Prednáška začína citátom z knihy Genezis, kedy Pán, Boh, ako prvé zo všetkého umiestnil Adama do Edenu. Eden, raj, sa tu nechápe ako konkrétne geografické či historické miesto, ale ako Božia prítomnosť. Adam žil ako prvý zo všetkého stvoreného v Božej prítomnosti. To je to, čo je pre každého muža dôležité aj dnes. Toto je ten základný kameň. Žena ťa musí stretnúť v Božej atmosfére. Musí ťa stretnúť pri Bohu.
Druhá vec, ktorú Boh povedal Adamovi bola: pracuj!
„Jahve Boh vzal človeka a umiestnil ho v záhrade Eden, aby ju obrábal a opatroval“ (Gn 2,15).
Boh dal mužovi najskôr prácu, až potom ženu. Tento princíp platí rovnako vtedy, ako aj dnes. Boh chcel od Adama, aby svojim rozumom spoznal stvorenie, aby ho pomenoval, aby z neho dostal to najlepšie a takpovediac maximalizoval jeho krásu a urobil ho plodným. Túto istú úlohu má však muž aj vzhľadom k svojej žene. To isté má urobiť pre ňu.
Muž bol stvorený, aby pretváral veci okolo seba podľa svojich predstáv. Autor prednášky hovorí mužom, že žena, po akej túžia a akú hľadajú, neexistuje. Je len v ich predstavách. Ich úlohou je však spoznať reálnu ženu, ktorú majú vedľa seba a pomôcť jej rozvinúť sa do jej maximálnej krásy.
Muž bol stvorený, aby pretváral veci okolo seba podľa svojich predstáv. Žena, po akej túžia a akú hľadajú, neexistuje. Je len v ich predstavách. Ich úlohou je však spoznať reálnu ženu, ktorú majú vedľa seba a pomôcť jej rozvinúť sa do jej maximálnej krásy.
Pri tejto myšlienke by som sa chcela pristaviť, pretože je neuveriteľne krásna, ale je potrebné ju trochu dovysvetliť. Nechce sa tým povedať to, že ak si muž vysníval dlhonohú blondínku, ktorá vášnivo lyžuje a zrazu stretne nízku brunetku, ktorá zo všetkého najradšej pečie štrúdle, tak ju musí zmeniť podľa svojich predstáv, lebo tak to Boh chce. Muž má ženu meniť, nie však podľa svojich, ale podľa Božích predstáv.
Myslím, že to bol práve Dostojevskij, ktorý povedal: „Milovať znamená vidieť druhého tak, ako ho vidí Boh.“ To je aj tajomstvo každej pravej formácie. Ja najprv musím spoznať „materiál“, ktorý mi Boh zveril do rúk a pýtať sa, čo z neho chce mať on. Ak spoznám, že mám v rukách zlato, viem, že z neho môžem vyrobiť prsteň, korunu, mincu či čokoľvek podobné. Ak viem, že mám v rukách drevo, viem, že z neho môžem urobiť truhlicu, lavicu či policu a podobne. Keď sa však budem pokúšať zmeniť drevo na zlato, nielenže tým poškodím materiál, ale aj ja sám ostanem znechutený a frustrovaný.
Podobnú myšlienku nájdeme aj v Liste Efezanom: „Muži, milujte svoje manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil očistným kúpeľom vody, sprevádzaný slovom, lebo chcel, aby ju sám sebe predstavil skvejúcu sa, bez škvrny a vrásky a ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená.“ (Ef 5, 25-27)
Muž bol stvorený, aby svet a ženu opatroval a chránil. Vypovedá o tom aj celá stavba jeho tela. Nie preto, aby ženu zneužíval, ale aby ju ochraňoval. To je jeho úloha.
Poslednú vec, ktorú Adam od Boha dostal, bolo Božie slovo. Adam dostal poučenie o strome dobra a zla. Boh nepovedal ani slovíčko Eve. Adam bol ten, ktorý mal svoju ženu poučiť o Božom slove. O tom, čo Boh chce a nechce a čo je v jeho očiach správne a dobré. Až o tomto mužovi, ktorý žije v Božej prítomnosti, má Božie slovo a pracuje na tom, aby chránil a zveľaďoval Božie stvorenie, Boh hovorí, že mu nie je dobré byť samému. Až k takémuto mužovi Boh privádza Evu! Žena hľadá u muža poznanie a vedenie. Hľadá uňho silu a ochranu.
Až o tomto mužovi, ktorý žije v Božej prítomnosti, má Božie slovo a pracuje na tom, aby chránil a zveľaďoval Božie stvorenie, Boh hovorí, že mu nie je dobré byť samému. Až k takémuto mužovi Boh privádza Evu!
Keď som dopozerala túto krátku prednášku mala som pocit, že naozaj vystihla to, čo žena od počiatku čaká a hľadá u muža. Niekto by však mohol nadobudnúť dojem, že: ,,Ok, ale od ženy sa teda nežiada nič?'' Sama som sa nad tým zamýšľala a prišla som na to, že je to práve naopak. Žiada sa od nej veľa. Žiada sa od nej úplná odovzdanosť, dôvera a poslušnosť mužovi, na ktorom vidí a pozná všetky jeho slabosti a chyby. Odovzdať sa takýmto spôsobom do rúk slabého a hriešneho človeka je zaručený recept na mnohé problémy a zranenia. Znamená to neustále potláčať svoje ego, svoju pýchu, všetko to, čo je vo mne šikovnejšie, múdrejšie, lepšie, zrelšie ako na mojom mužovi a podriadiť to jemu ako hlave. Žiada si to neuveriteľne čistý zrak, vidieť v tomto obyčajnom človeku Krista a jeho v ňom poslúchať a nasledovať.
Hlbšie som túto pravdu pochopila, keď som strávila nejaký čas v benediktínskom kláštore. Regula sv. Benedikta opisuje osobnosť opáta v komunite ako druhého Krista. Bratia tak poslúchajú, a tak milujú svojho opáta, ako samotného Krista. Táto analógia platí rovnako dobre aj v manželstve. Žena ako Cirkev si ctí, poslúcha a nasleduje svojho muža ako Krista a ten ju zas miluje, stará sa o ňu a obetuje sa za ňu až do posledného dychu tak, ako Kristus.
Každý muž je kňazom vo svojej rodine. Toto som tiež pochopila hlbšie, keď som sledovala jednu zo sestier pripravovať všetky veci potrebné na slávenie liturgie. Som si istá, že bola tak dobre zorientovaná, že by takpovediac dokázala omšu odslúžiť aj sama. Ale ako vieme, zázrak Eucharistie sa deje len cez požehnané a posvätené ruky kňaza. Žena môže urobiť a pripraviť všetko, ale príde istý moment, kedy musí ustúpiť do úzadia a nechať muža urobiť to, čo je jeho úloha a práca. Nie preto, že ona sama je neschopná, že ju tým chce niekto ponížiť alebo povedať, že by to nezvládla. Ale preto, že taká je Božia vôľa. Že on na určité úlohy vybral a posvätil práve muža. Toto je veľká vec, ktorú sa my, ženy, môžeme učiť.
Prajem vám všetkým veľa požehnania na ceste vašich vzťahov a osobného dozrievania do tej podoby, ktorú do nás Boh vložil a ako nás s láskou zamýšľal už od stvorenia sveta.
Spomínanú prednášku nájdeš TU.
