Celá táto myšlienková špirála typu „čo by bolo keby“ ma viedla stále viac a viac do väčšieho smútku. Chcelo sa mi plakať. Prestala som kvôli oblakom vidieť slnko.
V takomto čase som sa naučila tráviť čas s Bohom. Pýtať sa Ho, čo sa deje. Urobila som tak aj teraz. Jeho odpoveď bola jednoznačná a prekvapivá: „Lenička je ti ťažko, lebo sa sústredíš na záležitosti, ktoré tu ešte nie sú. Ja pracujem na všetkých skutočnostiach tvojho života. Čas je môj. Buď vďačná za dobrá, ktoré máš.“ V tomto momente som si uvedomila dôležitosť vďaky. Túžime sa dnes s tebou podeliť o niekoľko zamyslení sa na túto tému.
Častokrát sa nám stáva, že sa v živote zameriavame na záležitosti/sny/túžby, ktorých naplnenie túžime zažiť. Napríklad, čakáš na priateľa/priateľku, odpoveď od Boha, kúpu auta, nájdenie novej práce a ďalšie. Keď však neprichádza ich naplnenie, možno vstupujeme do procesu beznádeje, alebo smútku. V takýchto situáciách je potrebné ďakovať za to, čo máš už teraz. Len sa okolo seba rozhliadni. Rozhodne aj dnes je možné Bohu poďakovať za veľa vecí, napr. to, že si otvoril/a oči, máš kde bývať, si zdravý/á, žiješ v krajine, kde je mier, máš prácu/školu, máš čo jesť, kde spať, máš priateľov, rodinu, môžeš sa ísť prejsť, zabehať si, pozrieť film... V čase, keď tvoje srdce napĺňa netrpezlivosť a smútok ťa spoločne pozývame zmeniť uhol pohľadu z vecí, ktoré nemáš na tie, ktoré už máš. Dnešok je najväčší dar, za ktorý spoločne ďakujeme. Vstúpme spolu do postoja vďaky.
V opačnom prípade sa nám totiž stáva, že sa sústredíme na skutočnosti, ktoré nemáme. Vidíme ich pred sebou ako nedosiahnuteľnú métu. Zameriavame sa čisto len a len na ne. Sme viac a viac frustrovanejší, sklamanejší a najtrpezlivejší, že sa nenapĺňajú. Už ani nedúfame v zmenu. Prestávame vidieť požehnania, ktoré nám boli každým dňom dané. Zabúdame na to, čím sme boli obdarovaní. Všetko okolo sa nám zdá málo a chceme mať viac. Toto všetko nás vedie miesto postoja vďačnosti k postoju sťažovania sa. Preto možno napísať, že to to náš postoj, ktorý nevedie k nášmu pokoju, dobru a šťastiu.
Miesto toho ťa pozývame aj dnes zastaviť sa. Poobzerať sa okolo seba a ďakovať za všetky dobrá tohto dňa. Prečo? Lebo vďačnosť vlieva nádej. Aj vďaka ďakovaniu Bohu za veci, ktoré mám vidím, že na mňa nezabudol. On pracuje svojim spôsobom na záležitostiach môjho života. Daruje mi každý deň a vlastne všetko to, čo potrebujem pre tento čas. Toto živí postoj vďačnosti.
Sami sa priznáme, občas sa nám stáva, že vystúpime z postoja vďačnosti. Aby sa nám to však nestávalo, prišli sme na skvelý spôsob ako si postoj vďačnosti udržať. Radi sa oň s tebou podelíme. Vytvorili sme si list vďaky. Je to zoznam, kde každý deň napíšeme jednu vec (pokojne si ich môžeš napísať aj viac), za ktorú sme vďační. Dovoľ nám podeliť sa s pár vecami z tohto zoznamu: sme zdraví, za západ slnka, za ticho v duši, za Marečkovu citlivosť, za dnešnú správu a starostlivosť o mňa, že sme sa zobudili, že máme a poznáme Boha, za hlboký rozhovor medzi nami, za rozkvitnuté kvety v meste, za čas s priateľmi, za úprimnosť a otvorenosť vo vzťahu, za Leničkinu jemnosť a dobrotu, trpezlivosť a rešpekt spolu s úctou, prítomnosť Ducha Svätého, rodičov a súrodencov, každý úsmev a dobré slovo.
Za všetky tieto dobrá a ďalšie sme Bohu vďační. Takí, akí sme. Tam, kde sme. Keď sa pozrieme na tento dlhý zoznam vecí, naše srdce je naplnené vďačnosťou a radosťou.
Žehnáme ti preto spoločne, aby si sa aj v dnešný deň rozhodol/a pre postoj vďaky. Žehnáme ti nech vidíš dobrá, ktorými si bol/a dnes obdarovaná/ý. Nech tvoje srdce zaplaví spev vďaky a radosti. Amen.
