Začína to ako rozprávka o slobode a láske. Bláznivé zážitky, smiech, život s ľahkosťou. Keď ti ublíži prvý krát, povieš si dosť, takto by sa muž k žene nemal správať. Ale aj tak mu odpustíš. Po čase ti začne chýbať jeho priateľstvo. Boh vypočuje tvoje modlitby a on sa vráti. A ty uveríš, že sa vrátil, lebo ťa ľúbi. Zase je to všetko pekné, bláznivé a ty si v eufórii.
Keď sa to stane druhý krát, si smutná aj nahnevaná. Nahnevaná z toho, čo urobil a smutná z toho, že on nevidí, že ťa zranil. Rozum vraví dosť. Srdce krváca, ale nedokáže prestať. Aj keď zranil on teba, chceš to urovnať. Ospravedlníš sa ty jemu, aj keď by to malo byť naopak.
Zase prichádzajú pekné chvíle. Ale je tu stále tá prekážka, ktorá ti je múrom a bráni ti v plnej dôvere. A on vidí tvoju nevypovedanú nedôveru. Ty zatneš zuby a snažíš sa tú prekážku nevidieť, zatvárať pred ňou oči, nevšímať si ju, žartovať o tom a modliť sa ešte intenzívnejšie... ale stále tu je. Aj o tom s ním pár krát prehovoríš, ale on má množstvo vysvetlení. Nevidí a nechápe tvoju bolesť. Pomyslíš si, že si asi precitlivelá a tvoje prežívanie nie je dobré. Treba sa nad to povzniesť. Začneš hľadať vinu v sebe. Pribúdajú jeho výčitky. Krutosť zmiešaná s nehou, smiech so slzami. Už ani nevidíš, v akom kolobehu žiješ.
Keď ťa znova zraní, už je to príliš. Rozhodneš sa ho pustiť. Urobíš tak pomyselne. Svojím rozumom. Lebo srdce ho pustiť nedokáže. Azda by to aj ono časom pochopilo, keby...Keby sa znova nevrátil sto krát milší ako kedykoľvek predtým. Zase ťa nadchne pre svoje plány, ktoré rozoznejú túžby v tvojom srdci. Ukáže ti, že ťa potrebuje a má rád. Ty mu zase uveríš. Pristúpiš na jeho plán, aj keď máš v srdci množstvo otázok. Už sa radšej nepýtaš. Ani seba, ani Boha, ani priateľov. Len súhlasíš. Vidíš, ako ťa viac a viac vťahuje do svojho sveta, ale pritom sa vyhýba tomu tvojmu. Modlíte sa spolu, nech je to na Božiu slávu. Prichádzajú aj znamenia, potvrdenia. A mnoho dobrých dní.
Vidíš, ako ťa viac a viac vťahuje do svojho sveta, ale pritom sa vyhýba tomu tvojmu. Modlíte sa spolu, nech je to na Božiu slávu. Prichádzajú aj znamenia, potvrdenia. A mnoho dobrých dní. Potom zase na povrch presakuje ten problém, tá prekážka.
Potom zase na povrch presakuje ten problém, tá prekážka. Už myslíš, že viac neznesieš, ale znášaš ešte omnoho viac. Vidíš nesúlad a výkyvy jeho slov a činov. Nikdy nevieš, čo ťa čaká na ďalší deň. Či slová vyrieknuté včera, dnes ešte platia. Či prisľúbenia povedané v dôvernej chvíli budú pretavené do činov. Dostaneš sa do fázy, kedy sa už nič nepýtaš. Či je to správne, či to tak má byť. Ideš zo zotrvačnosti. Už nedokážeš nič cítiť, alebo sa presviedčaš, že to, čo cítiš, je nesprávne. Začneš sa vyhýbať ľuďom, ktorí ti nastavujú zrkadlo, ktorí sa pýtajú priveľa otázok. Skrývaš sa so svojou bolesťou. Chceš pred svetom aj pred sebou veriť tomu, že všetko je v poriadku. Že o vzťah treba bojovať, prekážky prekonávať, odpúšťať a byť trpezlivá. Veď, čo nič nestojí, za nič nestojí. Inšpiráciou sú ti ťažké životné príbehy, svedectvá zázrakov premeny sŕdc. Ešte viac sa modlíš za zázrak uzdravenia jeho srdca a za vyriešenie prekážky. Staneš sa trpiteľkou. Tvoja radosť a úsmev sa vytratí. Už nevieš ani, aká si. Pre niekoho si sväticou, pre iného podivínom. Žiješ z krásnych momentov a zážitkov, chvíľ dôvery, keď si vzájomne odkrývate srdcia, chvíľ slobody, radosti, spoločných bláznovstiev, smiechu, zábleskov šťastia, spoločných túžob a plánov. Ale ty chceš viac.
Už funguješ len v nejakom stand-by mode. A keď ťa zavolá, bez jedinej myšlienky ideš. Necháš sa pritiahnuť jeho povrazmi, ktorými ťa ťahá. Aj tvoje telo vraví dosť. Ale ty nepočúvaš. Únavu si nevšímaš. Znášaš útoky, výčitky, kritiku, prekážky... Stále sa modlíš k Bohu, ale nepočúvaš, čo hovorí. Zrazu náhle začuješ Jeho hlas „To nie je muž pre teba“. Zľakneš sa. Zľakneš sa ako Samuel, keď ho v noci volal Boh. Ty Mu však ako Samuel neodpovieš : „Hovor Pane, počúvam“. Radšej počúvaš svoj sebaklam.
Neskôr už ani pekné chvíle a jeho reči a presviedčanie ťa nedokážu presvedčiť, že sa to zlepší. Tešíš sa, ale pýtaš sa : Je úprimný ? Už si sa poučila... Stratila si aj zbytky dôvery, čo si k nemu ešte mala. Hovoríš mu, že odídeš niekde ďaleko. Počuješ ako ti odpovedá, že ťa bude hľadať až na kraj sveta, kým ťa nenájde. Tak veľmi si praješ, aby to bola pravda.
Skrývaš sa so svojou bolesťou. Chceš pred svetom aj pred sebou veriť tomu, že všetko je v poriadku. Že o vzťah treba bojovať, prekážky prekonávať, odpúšťať a byť trpezlivá. Veď, čo nič nestojí, za nič nestojí. Inšpiráciou sú ti ťažké životné príbehy, svedectvá zázrakov premeny sŕdc. Ešte viac sa modlíš za zázrak uzdravenia jeho srdca a za vyriešenie prekážky. Staneš sa trpiteľkou. Tvoja radosť a úsmev sa vytratí. Už nevieš ani, aká si. Pre niekoho si sväticou, pre iného podivínom. Žiješ z krásnych momentov a zážitkov, chvíľ dôvery, keď si vzájomne odkrývate srdcia, chvíľ slobody, radosti, spoločných bláznovstiev, smiechu, zábleskov šťastia, spoločných túžob a plánov. Ale ty chceš viac.
Je koniec. Už to vieš, ale bojíš sa priznať si to. A potom naozaj príde koniec. Bolesť zo straty, smútok, pošliapané sny, udupaná nádej. A zostáva len Boh. Hovorí : nezanechám ťa ani neopustím. Veď tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré.
Pán dal, Pán vzal, nech je oslávené meno Pánovo.
Aj tak bol darom.
Autorka: Kristína
