Bez krvi sa nedá žiť, môžeme ju čiastočne ovplyvniť (tekutinami, potravou, vitamínovými doplnkami), ale niekedy sa jej stav zmení nečakane. Niekedy je krvi toľko, že ju môžete darovať a inokedy to z nejakých dôvodov nepôjde a treba ju detoxikovať.
Teda základné styčné plochy sú pre všetky manželstvá podobné. Ale sú aj isté špecifiká, s ktorými treba počítať, skôr než sa vrhnete z útesu istoty, ktorú ste si vytvorili ešte v čase, keď ste boli single alebo jednoducho bez vážnejších záväzkov.
A tu je prvé úskalie: Zvyky z čias single
Kým mladší partner má za sebou menej životných zážitkov, udalostí, turbulencií. Ten starší môže mať pocit, že má navrch, t.j. akoby mal tendenciu toho mladšieho člena „dvojveslice“ poučovať alebo sa čudovať: „A toto ty nevieš? Ahá, ja som zabudol, že toto si ty nemohol zažiť, lebo si vtedy ešte len za sebou ťahal/a káčera“ Z takýchto a tomu podobných poznámok môžu vznikať nepríjemné spoločenské situácie alebo aj zbytočné vnútorné zranenia.
Preto je veľmi vhodné, ešte pred manželstvom, si tieto situácie vyrozprávať a samozrejme ideálne zažiť v spoločnosti, v ktorej sa pohybujete. Pocity akéhokoľvek ponižovania je potrebné prerozprávať a znova a znova robiť skúšku správnosti v praxi.
Hovorí sa, že „starého psa novým kúskom nenaučíš“. Asi to záleží od povahy každého človeka. My sme s manželom zaviedli formulku: „Ešte to neovládam, ale liečim sa.“ Je to signál pre toho druhého, že sa na zlepšovaní niektorých chýb úprimne pracuje, a preto to ešte nie je hotové ako socha, ktorá ešte nebola dokončená, ale sochár na nej stále pracuje. Alebo inými slovami: „Viem o tejto svojej chybe, ale ešte na nej musím popracovať.“
Ak nie je zaručená aspoň vedomá, psychická rovnocennosť medzi obidvoma partnermi, nebude to fungovať.
Faktom je, že starší partner má zvyky, ktoré dlhšie pestoval, a preto v nich nemusí vidieť prípadné zlozvyky. Od pestovania svojich koníčkov, cez istý ustálený harmonogram dňa, týždňa a podobne. Mladší partner je spravidla flexibilnejší a prispôsobivejší. Možno nebude tak lipnúť na istých stereotypoch, aspoň počas chodenia, a tak sa môže zdať, že to všetko pekne zapadá.
Ale problém sa môže objaviť neskôr, v manželstve, kde starší partner môže mať viac, podľa neho, „nemenných“ požiadaviek, len preto, že to má rokmi odskúšané. Mám dojem, že ak sa žení alebo vydáva partner po 30-tke (resp. po 35), chce mať už svoje istoty a stereotypy, ktoré chce naučiť mladšieho partnera, aby sa im jednoducho prispôsobil, a tak bude všetko „v pohode“. Ale takto to fungovať nebude!
...pre mňa ako (mladšiu) manželku je veľmi dôležité, aby môj manžel uznal (ak to tak naozaj vníma), že moje rozhodnutie, postoj a podobne, sú v jeho očiach správne, múdre.
Ak nie je zaručená aspoň vedomá, psychická rovnocennosť medzi obidvoma partnermi, nebude to fungovať. Mladší partner musí byť v istom slova zmysle osobnosť, pretože jeho starší partner mu jednoducho nemôže suplovať rodiča. Tu by sme skĺzavali do toho, čo psychológovia nazývajú Oidipovský syndróm, a to už nie je manželstvo, ale nejaký defekt.
Napríklad pre mňa ako (mladšiu) manželku je veľmi dôležité, aby môj manžel uznal (ak to tak naozaj vníma), že moje rozhodnutie, postoj a podobne, sú v jeho očiach správne, múdre. Asi by som nezniesla, že sa mi akože náhodne podarilo niečo dobre spraviť, ale vo väčšine prípadov vlastne len zlyhávam. A to isté platí samozrejme opačne, t.j. aj manžel potrebuje cítiť, že má moju úctu a rešpekt v jeho rozhodnutiach a postojoch.
Ďalšie úskalie, ktoré sa môže vyskytnúť je: Rýchlosť riešenia niektorých situácií
Od tých jednoduchších (napr. kupovanie saka) až po tie zložitejšie (napr. budeme stavať dom, alebo sa uskromníme v byte?). Mladší partner spravidla žije na pulze doby, t.j. hľadá rýchlejšie riešenia, kým starší partner má skúsenosť, že je lepšie porozmýšľať, preskúmať danú vec, a až potom sa rozhodnúť. Tento nesúlad môže vyúsťovať do napätí, ktoré keď sa nahromadia môžu prasknúť tetivu a luk sa stane nefunkčný.
V našom prípade sme si vedomí, že obidve strany musia spraviť kus sebazaprenia. Ak ja spomalím, tak ty zrýchliš. Nejedná sa o prázdny kompromis, pretože výsledkom je optimálne napnutie luku na to, aby šíp zasiahol spoločný cieľ do čierneho.
V neposlednom rade: Čo na to okolie či rodina?
Je potrebné uvedomiť si ako sa po väčšinu vášho spoločného života na vás budú pozerať ľudia z vášho okolia alebo aj tí, ktorých stretnete možno raz, dva razy v živote. Samozrejme najskôr si treba upratať doma. To znamená, ako váš vzťah vníma jedna i druhá rodina. Môže sa stať, že jedna rodina bude naklonená vášmu vzťahu a druhá vás bude odsudzovať. Budete tvoriť silný pár alebo vás ich štipľavé poznámky budú rozkladať? Ako na vás vplývajú pohľady očí ľudí, ktorí vás nepoznajú? Budete chodiť na dovolenky, pôjdete do pôrodnice, budete raz vychovávať svoje deti. Váš fyzický vzhľad zodpovedá vášmu biologickému veku alebo vyzeráte mladší, či starší? Toto sú otázky, na ktoré treba jednoznačne myslieť aj napriek zamilovanému ošiaľu lásky, v ktorom ste sa ocitli s výrazne starším či mladším partnerom.
Môže sa stať, že jedna rodina bude naklonená vášmu vzťahu a druhá vás bude odsudzovať.
Našťastie, my sme nemuseli riešiť otázky typu, koľko detí a nevydarených manželstiev má môj snúbenec (starší partner o 15 rokov) za sebou, pretože sme vstupovali do manželstva ''čistí'', bez predchádzajúcich sexuálnych partnerov. Mimochodom vrelo odporúčam tento stav, aj keď nemusíte riešiť práve vekový rozdiel. Je to veľmi oslobodzujúce… nemusíte nikoho porovnávať v sexuálnych praktikách, ste v tomto na rovnakej štartovacej čiare, a tak tento nový svet objavujete spoločne. Je to paráda.
Úskalie peniaze
Peniaze sú podobne ako oheň – dobrý sluha, ale zlý pán. Je veľmi pravdepodobné, že peniaze budú prvý dôvod, ktorý bude okolie pripisovať existencii vášho vzťahu. Akosi prirodzene sa očakáva, že starší partner mal dlhší čas na hromadenie materiálnych potrieb či nehnuteľností. Ak sa vám pred očami ukazuje pre vás prospešný závet alebo namiesto očí vidíte bankové konto a veľké cifry, tak si dávajte veľký pozor. Pretože je vysoko pravdepodobné, že sa vaše manželstvo stane len jednou veľkou čakárňou na smrť a nič viac.
Našťastie my sme s manželom vstupovali do manželstva s malými úsporami z jednej aj druhej strany, a tak sme aj v tomto ohľade boli na jednej štartovacej čiare a obidvom nám teda bolo jasné, že sľub, ktorý sme vyslovili pred oltárom nie je motivovaný nijakými materiálnymi podnetmi.
A napokon: Nie je zbytočná aj istá predstava toho, ako to bude o 10, 15, 20, 30 rokov
Ty už budeš deduško a ja možno ešte pri sile a možno nie. Mám na to, aby som to uniesol/a? Myslím, že toto sú základné úskalia manželstva, ktoré rieši istý vekový rozdiel. Ak ste vnútorne presvedčení, že rieka vášho spoločného života môže tiecť aj takýmto skalistým terénom a váš „raft“ to vydrží, tak poručeno Pánu Bohu a šťastnú cestu do manželstva.
My už sme v manželstve od 30. septembra 2006. Po siedmich rokoch sa nám narodil synček. Veľa sme spolu cestovali, pracovali na rozdelených aj spoločných pracoviskách. Každý deň znova a znova nasadáme do loďky s modlitbou a plávame cez úskalia a dobrodružstvá, ktoré nám život pripravil. Naším spoločným heslom, ktoré sme si dali aj na svadobné oznámenie je výrok z knihy Malý princ: „To podstatné je očiam neviditeľné.“ Sme totiž presvedčení, že manželstvo je istá forma hlbokého priateľstva.
Manželka Veronika
Spolu manželia Chrvaloví (35 a 50)
