Už si určite aspoň raz v živote tancoval/a. Možno máš za sebou aj tanečný kurz. Ja jeden za sebou mám. Tanec milujem! Nie som expert ani tanečný drak. Ani nemám potrebu vymetať parkety. No zábava pri tanci vie byť veľmi nákazlivá. Ak ti to ide. Pokiaľ nie, cítiš sa ako dilino. Nehovoriac o trapase, keď to zistí aj tvoj tanečný partner. A práve o tanci s partnerom chcem rozprávať...
Predstav si, že ste na parkete. Hudba začala. On ťa berie do náručia. Začínate pomaly a zľahka. Zlaďujete sa, spoznávate sa. Dobrý tanečný partner bude partnerku viesť. Nenechá ju spadnúť, ale bude ju pevne držať v objatí. Nebude jej šliapať na nohy, lebo jej nechce ublížiť. Bude kľučkovať pomedzi iné páry a iným prekážkam sa vyhne, aby nenarazili. Nebude ju k sebe koketne a príliš blízko držať u seba, lebo sa jej nechce nasilu vnucovať. Naopak, bude ju držať pevne, no jemne, pretože si uvedomuje jej krehkosť a hodnotu. Nepozerá na iné tanečnice, ale sústredí sa na tú svoju, počúva ju, ak niečo vraví. Ak nevraví nič a v jej očiach vidí obavy, stlačí jej ruku, aby vedela, že sú v tom spolu.
Aby tanec šiel ladne, nie je všetko len na partnerovi. A čo partnerka? Môže mať nacvičené tanečné figúry. Môže vedieť kroky. Môže mať zmysel pre rytmus. Nie sú to zbytočné veci, pretože pomáhajú, aby to fungovalo. No predtým všetkým je dôležitá jedna vec. Nechať sa viesť. Slepo dôverovať. Vravíš si, že len to? No prenechať niekomu kontrolu nad situáciou, je jednou z najťažších vecí. Aspoň pre mňa. Na tomto bode zlyhávam permanentne.
Prečo tento obraz s tancom? Aby sme si to ujasnili. Parket je bojové pole s názvom život, na ktorom tancujeme. Naším partnerom je Boh. Je dokonalým tanečníkom, ktorý ťa povedie a ochráni. Môžeš sa Oňho oprieť. Prevedie ťa cez prekážky - a tie veru prídu. Bohužiaľ, Boh ti nepovie presný plán dopredu ako zvládnuť problém, ktorý je pred tebou. Ani ti nedá presný scenár, aby si vedel, čo povedať. Môžeš sa modliť, postiť, chodiť na omše, čítať sv. písmo... To všetko je potrebné a dôležité. Ale ako tanečnica musí dôverovať partnerovi a prenechať mu vedenie aj kontrolu, musíš urobiť to isté. Úplne sa uvoľni v Jeho prítomnosti a nechaj sa viesť. Aj keď sa zdá, že ťa vedie iným smerom, ale On vidí tie veci za tebou, ktoré ty nevidíš. Je džentlmen, nebude sa ti vnucovať. Počúva ťa, keď mu vravíš, čoho sa bojíš. A keď už nemáš slová, dá ti vedieť, že je spolu s tebou. Takým jedinečným spôsobom, akému rozumiete len vy dvaja.
Verím, že nech si v akejkoľvek situácii, nech čelíš akémukoľvek problému a nevieš si s tým poradiť. Skús to prenechať Jemu. Dať mu kontrolu. Dôverovať, že v správnom čase ti ukáže východisko.
Teraz sa ťa pýta sám Kráľ: „Smiem prosiť?”
