Kde bolo, tam bolo, žil raz jeden kráľ. Takto sa začínajú mnohé rozprávky – aj tá naša. Tvoja. Lebo ak veríš v Kráľa, a ak veríš, že je tvojím Ockom, potom si ty jeho Princezná.
Vráťme sa teraz do sveta rozprávok. Tých detských, v ktorých králi sú múdri a princezné krásne. A raz, keď príde ich čas, vydajú sa. Za princa. Za rytiera. Alebo za nejakého múdreho, chrabrého muža. A žijú šťastne až kým nepomrú.
Podobnú rozprávku chce Kráľ aj pre teba. Minimálne čo sa pointy týka. Aby si žila šťastne. Nielen do smrti. Vlastne – najmä po nej. Aby si žila šťastne NAVEKY. Nič pre tohto Kráľa nie je dôležitejšie ako toto. Náš život, aj keby si žila sto rokov, je oproti tomu večnému NIČ. Maličký okamih. Ešte menej. A ten Kráľ spraví všetko pre to, aby si tú večnosť strávila s ním, v jeho Kráľovstve.
Ten Kráľ robí všetko pre to, aby sa tak stalo.
Nehovorím „len“ o tom, že dal zabiť svojho najmilovanejšieho Syna, spoluvládcu, aby si ty mohla byť jeho princeznou. Hovorím o mnohých konkrétnych okamihoch tvojho života. Už toho, pozemského. A jeho súčasťou sú aj vzťahy. Nielen medziľudské, všeobecné. Aj tie intímne, partnerské.
Tvoj Otec vie, že túžiš po láske. Koniec koncov, stvoril ťa. A veľmi pravdepodobne túto túžbu do teba vložil On. O to viac ho určite mrzí, ak prestávaš dôverovať, že On aj v tejto oblasti vie, čo by bolo pre teba najlepšie.
Predpokladám, že keby sme dali na Boha, väčšine z nás by v oblasti vzťahov prichystal nejakú takúto rozprávku:
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden Kráľ. Mal krásnu princeznú. Veľmi ju ľúbil. Delil sa s ňou o všetky poklady. Princezná ho ľúbila tiež, a hoci jej nesplnil každý rozmar, chápala, že je to pre jej dobro. Keď jej niekto ublížil, nesnažila sa riešiť situáciu sama, ale šla sa poradiť s ockom. Odmala poznala pravidlá, ktoré jej dal, aby bola šťastná ona aj ostatné Jeho deti – nie vždy ich vedela dodržiavať, ale keď ho s úprimnou ľútosťou poprosila o odpustenie, vždy jej s láskou odpustil.
Keď prišiel čas jej vydaja, tiež sa v tomto smere spoliehala na Ocka. Verila, že ako mocný a múdry Kráľ najlepšie vie, kto by bol hodný jej ruky. Nechala ho, nech jej sám privedie do cesty vhodného muža, ktorý si ju zaslúži. Ako princezná a dcéra vzácneho Kráľa chápala, že to bude najlepší muž, akého pre ňu Ocko nájde. Nie neomylný, ale schopný priznať si svoje omyly a poučiť sa z nich. Nie najmúdrejší, ale milujúci múdrosť. Nie dokonalý, ale bojujúci o dokonalosť. Princ, ktorý bude milovať Kráľa; bude mu lojálny, verný a bude jeho udatným bojovníkom. A vďaka tomu bude milovať aj Jeho Princeznú.
Princezná nemala ani najmenšiu pochybnosť, že jej Ocko a Kráľ chce pre ňu to najlepšie a že robí všetko pre to, aby to dostala – v najlepšom čase, najlepším možným spôsobom. Aj keby to tak stále nevyzeralo.
Žiaľ, väčšina z nás sa rozhodne písať si svoju rozprávku PO SVOJOM... A tak nejako to potom vyzerá:
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden Kráľ. Mal krásnu princeznú. Veľmi ju ľúbil. Delil sa s ňou o všetky poklady. Ona to však často nevidela či nechcela vidieť – búrila sa proti nemu, sťažovala sa, zapierala ho, chcela ho vytesniť zo svojho života... Utekala z jeho kráľovstva lásky do ríše Otcovho – a svojho – najväčšieho Nepriateľa. Toho, ktorý ju už veľakrát zradil, oklamal, ublížil jej – ale ona mu zakaždým nanovo uverila.
Keď prišiel čas jej vydaja, tiež sa v tomto smere spoliehala radšej na Nepriateľa ako na Ocka. Nepriateľ jej podsúval rôzne klamstvá, ktorým uverila. Napríklad: Prečo by si mala čakať? Čo je vôbec Kráľa do tvojho života? Je to tvoj život! Tvoja voľba! Čakanie je strata času. Nevidíš, aká si zatiaľ osamelá? Sklamaná? Nehovor o tom svojmu Otcovi! Už si mu to dala najavo tisíckrát – a čo spravil? On kašle na to, ako sa cítiš. On ťa rád skúša. On ti možno ani nikoho nehľadá. On možno ani nechce, aby si bola šťastná. Prečo by práve on mal vedieť, kedy je ten najlepší čas? Alebo kto je ten najlepší muž? Užívaj si, to je lepšie ako čakať! Čo, aké dôsledky? Ach, nebuď hlúpa! O tých hovoria len puritáni a moralisti, ktorí nikdy nič nezažili. Proti nechceným deťom je tu antikoncepcia. A keby to zlyhalo, tak interrupcia. Kašli na štatistiky, varovania lekárov a svedectvá ľudí, ktorí si tým prešli a doplatili na to. Teba sa to týkať určite nebude. A zlomené srdce, citové rany? Ani to sa ťa nebude týkať, veď ty máš vlastný rozum a určite sa tomu vyhneš! Pozri, všetci okolo teba to robia. Je to normálne. Je to prirodzené. Ty ešte fakt veríš tomu, že dnes existujú nejakí princovia? Alebo, že keď aj existujú, nejaký sa ujde akurát tebe? Alebo že bude chcieť neskúsené, naivné dievča? Nebuď hlúpa! Ber, čo sa ponúka. Ber to hneď! A vo veľkom! Užívaj si, kým sa dá. A s kým sa dá. Ver mi, do toho Kráľa nič nie je.
A princezná mu uverila.
A zlomený, smutný Kráľ a Otec sa s plačom a bolesťou pozeral na to, ako sa jeho vzácna, krásna princezná, kvôli ktorej bol ochotný obetovať VŠETKO, aj život svojho najmilovanejšieho Syna, mení z Kráľovskej dcéry na zlomenú, zranenú a oklamanú otrokyňu Nepriateľa.
Namiesto vzácneho princa, čo by si ju ctil, chránil a miloval ju, si jeho milovaná Princezná vybrala neúctu, využívanie, hlúpe poznámky, bolestivé rozchody, mnohé duševné a telesné rany...
Našťastie, Kráľ ju neopustil – hoci ona opustila jeho. Volal ju. K sebe, naspäť, domov. Do Kráľovstva lásky. Tej skutočnej, pravej, ktorá je síce spojená s krížom, ale aj s pokojom, radosťou a nádejou. Videl svoju dcéru v bahne a špine. A všetko, po čom túžil, bolo vytiahnuť ju z tej stoky, do ktorej sa dobrovoľne ponorila, a umyť ju. A potom objať. A uistiť ju, že ju stále miluje.
Málokto, ak vôbec ešte niekto, v nej vedel spoznať princeznú. Možno ani ona sama. Ale on áno. On ju čakal a bojoval o ňu. „Vráť sa, vráť sa, vráť sa, moja márnotratná, moja milovaná, moja úbohá,“ šepkal aj volal cez rôzne udalosti. „Nič, čo si spravila, nezmenilo moju lásku k tebe. Len sa vráť. Nechaj všetku tú špinu, never už viac Nepriateľovi, zriekni sa ho, príď domov. Ošetrím tvoje rany. Utriem tvoje slzy. Objímem tvoje telo roztrasené od vzlykov. Dvihnem tvoju tvár klopiacu sa od hanby – a keď sa pozrieš do mojich očí, zistíš, že v nich nie je nič, len radosť a láska, že si naspäť.
Len príď naspäť, moja princezná.“
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden Kráľ... A možno toto je jeden z jeho mnohých odkazov pre teba, jeho búriacu sa princeznú.
Vrátiš sa do Jeho rozprávky? Dovolíš Mu ju dopísať?
Opraviť?
Zachrániť?
