Otázka:
Dobrý deň prajem!
Chodím s priateľom vyše dvoch mesiacov (ja 23r. on 35r.), no poznáme sa už viac ako trištvrte roka, počas ktorého sme sa spoznávali. Problémy boli v podstate také, že mi nedokázal prejaviť lásku. Dokonca ju viac prejavoval svojim kamarátkam, ako mne. Nikdy ma sám od seba nechytil za ruku, neobjal...
Doteraz sme spolu trávili takmer každý jeden deň, chodili na výlety, podnikali rôzne spoločné aktivity aj s jeho rodinou či kamarátmi. Posledné dni však začal byť ku mne veľmi chladný, prestal mi odpisovať na správy, dvíhať telefón a úplne sa odo mňa odstrihol. Na otázku, či mu vôbec chybám, povedal: "Trošičku". Keď som mu povedala, že ho ľúbim, tak to buď odignoroval alebo povedal: "Áno, počul som". Keď som sa ho pred dvoma dňami opýtala, či ma úprimne ľúbi povedal: "Neviem".
V tom momente sa mi zrútil celý svet. Povedal, že ho to veľmi mrzí, no nevie čo má robiť. Na ostatné správy prestal reagovať. Veľmi prosím Boha o to, aby tento vzťah neskončil. Aby si uvedomil, že ma naozaj ľúbi. No neviem čo viac robiť...Mám veľký strach a cítim, že ak budem o neho ešte viac bojovať, len ho budem viac strácať. No mám aj veľký strach nechať to celé tak, pretože sa bojím, že o neho takto prídem úplne...
Ďakujem za každú radu!
Odpovedá katolícky kňaz o. Peter Olas:
Pozdravujem ťa!
V prvom rade ťa chcem povzbudiť, lebo keď hľadáš odpoveď u Boha, vždy ju dostaneš. On si na to použije čokoľvek – ľudí, situáciu, vnútorné vnuknutie alebo niečo iné. Neprestaň mu to teda celé prednášať a hneď na úvod sa zriekni klamstva, že ak nereaguje na tvoje modlitby a obety, že ťa nepočuje alebo nemá rád.
Máš svoju dievčenskú hrdosť, nechaj ho teda zápasiť o tvoje srdce a vzťah s tebou.
Myslím, že by bolo správne usmerniť tvoj úmysel. Trochu mám z toho pocit, že ideš hlavou proti múru. Že bojuješ za vzťah bez ohľadu na to, či je to Božia vôľa. Skús si nájsť takú chvíľu, kde budeš iba ty a Boh a skús duchovne urobiť pád dôvery do Božej náruče. Skús mu povedať, že chceš pre seba len to, čo chce pre teba On, pretože On pozná najlepšie, čo je tvojím šťastím, a že sa zriekaš svojej vôle, hoci je to veľmi ťažké. Ak sa modlíme a obetujeme a Boh nám to predsa nedáva, sú dve možnosti: možno nie je ešte správny čas, alebo to nie je jeho vôľa. Ak mu to ale zveríš a nebudeš ten vzťah kŕčovito zovierať, uvidíš, ako sa oslobodíš. Boh ti aj tak chce dať iba to najlepšie, takže sa nemusíš báť. Ak je jeho vôľou, aby bol tvojím nastávajúcim manželom a ak vidí aj to, že chceš žiť podľa jeho vôle, je nemysliteľné, aby ti ho nedal. Na druhej strane, ak dieťa otca prosí, aby mohlo priložiť prsty na rozpálenú žehličku, nedovolí mu to, ani keď ho prosí úpenlivo a s plačom, pretože ho miluje.
Chcem ti povedať aj o úskaliach, ktoré vo vašom vzťahu vnímam a ktoré by si mala aspoň brať do úvahy. Keď sme zamilovaní, vidíme tie veci vždy trochu krajšie. V prvom rade, aj keď sa to teraz tak nezdá, je medzi vami veľký vekový rozdiel, ktorý nie je nemožné prekonať, ale chce to veľa sebazapierania a osobnej zrelosti. Každý z vás môže riešiť úplne iné veci, mať úplne iné pohľady na svet a v prvom rade od vzťahu očakávať úplne niečo iné. Napriek tomu je možné kráčať spolu v láske, pokiaľ o to obaja zápasia. Všetko je to veľmi individuálne a záleží od človeka k človeku. Zváž aspoň to, či ste tak zajedno a máte také spoločné pohľady na svet, aby ste v budúcnosti prekonali všetky problémy a rozdelenia.
Ďalším úskalím je to, že podľa toho, ako to píšeš, je ten vzťah viac tvojou iniciatívou ako jeho. Máš svoju dievčenskú hrdosť, nechaj ho teda zápasiť o tvoje srdce a vzťah s tebou. Ak to neurobí, nie je ťa hoden a Boh má pre teba pripraveného niekoho vhodnejšieho. No a veľkým problémom do budúcna je tento spôsob komunikácie z jeho strany – že sa buď odstrihne alebo chladnokrvne odpovedá na osobné vyznania. To, že nedokáže byť iniciátorom prejavov lásky, môže byť spôsobené aj tým, že tu lásku jednoducho v detstve nedostával, a teda ju nevie dať. Ale môže to byť aj citovou nezrelosťou, v ktorej je mu s tebou jednoducho príjemne a preto je s tebou, ale nesnaží sa o to, aby bolo aj tebe príjemne s ním. Veľkým prejavom jeho nezrelosti je však to, ako rieši problémy: odstrihnúť sa znamená útek z bojiska. Rovnako na vyznanie lásky odpovedať: „Áno, počul som“ nie je len bolestné, ale doslova neľudské. Ak v 35 rokoch nevie zadefinovať ani to, čo od teba očakáva...
Skús to bod po bode zvážiť a premyslieť, aby si išla bezpečnou cestou a utŕžila čo najmenej zranení.
Vždy zostane rozhodnutie na tebe. Ale samotný problém nie. Riešiš ho s Bohom, zaujíma ťa jeho vôľa a nechávaš sa ním viesť. On ti dá svetlo do celej tejto situácie. Ja ti poviem len za seba, že by som z toho čím prv vycúval a pokúsil sa odpustiť mu to, že k sebe pritiahol tvoje srdce a nedokázal sa ďalej o neho postarať. Osobne by som nešiel do modlitieb a obiet za záchranu vzťahu, ale za svetlo do tejto situácie, aby si tie veci uvidela Božím pohľadom.
Žehnám ti správne rozhodnutie vo svetle Ducha Svätého!
Potrebuješ aj ty poradiť vo vzťahu? Neboj sa a napíš nám svoju otázku cez tento formulár (klik sem) - tvoju otázku vieme zverejniť aj anonymne a zmeníme aj údaje, cez ktoré by ťa ktokoľvek mohol identifikovať ako to môžeš vidieť aj v tejto poradňovej otázke.
