V prvom rade chcem zdôrazniť, že tieto slová píšem pre tých, ktorí si ich nutne potrebujú prečítať, a nepíšem ich s úmyslom obraňovať či podporovať chronických sukničkárov, ani neschvaľujem/neospravedlňujem neveru v žiadnej podobe a forme. Ale bohužiaľ, v tých všelijakých výskumoch a prieskumoch sa údajne viackrát dokázalo, že viac ako 60% mužov sa priznalo k nevere, a že nevera je dôvodom jedného z piatich rozvodov. Ja tieto slová píšem ako manželka jedného z nich, pre ďalšie zničené manželky (alebo aj manželov). Píšem ako niekto, kto sa rozhodol odpustiť aj za cenu, že od tej duševnej bolesti cítil na hrudi reálnu fyzickú bolesť a nevedel s ňou naložiť.
Rovnako ako aj ty, ktorá/ý toto teraz čítaš a potrebuješ tieto slová, som niekto, koho bolesť totálne položila. Boh nás skrátka niekedy zlomí, aby tú otrasnú neznesiteľnú bolesť mohol premeniť na radosť a požehnanie. Alebo len potrebujeme od života jeden dobrý preplesk, jednu riadnu facku od Božej pravice na prebudenie. Ruku na srdce – neuvedomil/a si si PRÁVE TERAZ, keď u vás doma zúria následky nevery ako veľmi miluješ svojho manželského partnera? Bojíš sa, že ho teraz stratíš viac, ako kedykoľvek predtým počas vášho spoločného života? Ak áno, gratuluj si. Facka od pravice zabrala, ty si sa prebral/a a Boh koná veľké veci!
Rovnako ako aj ty, aj ja som mala plnú hlavu hrozných, dotieravých a bolestivých myšlienok, od tých v akej polohe sa to odohrávalo, cez tie, či mal na ruke moju obrúčku, či bola lepšia ako ja, či na ňu myslel keď bol so mnou,...V hlave mi, rovnako ako teraz tebe, vírili všetky tieto myšlienky. Dokonale viem, ako sa cítiš a vie to každý človek, ktorého podviedli.
Možno si o tom už niekomu aj povedal/a. Rozumiem ti, pretože poznám ten pocit, keď by si to v krvavých slzách najradšej vykričal/a do celého sveta a čím viac to držíš v sebe, tým viac to bolí. No chcem ti povedať, že reakcie sveta ťa sklamú. Budú ti radiť odísť. Budú ti vravieť, že ak to urobil raz, urobí to znova. Budú v tebe živiť pochybnosti o tvojom manželovi, budú sa ťa pýtať či vieš, kde je teraz, či vieš, s kým je a budú ťa lámať rečami o tom, že na tvojom mieste oni by mu už neverili. Všetky tieto slová ti len pridajú na tvojej bolesti. A tvojmu manželovi tiež, pretože aj keď je to absurdné a nepredstaviteľné, on teraz naozaj potrebuje, aby si mu verila.
A teraz sa ti možno naozaj nebude páčiť, čo ti chcem napísať ďalej, ale tvoj manžel/ka okrem toho potrebuje aj to, aby si bol/a pokojný/á. Ver mi, píšem to ako nie len niekto, kto tam sám bol, ale ako niekto, kto sa rozprával s ľuďmi, ktorí úspešne prekonali neveru a všetci sa zhodujeme. Aj keď je to nesmierne ťažké, bolí to ako šľak a najradšej by si každú odpoveď, každú vetu a vôbec celú vašu komunikáciu vždy otočila len na to, ako ti bolo ublížené a pripomínala mu nonstop, že ťa podviedol, nerob to. Ak už si sa rozhodla, že chceš odpustiť, alebo si sa rozhodla, že sa o to pokúsiš, už to nechaj tak. Veľmi dobre si pamätám ako môj manžel sedel na gauči a láskavo ma poprosil ,,Miláčik, prinesieš mi pivko?“. Zrovna som mala takú ľútostivú chvíľu, išlo ma roztrhať od jedu a smútku a chcela som po ňom zvresknúť, nech mu ho prinesie tá ... . Nonstop som mala nutkanie dokola mu vyhadzovať na oči a pripomínať jeho neveru a priznávam sa – nie vždy som dokázala mlčať. No to je presne to najhoršie, čo môžeš robiť. Vrieskať, robiť scény alebo to dokola omieľať. Hoci môj manžel bol v mojich očiach ten posledný, ktorý by sa mal na čo sťažovať a mal by Pánu Bohu ďakovať a plaziť sa predo mnou za to, že som mu chcela odpustiť, aj pre neho to bol ťažké rovnako ako pre mňa, pretože ho to nebavilo stále dokola mať na tanieri. Skúsenejší mi radili prestať s tým, pretože ho definitívne stratím a to bolo presne to, čo som nechcela. Hold, musela som sa stopnúť. Urob to aj ty, kým je čas. On v tomto celom totiž nie je sám a ver či never, nie je jediný vinník.
Keď som sa dozvedela o manželovej nevere, položilo ma to, ale o to viac som bola zhrozená, keď sa mi počas úprimných rozhovorov otvoril a ja som sa dozvedela, čo ho k nevere viedlo. Uvedomila som si, aký obrovský podiel viny na tom mám - rovných 50%! Bolo hrozné priznať si to, ale áno, drahá priateľka/drahý priateľ, tak ako všetko v manželstve, aj podiel viny na nevere ide rovným dielom. Bolestivé zistenie však? Ego krváca, uši to nechcú počuť a oči to nechcú vidieť, ale je to tak. Boh mi moje zlyhania v manželstve zjavil bolestivou metódou, pretože iné, jemnejšie metódy na mňa skrátka nezaberali. Je mi veľmi ľúto, ak si v mojom klube a jemnejšie metódy si tiež nepochopil/a, no neopúšťaj sa. Áno, stalo sa. Manžel ťa podviedol. Je to neznesiteľná bolesť, ktorá zviera hruď a ty máš pocit, že to nezvládneš, ale mám pre teba dobrú správu – zvládneš to! Príde čas, kedy ťa prestane baviť týrať sa tými bolestivými myšlienkami, príde čas, kedy ťa tá žena totálne prestane zaujímať a nebudeš voči nej cítiť vôbec nič. Pohľad na manžela nebude bolieť večne. To nutkanie vykrikovať mu ako ťa podviedol a ako ťa to zničilo, ťa prejde. Hnev zmizne. Bolesť sa zahojí. Dovoľ Bohu, nech si to všetko berie preč, sprav to pre seba. A ak si čo len trochu rozumná Božia dcéra, dovolíš Bohu toto celé využiť v tvoj prospech a vezmeš si svoju výhru. Som si istá, že Boh nedovolí žiadnu bolesť, ktorá by bola zbytočná - a víťazstvá predsa bolia.
Bolo mi veľkým povzbudením, keď som čítala alebo počula o pároch, ktoré prešli neverou a svedčili o tom, ako to ich vzťah posunulo k oveľa, oveľa lepšiemu. Sami to teraz s manželom vnímame podobne. Taktiež žena v manželových očiach veľmi vysoko stúpne, keď ho po tom všetkom prijme späť a odpustí mu. Viem to, pretože mi to povedal (nie len) môj manžel.
Je to smutné a v podstate je to len a len naša chyba, že to musí zájsť až tak ďaleko, aby sme si uvedomili hodnotu svojho partnera, no pamätám si ten moment ako dnes, keď som sa o nevere dozvedela. V hlave mi (okrem iného samozrejme) okamžite dunel verš Rim 8,28-30 – Tým čo milujú Boha, všetko slúži na dobré. Áno, všetko, aj zlá, bolestivá, nešťastná tragédia, akou je nevera. Od prvej chvíle po prevalení manželovej nevery až dodnes si to stále opakujem a vieš čo? V tej Biblií fakt neklamú. Možno si práve ťukáš na čelo, ale ja za seba môžem potvrdiť, že nevera bola pre nás dobre zamaskovaným požehnaním. Samozrejme, bolí to stále. Dôvera je naštrbená. Smútok ma občas vie tak premôcť, že mám sama so sebou čo robiť, aby som do toho bolestivého stavu nespadla znova. Netvrdím, že Pán Božko zamával paličkou a všetko je naj, žili šťastne až kým nepomreli. Boli by sme asi naivní, keby sme tomu verili. Len sa ti snažím dať nádej, že toto nie je koniec sveta, aj keď to teraz tak vyzerá. Váš vzťah už pravdepodobne nebude taký ako bol predtým, ale uvedom si jednu dôležitú vec - ešte stále môže byť taký, aký nikdy nebol. To je tá výhra, vezmi si ju!
Či už si podvedený/á, alebo si ty ten ktorý podviedol, myslím na tvoje manželstvo vo svojich modlitbách. Vyprosujem vám dar pokoja, tebe aj tvojmu manželskému partnerovi, lebo ten teraz veľmi potrebujete. Bez pokoja blokujete odpustenie. A aj odpustenie potrebujete obaja. Modlím sa za to, aby ste dodržali svoj sľub ,,v dobrom aj zlom“ pretože ste sa práve zoznámili s tým zlým. Avšak to dobré na vás čaká hneď za tým. Bojuj, oplatí sa! +
Dodatok autorky: Ahojte! nedá mi nereagovať na komentáre pod mojim článkom o nevere, ale keďže z pochopiteľných dôvodov nechcem komentovať z môjho profilu, chcem sa len krátko vyjadriť tým, ktorí nepochopili zámer a odkaz môjho článku.
V prvom rade musím zareagovať na to, že som prekvapená z toho, že načo to komentujú ľudia, ktorí tým neprešli. Pre nich článok písaný nebol, pretože nemajú šancu mu rozumieť. Keď som sedela za PC a písala ho, bolo to ako keby som to vravela niekomu, kto potrebuje povzbudenie, nie preto, že by ma zaujímal názor tých, ktorí o tom nemajú šajnu. To v prvom rade.
Ďalej by ma zaujímalo odkiaľ ľudia majú, že nerozlučnosť manželstva sa týka len katolíckeho manželstva. Nie som katolíčka, ale to na nerozlučnosti manželstva nič nemení. „Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje.“ platí pre každého kresťana.
A do tretice, videla som tam nejaký komentár, že by chceli vedieť ten môj podiel viny. A načo? Aby ho analyzovali a zhodnotili, že to neboli dôvody na to, aby ma muž podviedol? No jasne, že neboli! Ale stalo sa. Nájde sa medzi komentujucimi niekto, kto do neho alebo do mňa môže hodiť kameňom? Každý nech sa v pokore zamyslí sám nad sebou a nad svojím podielom viny, nie nad mojím. Ja som si svojich chýb vedomá, otázka je, či sú si tých svojich vedomí aj komentujúci. Článok mal byť povzbudením. Ak sa tak stalo, veľmi ma to teší ❤️ Ak nie, nič sa nedeje, v ponuke máte kopu ďalších nadhernych článkov, ktoré stoja za pozornosť ❤️ Všetkým prajem požehnaný deň.
