až dôležité. Tiež nemusí ísť len o “slušné fotky” - ste manželia (to, ako to myslím, vysvetlím ešte v ďalších riadkoch).
Prečo na to teda jeho mamina reagovala takto? Neviem síce, aký ročník je jeho mamina, ale dajme tomu, že je z tých vyšších ročníkov (tým ale nehádžem všetky vyššie ročníky do jedného vreca, ide iba o názorný príklad, nakoľko nemáme dostatok info k tejto situácii) - je pochopiteľné, že to pre ňu môže byť divné/nevhodné/nedôstojné - nepozná to, lebo jej generácia také nerobila… tak automaticky to je zlé, nevhodné a môže to pre ňu pôsobiť až narcisticky alebo “vyzývavo”.
Otázka teda je, aj keby to tak pôsobilo, je to naozaj zlé? Nie, ste manželia… je to krásne a žiaduce. Veď práve o tom je manželská láska - táto láska je hlbšia, intímnejšia. Preto, keby aj išlo o diskrétnejšie fotky (a áno aj to robia slušné katolícke manželky svojim manželom), posielaš to svojmu manželovi a zároveň už aj milencovi - to je dôležitý aspekt manželov, že sú si zároveň aj milencami, preto by nemala mať ani najmenšiu poznámku, ak by to náhodou videla v jeho mobile. Je to jeho súkromný priestor.
Ako manželka ťa v tom chcem len a len povzbudiť - nevyšla si z role “slušného kresťanského dievčaťa”, iba vyjadruješ manželovi svoju krásu, lásku a pozornosť, buduješ s ním takto vzťah aj na diaľku a za to sa hanbiť nemôžeme. Nech ťa neodradí to, že to videl niekto, komu to nebolo adresované. A ani ten pocit, že čo si o tebe teraz myslí…
Ešte mi napadá otázka, ktorú si už musíš sama zodpovedať. Ako reagoval tvoj manžel? Zastal si ťa alebo ťa tiež “sprdol” alebo sa k tomu ani nevyjadril? Ak áno, rozumiem tvojej neistote v tejto situácii, a tiež aj túžbe po pochopení, uistení, je to prirodzené, ak si to nepočula ani od neho.
Zároveň chcem v tomto povzbudiť aj naše polovičky, aby sme sa dokázali zastať jeden druhého aj v trápnych situáciách - teda “nehrať formu”, že nám sa páči, že nám takto vyjadruje lásku, ale iba dovtedy, dokedy sa náhodou o tom dozvie niekto, kto nemal (rodičia, priatelia, kolegovia…). Vtedy sa tvárime aj my s nimi pohoršene - toto nie! Takáto pretvárka zraňuje, ponižuje a docielime tým len to, že sa nám naša polovička nabudúce už bude hanbiť (alebo báť) vyjadriť lásku tak, ako sa nám to páči.
Žehnám(e) vám do vašej manželskej lásky odvahu, vytrvalosť a aby ste sa nenechali žiadnou “externou” osobou znechutiť ani odradiť.
Potrebuješ aj ty poradiť vo vzťahu? Neboj sa a napíš nám svoju otázku cez tento formulár (klik sem) - tvoju otázku vieme zverejniť aj anonymne a zmeníme aj údaje, cez ktoré by ťa ktokoľvek mohol identifikovať ako to môžeš vidieť aj v tejto poradňovej otázke.
