Tieto a podobné slová ste už možno niekedy počuli. Poukazujú na bolesť z ublíženia. Nahlas vypovedajú o zranení. Na základe vlastných skúseností a tiež počas mnohých rozhovorov s druhými sme si ale všimli jednu vec. Existuje viacero spôsobov, ako sa k týmto zraneniam postaviť, prípadne čo s nimi urobiť. Dnes by sme sa chceli pozrieť na pár z nich. Si pripravený/á? Tak poďme do toho.
Skúsme si najskôr spoločne definovať slovo zranenie. Nemyslíme teraz na fyzické zranenie, alebo ranu, ktorú potrebujeme napríklad zašiť. Možno odreninu, ktorá vyžaduje čas na zahojenie a podobne. Nie. Myslíme na zranenie, ktoré vzniklo ako dôsledok slova, ktoré vypovedal niekto druhý. Jeho/jej slovo, ktoré sa nás dotklo. Ublížilo nám a bolí nás. Dané slovo, alebo veta, ktorú si opakujeme v našej mysli niekoľko krát stále dookola a nedá sa na ňu len tak ľahko zabudnúť. Toto „prehrávanie“ spôsobuje, že sa cítime viac a viac ublížení. V týchto situáciách si myslíme, že existujú dva spôsoby reakcie:
Zvolíš si rolu obete.
V tomto postoji ostávaš pasívny/á. Čo tým myslíme? Zaujmeš pozíciu obete. Tej, ktorej bolo ublížené. Nikto jej nerozumie. Nesplnia jej to, čo ona chce. Dokonca sa sťažuje, ako sú všetci naokolo nechápaví. Nemajú ju radi, alebo sa „spriahli“, aby ju zranili slovami. Obeť je plná bolesti, hnevu, neodpustenia. Točí sa dookola v začarovanom kruhu, z ktorého je cesta nemožná. Neustálym premýšľaním nad zranením sa všetky negatívne emócie vnútri len znásobujú. Už sa nemôže na danú osobu ani pozrieť. A eskalácia pokračuje ďalej namiesto toho, aby aktívne prevzala zodpovednosť za svoj život. Napokon, vyhovára sa, že to nejde kvôli druhým. Oni sa nemenia, oni nemajú pochopenie, lásku, záujem. Oni, oni, oni. Za všetko môžu oni, tí druhí! Ja nie. Takto a podobne by sme mohli pokračovať. Nechceme tu zľahčovať závažnosť zranenia. Chápeme, že to bolí. V našom živote bolo potrebné, aby sme sa aj my sami postavili svojim zraneniam. Nebolo to ľahké. Zistili sme však, že postoj obete nikam nevedie. Nemá konca. Je to nekonečné bludisko vo svete negativity a bolesti. Je potrebné z neho aktívne vystúpiť. Ako?
Prevezmeš zodpovednosť a vládu za svoj život.
Ako teda zastavíme kolobeh zranenia/í, ktorého sme súčasťou? Spôsob, akým to urobíme je pre každého z nás individuálny. Túžime sa preto s tebou podeliť o pár spôsobov, ako sme my sami vystúpili z role obete. Do každého jedného kroku, o ktorom budeme písať nižšie, sme pozvali Boha.
1) V pravde sme uznali, že nám bolo ublížené. Niekedy máme totiž tendenciu zľahčovať to, čo sa nám stalo. Že to nebolo ťažké, deje sa to predsa každému. Nie. Úprimne sme si priznali, že toto a tamto sa nám stalo. Povedali sme to nahlas Bohu v modlitbe. Stalo sa, že mi ublížil/a. To je skutočnosť a nie je potrebné pred ňou utekať, prípadne ospravedlňovať konanie toho druhého.
2) Spýtali sme sa Boha, kde bol, keď sa nám niečo zlé stalo. Poznáš to. Keď sa nám niečo bolestivé deje, myslíme si, že Boh nás v tom nechal samých. Zabudol na nás. Nie je to pravda. On bol a je s nami v každej situácii. Postupne mi (píše Lenka) ukazoval, že keď mi niekto ubližoval slovom, Jeho ruky chránili moje srdce. To, čo mi ublížilo bolo vďaka tomu len zlomok zo skutočnej bolesti. Ďalej som videla, ako ma objímal, keď som plakala sama v izbe. Jednoducho sa s Ním vráť do každej bolestnej situácie a popros Ho nech ti ukáže, kde bol. Veríme, že to veľmi rád urobí.
3) Danej osobe sme nahlas v modlitbe odpustili, žehnali jej a nepriali si pre ňu nič zlé. Zo začiatku bolo potrebné odpúšťať druhému/druhej aj viackrát za deň. Postupom času sa táto potreba zmenšovala. Určite ste už počuli, že keď odpustíš, hneď sa budeš cítiť lepšie. My sme ale zatiaľ nestretli človeka, ktorý by to takto zažil. Odpustenie je proces a hlavne rozhodnutie. Vyžaduje si čas. Napríklad na začiatku nemôžeš danú osobu ani vidieť. Postupom času sa s ňou môžeš vidieť a tiež rozprávať. Dokonca, ak ti na začiatku napadali len samé negatíva, zrazu si môžeš všimnúť aj pozitíva. Je potrebné sa v tejto časti modliť za to, aby ti Boh dal milosť odpustiť všetko.
4) Je rovnako potrebné modliť sa za to, aby ti Boh ukázal, ako vidí človeka, ktorý ti ublížil. Skrz naše okuliare zranenia môžeme druhého chybne vidieť/chápať/prijímať. Keď som sa ja (píše Lenka) začala takto modliť Boh mi v modlitbe ukázal, že daný človek to nerobí úmyselne. On len nevie, ako mi ukázať, že ma má rád. Prípadne sa daný človek môže takto správať preto, lebo sám prežil niečo ťažké. Preto je dôležité, aby sme sa na daného človeka pozerali pohľadom toho, ako je videný Bohom.
5) Ak je to možné, porozprávaj sa o tom, čo ti ublížilo s daným človekom. Vieme, že to nie je vždy ľahké a prípadne možné. Druhí alebo my sami nie sme vždy tomu naklonení. V tom prípade je možné povedať to zástupne niekomu inému (komu dôveruješ), prípadne Bohu v modlitbe. Ja (Lenka) som neraz písala listy danej osobe a potom som ich čítala Bohu v modlitbe. Možností je niekoľko.
6) Pokiaľ sa tých zranení nahromadilo viacero a ty nevieš, kde začať, popros Boha, aby Ti v tom pomohol. Vieme, že len postupne sa dopracuješ k výsledku. Nie vždy sa nám tiež chce, alebo darí prekonať všetky minulé spomienky spojené so zranením. Nech je ti nádej na lepší zajtrajšok tiež posilou. Preto sa nesnaž vyriešiť problém/y svojho života dnes alebo hneď. Pomalými a cielenými krokmi sa tam veríme, dopracuješ.
7) Napokon, ak v tvojom živote vzťah s Bohom nie je momentálne na prvom mieste, nevzdávaj sa. Každé zranenie vás oboch môže priviesť k sebe bližšie. Vďaka spoločne zvládnutej situácii sa máš tiež možnosť lepšie spoznávať seba a rásť vo viere v Boha. Pozývame ťa preto v čase prežívania zranenia ešte bližšie sa priblížiť k Bohu.
Uvedomujeme si, že kroky, ktoré sme opísali vyššie nie sú jednoduché. Vystúpenie z role obete každého niečo stojí. Cenu, ktorú je potrebné zaplatiť je naša aktívna snaha. Boh nám v tom určite rád pomôže. Aký je potom výsledok? Naše uzdravené srdce. Zrazu si uvedomíš, že to, čo sa ti stalo, ťa nedefinuje. Neurčuje to, akým človekom sa staneš. Okrem toho zistíš, že s Bohom sa môžeš stať tým, kým si, aj napriek tomu čo sa ti stalo. Uvedomíš si, že môžeš slobodne dýchať, kráčať a žiť s Ním po svojom boku. Pochopíš, že nie si na to všetko sám a tvoj život do veľkej miery určuje tvoje rozhodnutie a aktívna spolupráca s Bohom.
Žehnáme ti do celého tohto procesu veľa odvahy, sily, nadšenia a radosti. Modlíme sa za to, aby sa tvoje vnútro obete menilo na vybojované územia uzdravenia, kde vládne Boh. Prosíme o to, aby si mal/a všetko potrebné na prevzatie zodpovednosti a vlády nad svojim životom.
Lenka & Marek
